Čo je to vlastne “Brexit“?

Brexit (z anglického Britain a exit) je skrátené označenie pre proces ukončenia členstva Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v Európskej únii. V referende sa britskí občania vyjadrili v prospech vystúpenia 51,9 %.

Británia necelé tri týždne do brexitu už vie, čo chce. Len nie je isté, či to aj dosiahne. Po jasnom víťazstve konzervatívcov Borisa Johnsona v decembrových predčasných voľbách sa Londýn krok za krokom blíži k odchodu z EÚ k 31. januáru. Britský premiér tiež už oznámil, ako si od budúceho roka predstavuje obchodné vzťahy Británie s EÚ. Podobne, ako má EÚ s Kanadou. Viac sa dozviete na: https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/538691-britania-chce-od-europskej-unie-dohodu-ako-s-kanadou/

Kontakty na zastupiteľské úrady SR pre prípady núdze:

Veľvyslanectvo SR v Dubline  +353 879031549 (núdzová linka)
Veľvyslanectvo SR v Londýne  +44 7866410783 (núdzová linka) Zdroj: https://www.mzv.sk/europske-zalezitosti/brexit

Veľvyslanectvo SR v Londýne  +44 7866410783 (núdzová linka) Zdroj: https://www.mzv.sk/europske-zalezitosti/brexit

Brexit: Británia odmietla podmienky vystúpenia, EÚ nemieni dohodu otvárať

Historická porážka britskej vlády v parlamente znamená, že neistota o podobe brexitu aj 72 dní pred termínom pretrváva.

Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu neschválili v utorok predbežnú dohodu o vystúpení Británie z Európskej únie. Za schválenie dohody o odchode Británie z EÚ hlasovalo 202 poslancov, 432 bolo proti. Ide o najväčšiu rebéliu parlamentu proti vláde v moderných britských dejinách. Proti brexitovej dohode hlasovalo v utorok 118 členov vládnucich konzervatívcov. V radoch opozičných labouristrov dohodu podporili traja poslanci.

Vyslovenie nedôvery

Premiérka Mayová dohodu opäť obhajovala s tým, že ide o jediné možné riešenie a naplnenie výsledkov referenda o brexite z júna 2016, keď za odchod Británie z EÚ hlasovalo 51,9 zúčastnených voličov.

„Snemovňa prehovorila a vláda bude počúvať. Je jasné, že Snemovňa túto dohodu nepodporuje, avšak jej hlasovanie nevypovedá nič o tom, čo podporuje. Nič o tom, alebo či vôbec má v úmysle naplniť rozhodnutie, ktoré v súvislosti s odchodom z EÚ urobili v referende britskí voliči,“ povedala bezprostredne po hlasovaní britská premiérka.

„Počúvajte britský národ, ktorý si želá, aby sa táto záležitosť vyriešila,“ dodala Mayová.

Na záver rozpravy líder opozičnej Labouristickej strany Jeremy Corbyn podal návrh na vyslovenie nedôvery vláde s tým, že Mayová za celé dva roky vládnutia pracovala len v prospech svojej Konzervatívnej strany.

Mayová Corbynovi pripomenula, že ani predčasné voľby by parlamentnú aritmetiku nemuseli vyriešiť a budú len stratou času. Schválenie dohody podľa nej nebolo záväzkom voči EÚ, ale voči občanom Británie, keďže vláda a parlament dali v roku 2016 občanom možnosť hlasovať v referende s tým, že budú rešpektovať ich vôľu.

Hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde by sa malo konať v stredu o 19.00 h miestneho času (20.00 h SEČ).

Prvé reakcie z EÚ

K hlasovaniu britského parlamentu sa po jeho skončení vyjadril na Twitteri aj predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý naznačil, že vzhľadom na výsledok hlasovania je možné, že Británia Úniu vôbec neopustí.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker prijal hlasovanie britského parlamentu s poľutovaním a konštatoval, že riziko tvrdého brexitu sa zvýšilo. „Vyzývam Britániu, aby čo najrýchlejšie objasnila svoje zámery. Čas už skoro vypršal,“ napísal Juncker na Twitteri.

