Konšpiračné teórie

Jeden z vedľajších efektov pandémie koronavírusu je rozšírený výskyt konšpiračných teórií v online priestore. V snahe vysporiadať sa s narastajúcim množstvom konšpiračných teórií sa Európska komisia a UNESCO rozhodli vydať sériu náučných plagátov, ktoré majú pomáhať identifikovať a odhaľovať konšpiračné teórie.

Nájsť presnú definíciu konšpiračnej teórie je dosť náročné. Viaceré zdroje poskytujú viacero, vždy  trochu rozdielnych definícií. Bez ohľadu na to, ktorú definíciu sa rozhodneme použiť, vždy platí, že konšpiračné sú presvedčenie, že nejaká udalosť je tajne manipulovaná v neprospech istej skupiny.  Konšpiračné teórie zvyknú mať viacero spoločných znakov. Všetky konšpiračné teórie pracujú s nejakou tajnou zápletkou, ktorú má na svedomí nejaká tajná skupina ľudí. Teórie často zvyknú rozdeľovať svet na dobrých a zlých, v dôsledku toho často poukazujú na konkrétnu skupinu ľudí, ktorú následne aj obvinia.

Ďalším spoločným znakom je neustále opakovanie a zdôrazňovanie toho, že nič sa nedeje náhodou, nič nie je tak ako sa zdá a všetko je so všetkým prepojené. Tento znak je obzvlášť nebezpečný pretože  je ľudské mať tendenciu k veľkým udalostiam priraďovať rovnako veľké príčiny. Toto je zároveň aj dôvod prečo sa konšpiračné teórie tešia tak veľkej obľube. Konšpiračné teórie poskytujú zjavne logické vysvetlenie na udalosti, ktoré sú náročné na pochopenie alebo jednoducho žiadne logické vysvetlenie nemajú. V prípade, že žiadne uspokojivé vysvetlenie nedokážeme nájsť, veľmi často zvykneme siahať po konšpiračných teóriách. Najlepším príkladom, ktorý by ilustroval toto zmýšľanie je aktuálna pandémia spôsobená koronavírusom. Pandémia je veľmi významná udalosť, a je prirodzené snažiť sa k nej priradiť nejaké veľké, podobne významné odôvodnenie a v prípade, že ho nedokážeme nájsť ho začneme hľadať v konšpiračných teóriách. Práve preto so sebou pandémia, okrem iného, priniesla aj zvýšený počet konšpiračných teórií. 

Konšpiračné teórie veľmi často začnú ako malé podozrenie. Ľudia sa začnú sami seba pýtať, kto z danej situácie môže profitovať a komu by situácia mohla vyhovovať. Týmto zmýšľaním si upravia fakty tak, aby zapadali do ich teórie a smerovali na cieľovú skupinu, na ktorú sa snažia poukazovať. Keď sa teórie začnú šíriť je už len veľmi náročné ich zastaviť, a každý kto sa o to pokúsi, je často sám obvinený z účasti na konšpirácií. Väčšina ľudí šíri konšpiračné teórie, pretože im jednoducho verí. No podobne ako pri dezinformáciách, aj v tomto prípade existujú ľudia, ktorí teórie šíria zámerne s cieľom obohatenia sa alebo v snahe niekomu uškodiť.

Najlepší spôsob ako šíreniu konšpiračných teórií zabrániť, je byť si vedomý ich nebezpečenstva a snažiť sa ich zastaviť hneď pri ich vzniku. Existuje viacero znakov, na základe ktorých možno konšpiračné teórie rozpoznať. Pri serióznych článkoch je autor často uznávaný novinár alebo odborník na danú tému, ktorý vydal už viacero publikácií, zatiaľ čo pri konšpiračných teóriách autor sám  seba prehlasuje za experta na danú tému, napriek tomu, že nemá žiadne reálne skúsenosti z praxe alebo je úplne neznámy. Ďalším pomerne spoľahlivým kritériom pri rozpoznávaní konšpiračných teórií je zdroj. V prípade, že daná informácia pochádza z overeného zdroja, s ktorým sa často stretávame, prípadne je to zdroj, ktorý je veľmi známy a často citovaný, tak sa s veľkou pravdepodobnosťou o konšpiračnú teóriu nejedná. Ak daná informácia iba koluje po sociálnych sieťach bez jasného zdroja, prípadne je publikovaná zdrojom, ktorý v minulosti vydal už viacero pochybných článkov, je treba zvýšiť ostražitosť.

Samotný štýl písania článku je tiež veľmi dobrý ukazovateľ dôveryhodnosti článku. Pri bežných článkoch sa autor snaží danú tému vnímať z viacerých uhlov pohľadu, bližšie priblížiť rôzne perspektívy, preskúmať argumenty pre aj proti a celkovo si zachovať voči diskutovanej téme neutrálny a objektívny postoj. Konšpiračné teórie sa často snažia o presný opak. Uhol pohľadu, ktorý je prezentovaný v konšpiračných teóriách je prezentovaný ako jediný správny – akýkoľvek iný pohľad na vec býva označený za zavádzajúci a nepresný. Konšpiračné teórie sa často zakladajú iba na jednom subjektívnom pohľade a snažia sa v čitateľovi vyvolať negatívne emócie.

