Archív

V súčasnej dobe sú študentom a mladým ľuďom ponúkané mnohé programy na cestovanie a vzdelávanie sa v iných krajinách.

Pravdepodobne najznámejším programom je program Erasmus+. Dnes už celoeurópsky projekt, ktorého služby využíva 300 000 študentov ročne. Program Erasmus od svojho založenia obohatil životy  celkovo už viac ako 10 miliónom ľudom po celej Európe. Pri svojom založení bol program podstatne menší. Počas prvého ročníka programu v roku 1987 do zahraničia vycestovalo iba 3244 študentov z 11 krajín – z Belgicka, Dánska, Nemecka, Grécka, Francúzska, Írska, Talianska, Holandska, Portugalska, Španielska a Spojeného kráľovstva. Názov programu je odvodený od pôvodného názvu European Action Scheme for the Mobility of University Students. Pôvodný názov však bol príliš dlhý a nepraktický, preto sa viac ujala jeho skratka – Erasmus.

Štúdie preukázali, že absolventi programu Erasmus majú zvýšené kariérne vyhliadky a aj vyššiu kvalitu života, a to nielen počas samotného pobytu, ale aj dlho po jeho skončení. Skúsenosť z dlhodobého pobytu v zahraničí účastníkom tiež pomáha nasmerovať ich k tomu, čomu sa chcú po skončení vysokej školy venovať, teda prispieva k dosiahnutiu úspešnej a šťastnejšej kariéry. Navyše do troch mesiacov po ukončení štúdia sa podarilo zamestnať až 80 % absolventov programu Erasmus+, pričom 72 % z nich uviedlo, že skúsenosti nadobudnuté z programu Erasmus+ im pomohli získať ich prvé zamestnanie. Takmer polovici stážistov v rámci programu Eramsus+ bola ponúknutá práca v spoločnosti, kde absolvovali svoju odbornú prax.

V minulosti sa program Erasmus zameriaval len na mobility študentov a mladých. Od roku 2014 a od prechodu z programu Erasmus na Erasmus+, program prináša príležitosti všetkým – študentom, učiteľom, zamestnancom, stážistom, dobrovoľníkom a mnohým ďalším.

Program Erasmus+ v sebe zahŕňa viacero menších projektov, ktoré fungujú pod jeho záštitou. Jedným z takých programov je aj Európska dobrovoľnícka služba. EDS je jedinečný projekt pre mladých vo veku 18 – 30 rokov, ktorý ponúka možnosť stráviť čas mladým ľudom (18-30) v jednej z krajín EÚ alebo aj mimo nej, v partnerskej organizácii. Cieľom programu je naučiť sa nové veci a získať cenné skúsenosti v organizácií, ktorá sa zaoberá tebe blízkou problematikou (ekológia, práca s mládežou, voľnočasové aktivity…) a to formou neformálneho vzdelávania v zahraničí. Program primárne vznikol pre podporu a zníženie nezamestnanosti mladých. Okrem sprostredkovávania skúseností z neformálneho vzdelávania je cieľom aj snaha o podporu solidarity a tolerancie medzi mladými ľuďmi.

Zdroj: https://ec.europa.eu/slovakia/news/10_veci_ktore_ste_nevedeli_o_programe_erasmus_plus_sk?fbclid=IwAR3FsVF09gsCjojRTvl1HpldVC0YCWWO_UXMolUJs9prxks6cmygXNPeoj0http://www.dobrovolnictvoza.sk/o-nas/eds/

Dezinformácie sú fenoménom, o ktorom v dnešnej spoločnosti počúvame čoraz viac. Čo vlastne dezinformácie sú, odkiaľ sa berú a hlavne ako sa proti nim brániť? Toto všetko a aj omnoho viac sa dozvieš v dnešnom článku.

Dezinformácia je akákoľvek preukázateľne nepravdivá alebo zavádzajúca informácia, vytvorená, prezentovaná a šírená pre osobný prospech toho, kto ju vytvoril. Motivácia na šírenie takýchto správ môže byť rôzna. Môže sa jednať o ekonomický zisk – v tomto prípade by to mohlo byť šírenie pozitívnych správ o výrobku, ktorý nefunguje tak dobre ako je prezentovaný. Dezinformácie sa často šíria aj kvôli politickým názorom, v snahe nejakému politickému režimu uškodiť a oslabiť ho alebo naopak sa môže jednať o snahu upevniť režim, ktorý je v skutočnosti nefunkčný.  Mnoho ľudí však šíri dezinformácie preto, lebo im jednoducho verí a nerobí nič pre ich odhalenie.

