Horúca novinka!
Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani na stredajšej tlačovej konferencii upriamil pozornosť novinárov na budúcoročné európske voľby, v rámci ktorých si občania Únie v priamom a všeobecnom hlasovaní v dňoch 23.- 26. mája 2019 vyberú 705 poslancov EP a nepriamo aj nového predsedu Európskej komisie.
Takže o rok to vypukne!
Erasmus+, jeden z ikonických a najúspešnejších programov EÚ, rozširuje svoje mobilitné akcie o elektronickú ponuku, vďaka ktorej sa podarí prepojiť väčší počet študentov a mladých ľudí z európskych krajín a krajín južného susedstva EÚ.
Európska komisia dnes spustila projekt virtuálnej výmeny v rámci programu Erasmus+, ktorým chce v priebehu nasledujúcich dvoch rokov pomocou digitálnych vzdelávacích nástrojov podporiť medzikultúrny dialóg a zlepšiť zručnosti minimálne 25 000 mladých ľudí. Projekt zahŕňa 33 krajín zapojených do programu Erasmus+ a región južného Stredozemia, ktorý pokrýva Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbyu, Maroko, Palestínu*, Sýriu a Tunisko. Elektronická verzia programu Erasmus+ bude dopĺňať program tradičnej fyzickej mobility a v budúcnosti by sa mohla rozšíriť aj do ďalších regiónov sveta.
Komisár pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru Tibor Navracsics v tejto súvislosti uviedol: „Program Erasmus+ je veľmi úspešný, no napriek tomu nie je vždy prístupný pre všetkých. Virtuálnou výmenou v rámci programu Erasmus+ umožníme väčšiemu počtu ľudí nadviazať kontakt, oslovíme mladých ľudí s rôznym sociálnym pozadím a podporíme porozumenie medzi kultúrami. Tento online nástroj prepojí väčšie množstvo mladých ľudí v EÚ s ich rovesníkmi a kolegami z iných krajín; bude vytvárať mosty a prispievať k rozvíjaniu zručností, ako sú kritické myslenie, mediálna gramotnosť, cudzie jazyky a tímová práca.“
Celý článok nájdete na www.europskenoviny.sk
PARÍŽ / Od budúceho školského roka sa zníži vek nástupu detí do materských škôl. Vyplýva to z reformy, ktorú predstavil francúzsky prezident Emanuel Macron.
Francúzske deti budú musieť nastúpiť do materskej školy skôr. Podľa reformy, ktorú predstavil prezident Macron bude povinná školská dochádzka platiť od troch rokov. V minulom zákone museli povinnú školskú dochádzku začať deti až vo veku šesť rokov.
Táto zmena sa ale dotkne len malého počtu detí, pretože väčšina rodičov vo Francúzsku, posiela svojich potomkov do materských škôl už od troch rokov. Vládne záznamy ukazujú, že len 2,4 percenta detí v tomto veku nechodilo do školy. Emanuel Macron sa vyjadril, že týmto krokom sa snaží znížiť nerovnosti vo vzdelávaní, keďže rodičia v chudobnejších častiach krajiny a tiež v zámorských oblastiach zapisujú deti do materskej školy zriedkavejšie. Podľa francúzskeho denníka Le Monde chodí v Paríži do týchto zariadení 93 percent trojročných detí. “Dúfam, že sa nám takouto povinnosťou podarí od školského roka 2019 napraviť tento neakceptovateľný rozdiel,”uviedol prezident počas utorňajšej tlačovej konferencie.
Medzi tri akademicky najúspešnejšie európske krajiny ale stále patrí Fínsko, Poľsko a Estónsko. V týchto krajinách začína povinná školská dochádzka vo veku sedem rokov.
Informácie poskytli www.europskenoviny.sk
Viac ako 30 miliónov detí v EÚ dostáva v rámci školského programu EÚ mlieko, ovocie a zeleninu. Ako vyplýva z najnovších monitorovacích správ, v školskom roku 2016/2017 sa viac ako 12,2 milióna detí v 79 000 školách zapojilo do programu Únie na podporu konzumácie ovocia a zeleniny v školách a približne 18 miliónov detí do programu Únie na podporu konzumácie mlieka v školách. Predstavuje to viac ako 74 000 ton ovocia a zeleniny a viac ako 285 000 ton mliečnych výrobkov rozdelených najmä medzi deťmi vo veku od 6 do 10 rokov.
