SUMMER CAMP V NÁMESTOVE!

Pozývame deti od 6-12 rokov stráviť jeden júlový týždeň v našom dennom tábore.

Deti ním bude sprevádzať krásna Vaiana, ktorá však hovorí iba po anglicky. Preto je letný tábor vhodný hlavne pre deti, ktoré majú problém s angličtinou, aby sa osmelili v rozprávaní sa a zväčšili si slovnú zásobu.
Tábor bude zameraný ekologicky, dotkneme sa viacerých európskych tém hravou formou, a tiež sa budeme prostredníctvom neformálneho vzdelania snažiť zvýšiť vnímavosti u detí a ich akceptovanie odlišných/iných.
Deti sa zmenia na dobrodružných Maorov a budú spoločne zdolávať prekážky, objavovať prírodu a budovať si pozitívny vzťah k nej.

TÁBOR JE ZADARMO pre deti od 6-12 rokov.

Na tábor sa prihlasuje online, prostredníctvom tohto linku:
https://viac.typeform.com/to/SPDFSFrH

Počet miest je obmedzený- max. 25 detí.

TEŚÍME SA NA VÁS!

Pre bližšie informácie si môžete stiahnuť program summer campu, alebo nás kontaktovať na tel. čísle:
+421 940 643 546

Existuje extrémizmus na Orave?

Extrémizmus je neutíchajúca hrozba a hoci sa európske inštitúcie snažia plošne proti nemu bojovať, v posledných rokoch je na prudkom vzostupe.

Po historických poznatkoch a hrôzach vojen, ktoré extrémizmus spôsobil sa ako ľudstvo znova ocitáme na prelome dejín. K moci sa totiž opätovne dostávajú politici presadzujúci ideológie, ktoré spôsobovali masové zomieranie nevinných v minulosti.

V tomto boji voči často imaginárnemu nepriateľovi používajú títo politici falošné argumenty, lži a zdanlivo jednoduché riešenia, ktorými sa snažia stiahnuť masy na svoju stranu. Často používajú prvky manipulácie a získavajú si priazeň prejavom a vyvolávaním silných emócií.

Za rozoznaním skutočného extrémistu od človeka unaveného systémom stojí celá rada vedomostí a informácií, ktoré bohužiaľ, často nemáme.

My sa preto snažíme zistiť, či má náš región sklony k extrémizmu, prečo je to tak a ako proti nemu bojovať.

Pomôžte nám s vyplnením dotazníka a posunutím dotazníka Vašim kontaktom na Orave, najlepšie vekovej skupine od 12 do 100 rokov. Výsledky budeme analyzovať a budeme sa snažiť na ich základe vypracovať plán na boj s dezinformáciami a v prípade potreby pomôcť vrátiť na Oravu lásku a toleranciu.

LINK NA DOTAZNÍK:
https://www.survio.com/survey/d/C7L6Q6N2I3P5C6W3P

PRELOŽ A ZASPIEVAJ

Europe Direct Trstená v spolupráci s Európskou komisiou vyhlasuje novú súťaž s názvom PRELOŽ A ZASPIEVAJ. V nej si žiaci vo veku od 12 do 18 rokov môžu vyskúšať svoj prekladateľský a spevácky talent a vyhrať skvelé ceny. Stačí si vybrať slovenskú pesničku, preložiť ju do cudzieho jazyka, alebo naopak, vybrať si zahraničnú pesničku a preložiť ju do slovenského jazyka, naspievať ju vo verzii karaoke (môže byť aj s hudobným podkladom) a poslať na adresu europedirect@ozviac.sk do 31.júla.

Súťažiaci, ktorí splnia podmienky vystúpia so svojou piesňou na verejnom koncerte dňa 13.9.2019 v kine Mier v Trstenej, na Európskom dni jazykov. Porota zároveň vyberie troch víťazov, ktorí získajú celodenný výlet do Tatralandie, zlatý karaoke mikrofón, alebo kolobežku.

Viac info. v podmienkach súťaže, v prílohe nižšie:

Mayová zvíťazila v kľúčovom parlamentnom hlasovaní o brexite

V prípade nepriaznivého výsledku dôležitého hlasovania by britský parlament získal väčšiu kontrolu nad procesom brexitu, ktorý je v súčasnosti v kompetencii vlády.