Dezinformácie sú obzvlášť nebezpečné, pretože nie vždy sa nutne musí jednať o čisto falošné a nepravdivé informácie. Medzi dezinformácie často patrí aj šírenie poloprávd, miešanie faktov s fikciou, vytrhávanie informácií z kontextu či mnoho ďalšieho. Bez ohľadu na to, o aký typ dezinformácie sa jedná, jej cieľom je vždy snaha o manipuláciu čitateľa, za účelom dosiahnutia svojho cieľa.

Aby sme vám pomohli takéto triky a rôzne druhy dezinformácií odhaliť prinášame vám niekoľko trikov ako dezinformácie rozpoznať a vysporiadať sa s nimi.

Najjednoduchším spôsobom ako si informáciu overiť – je overiť si jej zdroj. Poznáte zdroj správ, na ktorom sa informácie zverejňujú? Ak nie, skúste si pozrieť ďalšie príspevky uverejnené na tomto zdroji, prípadne navštívte na danom webe sekciu „O nás“, kde sa môžete dozvedieť viac o pôvode samotného webu a tým pádom aj viac o jeho pravdivosti. Ďalším užitočným spôsobom ako sa vyvarovať dezinformáciám je overovanie autora. V prípade, že sa jedná o seriózneho novinára malo by byť možné nájsť si jeho predchádzajúce publikácie, prípadne zistiť, pre koho pracoval v minulosti. Termín „online expert“ je v dnešnej dobe používaný už tak často, že len ťažko môžeme s určitosťou povedať, kedy sa naozaj jedná o experta a kedy sa jedná o podvod. Ďalším spôsobom ako si overiť daného autora je dlhodobejšie sledovať jeho príspevky na sociálnej sieti. Ak autor uverejňuje desiatky obšírnych príspevkov za deň, prípadne uverejňuje príspevky v netradičnej dobe (o 4:00 h. ráno), tak môžeme predpokladať, že sa nejedná o skutočnú osobu, ale o bota. Internetový robot – bot – je program naprogramovaný tak, že dokáže vykonávať prednastavené úlohy. Pravidelné vydávanie článkov, odpovedanie na správy, či simulovanie internetovej konverzácie, toto všetko a aj mnoho viac sú úlohy, ktoré boti zvládajú bez výraznejších problémov a iba s minimálnym prispením skutočnej osoby.

Ďalší spôsobom ako dezinformáciu odhaliť je zamerať sa na samotný obsah. Patrí príspevok, ktorý čítate medzi témy, ktorým sa tradičné médiá bežne venujú? Zodpovedá príspevok informáciám, ktoré dané médium uverejňuje bežne? Spadajú do kontextu ostatných správ, s ktorými sa stretávate bežne? Je daný článok neutrálny a nezaujatý? Pamätajte, že dôveryhodné médiá majú objektívne spravodajstvo oddelené od sekcií, v ktorých sa uverejňujú osobné stanoviská, názory či komentáre. Ďalším užitočným nástrojom pri boji proti dezinformáciám je kontrola použitých obrázkov. Pri dezinformáciách sa veľmi často stáva, že sa používajú staré, už použité obrázky, prípadne sa používajú obrázky, ktoré sú úplne sfalšované. Na pomoc pri overovaní obrázkov existuje viacero online nástrojov, ktoré sú schopné vypátrať pôvodný zdroj daného obrázku (tzv. reverse image search). Pomôcť môže napríklad aj doplňujúci modul z projektu InVID, ktorý slúži na odhaľovanie manipulácie s obrázkami.

Ak narazíte na správu, ktorá znie príliš poburujúco, alebo šokujúco je potrebné zachovať chladnú hlavu a aspoň letmo si skontrolovať jej pravdivosť u iných spoľahlivých zdrojov. Ak sa aj po kontrole domnievate, že sa jedná o dezinformáciu, nahláste ju alebo aj účet, ktorý takéto správy pravidelne šíri. Boj proti dezinformáciám musí byť spoločným úsilím nás všetkých, aby sme spoločne chránili hodnoty a demokratické princípy našej krajiny.