„Zmluva o vystúpení je spravodlivým kompromisom a najlepším možným riešením. Znižuje škody spôsobené brexitom pre občanov a podniky v celej Európe. Je to jediný spôsob, ako zabezpečiť riadený odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie,“ uviedol Juncker v správe pre médiá.

Ocenil úsilie hlavného vyjednávača EÚ pre brexit Michela Barniera, ktorý podľa jeho slov „investoval značný čas a úsilie“ pre vyjednanie dohody o brexite a dodal, že počas procesu rokovaní európska strana „ukázala kreativitu a flexibilitu“. Pripomenul tiež, že vo finálnej fáze spolu s Tuskom ponúkli britskej premiérke dodatočné vysvetlenia a záruky.

Juncker spresnil, že neúspech dohody o riadenom brexite v britskom parlamente prinúti 27 ostatných členských krajín a ním vedenú eurokomisiu, aby pokračovali vo svojej práci v „núdzovom režime“ a pomohli zabezpečiť plnú pripravenosť EÚ pre prípad tvrdého brexitu.

Zdroj: Článok poskytuje portál www.euractiv.sk . Celý článok nájdete tu.

Euro má už dvadsať rokov

Zavedenie eura pred dvadsiatimi rokmi prinieslo ľuďom i firmám naprieč EÚ celú škálu výhod.

Spoločná európska mena uľahčila ľuďom nakupovanie, cestovanie do zahraničia i sporenie. Podnikateľom sa otvorili nové obchodné možnosti tým, keď vďaka euru zmizli problémy s preratúvaním cien a skončila neistota spojená s pohybom výmenných kurzov.

Euro je v súčasnosti oficiálnou menou v 19 krajinách Európskej únie. Hlavnou podmienkou na jeho prijatie je splnenie tzv. maastrichtských kritérií, ktoré sú vymedzené v Zmluve o fungovaní EÚ. Slovensko naň prešlo 1. januára 2009 ako prvá a doposiaľ jediná krajina V4.

Európska mena hrá dôležitú úlohu aj na medzinárodnej scéne. Napríklad v roku 2017 v nej bolo uskutočnených 36 percent medzinárodných platieb, takže po americkom doláre (40 percent) je druhou najpoužívanejšou menou na svete.

Široká podpora zo strany občanov

Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer z novembra 2018 sú ľudia v krajinách eurozóny s eurom spokojní. 74 percent opýtaných považuje euro za prínosnú vec pre Úniu a 64 percent si myslí, že spoločná mena ich krajine pomohla. Aj prieskum v krajinách, ktoré majú euro prijať, no doteraz tak neučinili, ukazuje, že väčšinou prevažuje názor, že euro malo pre krajiny eurozóny dobré výsledky.

„Euro je dnes populárnejšie než kedykoľvek predtým: traja zo štyroch občanov si myslia, že je pre našu ekonomiku prínosom. Aby sme pre Európanov získali všetky výhody, ktoré euro môže priniesť – od pracovných miest cez hospodársky rast až po solidaritu – musíme dokončiť hospodársku a menovú úniu tým, že dotiahneme do konca skutočnú finančnú, fiškálnu a politickú spoluprácu. Zároveň nám to pomôže Európu a Európanov lepšie chrániť pred prípadnými krízami v budúcnosti,“ vyhlásil pri príležitosti výročia predseda EP Antonio Tajani.

Euro je totiž základným pilierom hospodárskej a menovej únie, ktorej posilnenie má zabrániť tomu, aby sa zopakovala kríza z roku 2008. V praxi to znamená pravidelný dohľad nad rozpočtovými plánmi členských krajín, dohľad ECB nad najväčšími európskymi bankami a spoločný prístup pri likvidácii skrachovaných bankových domov.

Ďalšie informácie:

Zdroj: www.europarl.europa.eu

Discover EU – ďalších 14 500 mladých ľudí má šancu objavovať Európu

Na základe 80 000 prihlášok bolo vybraných vyše 14 500 osemnásťročných uchádzačov, ktorí získavajú cestovné poukazy DiscoverEU. Na maximálne 30-dňovú cestu sa budú môcť vydať v období od 15. apríla do 31. októbra 2019.