Britská premiérka Theresa Mayová zvíťazila v stredu v kľúčovom hlasovaní v Dolnej snemovni britského parlamentu.

Poslanci odmietli dodatok k zákonu o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ, na základe ktorého by parlament získal kontrolu nad procesom brexitu, ak by britská vláda nedosiahla dohodu s Úniou, informovala agentúra Reuters.

Členovia dolnej komory odmietli príslušný dodatok, presadzovaný proeurópskymi poslancami, v pomere 319 ku 303 hlasom. Takýto výsledok hlasovania sa očakával po tom, ako Mayová urobila ústupky proeurópsky orientovaným poslancom z jej vlastnej Konzervatívnej strany.

V prípade schválenia dodatku by britský parlament získal väčšiu kontrolu nad procesom brexitu, ktorý je v súčasnosti v kompetencii vlády. Za dodatok napokon hlasovalo šesť konzervatívnych poslancov, zatiaľ čo vládu podporilo aj niekoľko opozičných labouristov.

Podľa lídra proeurópskeho krídla Konzervatívnej strany Dominica Grieva vláda poskytla záruky, že bude v otázkach brexitu brať do úvahy aj postoj parlamentu, informovala televízia BBC.

Ďalšia potenciálna „rebelka“ z radov konzervatívcov Nicky Morganová uviedla, že napokon nehlasovala proti Mayovej, pretože nechcela oslabiť jej pozíciu pred budúcotýždňovým summitom EÚ.

Morganová však súčasne varovala, že vzťahy medzi premiérkou a proeurópskym krídlom Konzervatívnej strany zostávajú veľmi napäté. Avizovala tiež, že vláda bude musieť zviesť v parlamente ďalšie „bitky“ ohľadne obchodných a colných dohôd s EÚ.

Spojené kráľovstvo by malo EÚ opustiť 29. marca 2019. V súčasnosti prebiehajú rokovania o podmienkach brexitu medzi Britániou a vyjednávačmi Únie. Britská premiérka chce mať dohodu hotovú do októbra tohto roku. To by poskytlo dostatok času na jej ratifikáciu britským a Európskym parlamentom ešte pred oficiálnym dátumom vystúpenia.

Únia počas tohto týždňa opäť upozornila Londýn na pomalý pokrok v rokovaniach, predovšetkým v otázke budúcej podoby írskych hraníc.

Pri schvaľovaní zákona o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie čelí britská vláda dlhodobému odporu členov hornej komory parlamentu, ktorý k nemu schvaľujú rôzne dodatky a pozmeňujúce návrhy.

Tie potom musí vždy opäť prerokovať Dolná snemovňa. Stredajšie hlasovanie je podľa BBC krokom k definitívnemu schváleniu tejto právnej normy, ktorá včlení celú sústavu existujúcej legislatívy EÚ do britského právneho poriadku.

Zdroj: EURACTIV.sk

Foto: EPA-EFE/ANDY RAIN

Európske voľby 2019: Slovensko získa jeden mandát naviac

Po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ by mal počet poslancov EP klesnúť zo 751 na 705, Slovensko však získa jeden mandát naviac. Uvoľnené kreslá by sa obsadili pri prípadnom rozširovaní EÚ. 

Navrhované prerozdelenie poslaneckých mandátov, ktoré v stredu definitívne schválil Európsky parlament pomerom hlasov 566 (za): 94 (proti): 31 (zdržalo sa hlasovania), okrem zníženia počtu poslancov zo 751 na 705 dočasne zmrazí 46 zo 73 v súčasnosti britských kresiel, ktoré sa uvoľnia po brexite. Tie by mohli byť neskôr pridelené krajinám, ktoré v budúcnosti vstúpia do EÚ.

Zvyšných 27 britských kresiel sa prerozdelí medzi 14 členských štátov, ktoré sú na základe súčasného rozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené. K prerozdeleniu kresiel sa však pristúpi iba za predpokladu, že Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu, zdôraznili poslanci dodávajúc, že pokiaľ k brexitu nedôjde, v platnosti zatiaľ zostane aktuálne rozdelenie mandátov.