Zdroj: https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/health/coronavirus-response/fighting-disinformation/identifying-conspiracy-theories_en


Cena európskej integrácie Jeana Monneta

Európsky parlament vyhlasuje už tretí ročník súťaže, v ktorej podporí najlepšiu iniciatívu v oblasti európskej integrácie. Cena bola pomenovaná po francúzskom politikovi Jeanovi Monnetovi, ktorý pôsobil prevažne v povojnovom období. Do značnej miery sa zaslúžil o obnovu Francúzska po druhej svetovej vojne a je považovaný za jedného zo zakladateľov Európskych spoločenstiev a tým pádom aj za zakladateľa Európskej únie.

V premiérovom ročníku 2018 bol cena udelená organizácií #FreeInterrail za ich zásluhy v oblasti cestovania mladých, ktoré nakoniec viedli až k vytvoreniu programu DiscoverEU, ktorý dnes už využili desiatky tisíc mladých ľudí. O rok neskôr sa víťazom stala organizácia s názvom Zeir Online´s Europe Talks, ktorá sa zaslúžila o organizáciu mnohých predvolebných debát pred eurovoľbami 2019.  

Uchádzať sa môžu všetky projekty alebo organizácie, ktoré sa snažia európsku integráciu propagovať, prípadne nejakým iným spôsobom sa angažujú v oblasti európskej integrácie. Európska integrácia je pomerne obšírny pojem, preto sa do tejto súťaže môže zapojiť veľké množstvo organizácií. Prihlásiť sa môže každá, ktorá umožňuje mladým ľudom cestovať do iných krajín, vytvára programy pre študentské alebo pracovné výmeny, propaguje vyučovanie ďalších európskych jazykov, rozširuje povedomie o európskej histórií a mnoho ďalších. Všetky podmienky súťaže ako aj podrobný opis všetkých organizácií, ktoré sa môžu zapojiť nájdete tu.

Víťaz súťaže dostane finančnú odmenu vo výške 1500 € na podporu ďalších aktivít týkajúcich sa európskej integrácie. Prihlásiť sa do súťaže je možné vyplnením online formulára, deadline na podanie prihlášky je 9. október. Veľa šťastia.

Zdroj: https://europeanconstitution.eu/2020-jean-monnet-prize

V Európe začnú platiť nové pravidlá pre autá

Autá sú zdrojom 12 % emisií oxidu uhličitého, ktoré sa v Európskej únii vytvoria. EÚ už dlhodobo presadzuje ekologickú politiku s cieľom dosiahnuť uhlíkovú nezávislosť. V rámci tejto politiky EÚ prijíma rôzne naradenia s cieľom obmedziť a znížiť množstvo vyprodukovaných emisií CO2. Pri množstve emisií, ktoré automobilový priemysel produkuje, sa na toto odvetvie už teraz vzťahuje veľké množstvo zákonov. Od septembra tohto roku k nim pribudne aj nariadenie EÚ o schvaľovaní motorových vozidiel a o dohľade nad trhom s nimi.

V novom nariadení sa sprísňujú predovšetkým podmienky typového schvaľovania a tiež systém dohľadu nad trhom. Nové pravidlá majú za cieľ zvýšiť úroveň kvality a typového schvaľovania a testovania vozidiel, rovnako bude zvýšené aj množstvo kontrol automobilov, ktoré už na trhu sú.

Medzi kľúčové prvky nového nariadenia, ktoré bolo prijaté patrí aj kvalita testovania pred uvedením na trh. Hlavnou myšlienkou tohto bodu je, aby technické služby vykonávajúce kontrolu automobilov prešli kontrolami, ktoré dokážu, že tieto služby sú kompetentné a nezávislé. Ďalším dôležitým bodom je kontrola automobilov, ktoré na trhu sú. Členským štátom sa zvýši počet automobilov, ktoré budú môcť testovať a bude im udelená možnosť prijať ochranné opatrenia vozidlám, ktoré nie sú v súlade s predpismi. Ďalšou novinkou bude, že kontroly bude môcť vykonávať aj samotná Európska komisia a nielen štátne orgány.

Komisia poskytla Spoločnému výskumnému centru (JRC) dodatočné zdroje, aby prevzalo túto novú úlohu v rámci dohľadu nad trhom. Centrum tak získalo prostriedky na výrobu dvoch ďalších laboratórií a ďalších zamestnancov. Nové pravidlá začala Komisia pripravovať už v roku 2016, v nadväznosti na vtedajší škandál s emisiami.

Zdroj: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32018R0858&from=SK