Prihlášky do druhého kola iniciatívy Európskej komisie DiscoverEU, zaslalo takmer 80 000 mladých ľudí zo všetkých členských štátov EÚ. Kolo prebiehalo počas dvoch týždňov a uzávierka bola 11. decembra 2018. Na základe určených kritérií výberu a podľa kvót na každý členský štát EÚ sa vybralo 14 536 uchádzačov.

Komisár Tibor Navracsics zodpovedný za vzdelávanie, kultúru, mládež a šport vyhlásil: „Je radosť vidieť, ako mladí Európania využívajú iniciatívu DiscoverEU na spoznávanie svojho kontinentu. V dvoch kolách, ktoré prebehli v roku 2018, sme zaznamenali takmer 180 000 prihlášok. Približne 30 000 mladým ľuďom sme teda poskytli príležitosť objavovať kultúru a tradície v Európe, nadväzovať kontakty s inými cestovateľmi i komunitami, ktoré navštevujú. Spôsob, akým spoznávajú Európu na svojej ceste, je veľkou inšpiráciou.Iniciatíva DiscoverEU im umožňuje cestu naplánovať, podeliť sa o zážitky v sociálnych médiách a získať nových priateľov.“

Úspešných uchádzačov budeme kontaktovať, aby si mohli svoju cestu rezervovať. Podniknúť ju môžu sami alebo v maximálne päťčlenných skupinách, počas maximálne 30 dní v období od 15. apríla do 31. októbra 2019. Cestovať budú prevažne vlakom, pričom vo výnimočných prípadoch budú môcť využiť aj iné spôsoby dopravy.

Okrem cestovných poukazov dostanú pred cestou aj potrebné usmernenia a informácie napríklad o zľavách na vstupy do múzeí či kultúrnych pamiatok a stánkov, možnostiach účasti na vzdelávacích aktivitách či podujatiach, ktoré organizujú obyvatelia miest, ktoré navštívia. Kontakt medzi sebou budú môcť udržiavať prostredníctvom sociálnych médií.

 V prvom kole možnosť cestovať po Európe dostalo 15 000 mladých ľudí. Na rok 2019 Európsky parlament na iniciatívu schválil prostriedky vo výške 16 miliónov EUR. Ďalšie kolo prihlášok Komisia plánuje na leto 2019. 

Zdroj: Tlačová správa Európskej komisie

50 miliónov za štyri roky pre Oravu – zborník úspešných EÚ projektov

V roku 2018 informačné centrum Europe Direct Trstená vytvorilo zborník úspešných projektov, ktoré boli a sú v regióne Oravy realizované z finančných príspevkov Európskej únie (eurofondov), pod názvom „50 miliónov za 4 roky pre Oravu“.

Podľa našich zistení v aktuálnom programovom období (2014-2020) v čase do júla 2018, kedy sme ukončili zhromažďovanie informácií o projektoch, bolo z eurofondov pre jednotlivé inštitúcie v mestách a obciach oravského regiónu schválených 150 projektov v oblasti investícií, podujatí a vzdelávania v celkovej sume 50 705 359 EUR. Z toho v okrese Námestovo 21 634 128 EUR, v okrese Tvrdošín 22 251 562 EUR a 6 819 669 EUR v okrese Dolný Kubín. Konkrétne projekty, ktoré vďaka peniazom z eurofondov prispeli k rozvoju Oravy, spolu s ich krátkou charakteristikou a sumou finančných prostriedkov sme usporiadali do prehľadnej podoby zborníka. Verejnosť sa tak môže oboznámiť, čo všetko sa na Orave podarilo zrealizovať vďaka európskym projektom a uvedomiť si význam členstva našej krajiny v Európskej únii.

Súčasťou zborníka sú tiež výsledky prieskumu informovanosti obyvateľov Oravy o využití a potrebe európskych dotácií, na ktorom sa zúčastnilo 439 respondentov rôznych vekových kategórií.

Celý zborník je Vám  k dispozícii tu:

50 miliónov za štyri roky pre Oravu (zborník úspešných EÚ projektov)