Zdroj: https://ec.europa.eu/slovakia/news/stop_sireniu_dezinformacii_na_internete_6_sposobov_ako_mozete_pomoct_sk

Európska komisia poskytne Libanonu ďalších 30 miliónov eur na okamžitú podporu. Komisia sa tak rozhodla na medzinárodnej konferencii na pomoc a podporu Libanonu. Suma je určená na pomoc pri riešení bezprostredných potrieb osôb postihnutých ničivou explóziou v Bejrúte. Suma je vyhradená nad rámec 33 miliónov eur, ktoré boli už predtým schválené predsedníčkou komisie Ursulou von der Leyen. Nové prostriedky budú smerovať do agentúr OSN, mimovládnych a medzinárodných organizácií za prísneho monitorovania ich využitia. Z príspevku bude financovaná predovšetkým pomoc pre ľudí, ktorí boli výbuchom zasiahnutí najviac.

EÚ je dlhodobo popredným podporovateľom Libanonu, ktorému od roku 2011 poskytla pomoc vo výške 2,3 miliardy eur vrátane humanitárnej pomoci. Okrem toho EÚ oceňuje a podnecuje aktivitu jednotlivých členských krajín EÚ, ktoré osobitne poskytujú finančnú a humanitárnu pomoc Libanonu. EÚ zároveň tiež vyzýva na pomoc pri dlhodobej rekonštrukcii Libanonu, pri ktorej by EÚ chcela s členskými štátmi koordinovať svoje aktivity v rámci mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Zdroj: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_20_1466

Európska komisia každý rok ponúka 5-mesačné stáže, umožňujúce mladým absolventom a administratívnym pracovníkom získať nové skúsenosti. Tento polročný model je určený pre absolventov a zamestnancov z členských krajín EÚ. Pre záujemcov z nečlenských štátov sú ponúkané len pozície v obmedzenom množstve.

Stáže sa otvárajú dvakrát ročne, a to vždy od 1. marca a od 1. októbra. Tento rok nebude výnimkou a stáže budú napriek súčasnej situácii poskytované. Prihlasovanie sa je možné na oficiálnych stránkach. Od uchádzača sa vyžaduje dôkladná znalosť jedného z pracovných jazykov EÚ a uspokojujúca znalosť druhého jazyka (znalosti ďalších jazykov sú výhodou). Registrácia na jarnú stáž (od 1. marca) je otvorená do konca augusta. Program stáží na komisii funguje už 45 rokov, počas ktorých túto možnosť využilo viac ako 30 000 ľudí. Na oficiálnych stránkach komisie si uchádzači vyberú preferovaný odbor a napíšu krátky motivačný list.

Zdroj: https://ec.europa.eu/stages/

Mladí Európania – Young Europeans je nový štatistický nástroj vytvorený Eurostatom – oficiálnym štatistickým úradom Európskej únie. Tento nástroj je primárne navrhnutý pre mladých ľudí vo veku
16 – 29 rokov a slúži na porovnanie s rovesníkmi z ďalších európskych krajín. Nástroj však nie je určený len pre mladých ľudí. Nástroj môže byť veľmi užitočným zdrojom informácií pre rodičov, učiteľov, politikov a v podstate pre každého, kto by sa rád dozvedel viac o novej generácií mladých ľudí v Európe.

Young Europeans je tvorený formou kvízových otázok zameraných na život mladých Európanov. Otázky sú rozdelené do 4 častí ohľadom rodiny, práce, štúdia a voľného času či internetu. Pred začiatkom kvízu respondent zadá pohlavie a vek, následne si bude môcť vybrať kategóriu, ktorá ho zaujíma najviac. Po zodpovedaní všetkých otázok z danej kategórie si respondent bude môcť porovnať svoje výsledky s rovesníkmi z ďalších európskych krajín. Dozvie sa, ktoré krajiny sú v danej štatistike najlepšie, a ktoré naopak zaostávajú.

Pri každej otázke je zároveň uvedený zdroj informácií. Respondenti si tak môžu overiť informácie, na základe ktorých sú štatistiky vytvárané. Dotazník nájdete tu a pre viac informácií o Eurostate navštívte oficiálnu stránku

Zdroj: https://ec.europa.eu/eurostat/cache/infographs/youth/index_en.html