Okrem toho, že školský program EÚ zabezpečuje distribúciu týchto produktov, podporuje zdravé stravovacie návyky u detí a zahŕňa aj osobitné vzdelávacie programy, ktoré majú zvýšiť povedomie žiakov o dôležitosti správnej výživy a vysvetliť im, ako sa vyrábajú potraviny.
Komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan v tejto súvislosti uviedol: „Európsky poľnohospodári nám dodávajú kvalitné, bezpečné a zdravé potraviny a vďaka tomuto školskému programu tieto produkty prispievajú k dobrému zdraviu našich najmladších občanov. Deti sa pritom v ranom veku naučia aj to, odkiaľ naše potraviny pochádzajú a aký význam má chuť a výživa. Komisia sa s hrdosťou podieľa na tomto vzdelávacom procese. V školskom roku 2018/2019 sa v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky vyčlení 250 miliónov EUR na kontinuálne fungovanie školského programu EÚ.“
V rámci tohto programu sa každý školský rok vyhradí 150 miliónov EUR na ovocie a zeleninu a 100 miliónov EUR na mlieko a iné mliečne výrobky. Nedávno boli odsúhlasené rozpočtové prostriedky pre všetkých 28 členských štátov zapojených do programu v školskom roku 2018/2019 a očakáva sa, že Komisia ich schváli do konca marca.
Ako je na tom Slovensko? SR sa zapojila do programu od začiatku jeho realizácie v EÚ. V školskom roku 2014/2015 sa oproti roku 2009/2010 dodalo do škôl 3,75- krát viac čerstvých produktov ovocia a zeleniny. V školskom roku 2015/2016 sa zapojilo 2963 školských zariadení. Počet zapojených škôl každý rok narastá. Rozpočet pre Slovensko predstavuje na školský rok 2018/2019 pre program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách 2 113 724 EUR a na program na podporu konzumácie mlieka v školách 990 350 EUR.
Informácie poskytli www.europskenoviny.sk
|
Vzdelávanie poskytované v núdzových situáciách pomáha miliónom trpiacich detí na celom svete. Komisia dnes prijala nový rámec politiky, ktorej cieľom je zvýšiť finančné prostriedky na humanitárnu pomoc určenú na vzdelávanie v núdzových a krízových situáciách. Od roku 2019 tak budú predstavovať 10 % celkového rozpočtu, ktorý vynakladá na humanitárnu pomoc. Táto politika má zároveň pomôcť prinavrátiť deti, ktoré sa ocitli uprostred humanitárnej krízy, naspäť do školy už do troch mesiacov. „Humanitárnych kríz vypuká po celom svete čoraz viac a miliónom detí tak hrozí, že budú vyrastať bez prístupu k vzdelaniu. Je našou zodpovednosťou konať, aby sme zabránili tomu, že z nich vyrastú tzv. stratené generácie. Vďaka našej novej politike budeme môcť týmto deťom pomôcť lepšie a rýchlejšie ako predtým, a to aj v najťažších situáciách. Aby sme to dokázali, zintenzívnime spoluprácu s ostatnými darcami a partnermi a lepšie prepojíme našu krátkodobú a dlhodobú pomoc. EÚ momentálne stojí v popredí celosvetového úsilia prinavrátiť deti naspäť do škôl. Tento rok vynakladáme na vzdelávanie v núdzových situáciách 8 % nášho rozpočtu na humanitárnu pomoc, osemkrát viac ako v roku 2015. Chceme, aby to v roku 2019 bolo 10 %“, uviedol Christos Stylianides, komisár pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie, vo svojom dnešnom prejave v Bruseli pri príležitosti zverejnenia oznámenia EÚ o vzdelávaní v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach. Nový rámec politiky sa zameriava na štyri hlavné priority: dosiahnuť, aby sa viac detí a mládeže dostalo k vzdelávaniu, poskytovať kvalitné vzdelanie a odbornú prípravu, zaistiť ochranu vzdelávania pred útokmi a zaviesť pohotové a inovatívne riešenia v oblasti vzdelávania. Dnešné rozhodnutie je významným krokom pri plnení záväzku Junckerovej Komisie, ktorá sa podujala pomôcť miliónom detí, ktorým konflikty, nútené vysídlenie, násilie, zmeny klímy a prírodné katastrofy znemožnili prístup k vzdelávaniu. Doteraz najväčším programom EÚ v oblasti vzdelávania v núdzových situáciách je program podmienečného prevodu hotovosti na vzdelávanie s rozpočtom 84 miliónov EUR, vďaka ktorému môže v Turecku 290 000 utečencov v detskom veku navštevovať školu. Informácie poskytla tlačová správa Európskej Komisie |