Vyhlásenia spravodajcov

Spravodajkyňa Danuta Hübner (EPP, PL) uviedla: „Zloženie Európskeho parlamentu je najvyšším vyjadrením vôle európskych občanov. Preto je dôležité, aby bolo zastúpenie občanov spravodlivé, objektívne a v súlade s právom EÚ. Som rada, že Európsky parlament po dlhých a náročných vyjednávaniach odsúhlasil naše návrhy. Zapojenie sa občanov do demokratického procesu je mimoriadne dôležité a verím, že nové zloženie našej snemovne bude motivovať našich občanov, aby sa stali aktívnejšími účastníkmi nášho demokratického procesu.‟

Spravodajca Pedro Silva Pereira (S&D, PT) uviedol: „Konečné schválenie nového zloženia Európskeho parlamentu je šťastným koncom veľmi náročného procesu. Máme dôvod byť spokojní s finálnym výsledkom: spravodlivejším rozdelením kresiel, ktoré je konečne v súlade s Lisabonskou zmluvou a zásadou zostupnej proporcionality, nezníženie počtu mandátov pre žiaden členský štát a zoštíhlenie Parlamentu, ktoré ponecháva istý počet kresiel k dispozícii pre prípadné budúce rozšírenia [EÚ]. Nový Európsky parlament tak bude spravodlivejším odrazom občanov, ktorých zastupuje.‟

Reakcie slovenských poslancov

„Pred každými voľbami do Európskeho parlamentu je potrebné mať systém spravodlivého, objektívneho a transparentného rozdelenia kresiel medzi členskými štátmi, tak aby mali istotu ohľadom počtu svojich volených zástupcov. Dôležité pri toto systéme je, aby nikdy nemohli byť znevýhodňované menšie štáty,‟ uviedla poslankyňa Monika Beňová (S&D, SK).

„Som rád, že Slovensko bude mať o jedného priamo voleného zástupcu v Európskom parlamente naviac. Je dôležité, aby náš slovenský hlas bolo počuť hlasnejšie. Dianie v EÚ potrebuje byť aj našim väčším záujmom,‟ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, SK).

„Podarilo sa nám presadiť zvýšenie počtu kresiel v Európskom parlamente pre Slovensko na štrnásť a zároveň ponechať časť mandátov v zálohe pre ďalšie rozširovanie Európskej únie. Odmietli sme nadnárodnú kandidátku, ktorá by do volebných systémov preniesla len chaos a nestabilitu,‟ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).

„Hlasoval som proti predloženému návrhu, keďže nesúhlasím s prerozdeľovaním časti britských mandátov medzi ostatné členské štáty. Počet europoslancov by mal po brexite klesnúť o všetkých 73 britských mandátov,‟ uviedol poslanec Richard Sulík (ECR, SK).

„Nesúhlasím s prerozdelením voľných kresiel, nakoľko si myslím, že by sme nemali zbytočne zvyšovať výdavky Európskeho parlamentu a tieto miesta, ktoré zostanú uvoľnené po odchode Veľkej Británie, by sa mali ponechať pre budúcich členov EÚ,‟ uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (ECR, SK).

Ďalší postup

Stredajšie hlasovanie by malo byť zo strany Európskeho parlamentu finálnou bodkou za procesom prerozdelenia poslaneckých mandátov. Poslancami schválený text bude predložený na formálne odobrenie Európskej rade, ktorá by sa ním mala zaoberať v dňoch 28. – 29. júna. Rozhodnutie Európskej rady vstúpi do platnosti deň po zverejnení v Úradnom vestníku  EÚ.

Súvislosti

Podľa čl. 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii nesmie byť počet poslancov Európskeho parlamentu, vrátane jeho predsedu, vyšší ako 751. Ustanovuje tiež zostupne proporčné zastúpenie s minimálnym počtom 6 mandátov a maximálnym počtom 96 kresiel pre akýkoľvek členský štát.

Zostupná proporcionalita znamená, že menší štát nesmie mať viac kresiel ako väčší štát, zároveň sa však pomer počtu obyvateľov a kresiel pred zaokrúhlením na celé čísla zvyšuje s nárastom počtu obyvateľov tak, aby poslanec z ľudnatejšieho členského štátu zastupoval väčší počet občanov ako poslanec z menej ľudnatého štátu. Počet mandátov však musí zohľadňovať aj demografické zmeny v jednotlivých členských štátoch.

Zdroj: Europske noviny.sk