Má Orava sklony k extrémizmu?

Má Orava sklony k extrémizmu?

V lete 2020 sme na oravských stredných školách, našej webovej stránke a sociálnych sieťach zdieľali dotazník, ktorý niesol názov „Má Orava sklony k extrémizmu?“

Dnes prinášame vyhodnotenie a poukázanie na názory, ktoré približujú ľudí k extrémizmu. Dotazník vyplnilo 102 respondentov z celej Oravy – okres Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín – prevažne ženy (68%) a prevažne vo veku 16-20 (70%).

Extrémizmus definujú 4 základné body, na základe ktorých sme nastavili otázky, ktoré sme sa pýtali v prieskume. 

Prvá definícia definuje extrémizmus ako vyhranené názory a konania zamerané priamo či nepriamo proti ústavnému demokratickému zriadeniu, ktoré deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. 

Druhá definícia zase definuje extrémizmus ako útok na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudsko- právnymi dokumentmi, alebo snaha svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť

Čím negatívnejší postoj voči demokracii teda človek má, tým väčší sklon má k extrémizmu. S tým súvisia aj väčšie právomoci vlády a vodcu, ktoré ohrozujú demokraciu (ako v súčasnosti môžeme vidieť v Bielorusku). 

V našom dotazníku sme sa na extrémizmus definovaný týmito bodmi zamerali v niekoľkých otázkach.  

https://lh4.googleusercontent.com/K6VMvsMMUMOqjGRnrrxRggqGN2WfGZpDTg0l3uM3Z_zpYkiw0zZC3xxo31krkHcZ_6YlAXH9ZsoSI2tFQjXbDe500ue4yoPAbQn6kN2lqzewacxsr7wWWWX0zHqAgXm1Ca02AXs
https://lh6.googleusercontent.com/ZRqjGT_60o6V3dVqRel2IjPJPPMsU_DZQ_JyAPf-1Lj_YlHm5-A3Qo5ccHS_A9tzZ9nv6fMMvgYknPOhvwjE-35Veswamit0cZm0BM4ah2hV2YbqIGI-JActUo8_lWBNLixZ-_o
https://lh6.googleusercontent.com/Ep3xVMntqzPEeVNmOlml2lAT-J-nxklj9PBsu69ixdJLb7LtYtzPbreba3tBxPBXBLr98DysDzPU8LTIJEhz8cQ_nvCJJ5e7R2PEJASp3KkJ8l8BPtPsMzh7cz9EojAtf8bIcPg
https://lh5.googleusercontent.com/M1VbWfHyZK5WetP4xNiPc5cT4MDs61Ho1zr1X_yg2dV7cKFRdqX8ZwU4eKKfbDIHyufidlIb678W0BAx98wrzN3UfoFu2EJSwcEd7lgTAtVxcATgCSifGJg-asYOj86TEVHZ11I

Na základe odpovedí respondentov vidíme, že 21,6% respondentov má negatívny postoj voči demokracii. 14,7% respondentov verí, že pocit nadradenosti jedného štátu nad inými je v poriadku, 12,7% respondentov fandí silnému vodcovi 2% by zvýšili právomoci vlády. Môžeme tak konštatovať, že v našom regióne je ohrozením ľavicový extrémizmus.

Treťou definíciou extrémizmu je  snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva, definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom

Obmedzenie akýchkoľvek práv a slobôd pre určitú skupinu obyvateľstva predstavuje sklon k extrémizmu. 

Tento sklon k extrémizmu v našom prieskume stúpa smerom k odpovedi „úplne súhlasím“. 12,7% respondentov súhlasí s vyčlenením neprispôsobivých občanov, 28,4% zaujalo neutrálny postoj. Až 46,1% respondentov súhlasí s odobratím/obmedzením sociálnych dávok pre Rómov. 5,9% respondentov verí, že rasy a národnosti by sa nemali miešať. 11,8% respondentov by nedalo svoje dieťa do multikultúrnej triedy. 

https://lh3.googleusercontent.com/q1YFE8BJeXLfhKCx6mBXB6_Ke-Et30oMcDVWS0jfrJV1IgvwhMV8zDYwh_lKf7baUqnCsl8tDK1Yh8OEGzJlPgH-OSg2nGe2IkKr_8_T96XWbfKJRkSIF36O2LqtTCRZ-Jepc8A
https://lh4.googleusercontent.com/BhQCc-eez6CJwgZvF4D4NesQhOkNlUq4ren6meE2CeM4okqrNx82FqALtLeOHTfliwsIemAkhxSjtp41QXV68jN2hwlKUykmdXWEtY8w3kRHrcNOUgLcaBJBLJPWK6smtcsMM2s
https://lh6.googleusercontent.com/mJ6mtyAZg_xYuCb7l9vscdZSoYiFpxTQrWlt2CWPY2_UPLcgn166Um-JuKI1uPrrzRbVOaouLaciAhb-R7HGRrIeYD_loNzM_cE8IT2wFV67LN-r0JRYv0euLCjnCtXG1oS2X9A
https://lh3.googleusercontent.com/l4lOp9BcrxQu_qN38LHOKTSggxI9N9o9pmJEUvHhf_DDExITNwZLkwSly5zkmKhcZr-RWQyFkWHNujWmxKT4dtz8RL0DwPxEdEmsas9aZcweYtkR0c-p5sCrhl9y8RBSV33yfY8

Na tieto otázky nadväzuje otázka č.6, v ktorej sa pýtame na základné právo vyjadrenia názoru či vierovyznania. Pri prejave snahy o obmedzenie, alebo potlačenie tohto práva stúpa sklon k extrémizmu. Otázka č. 13 priamo poukazuje na snahu o obmedzenie slobody pohybu pre určitú skupinu obyvateľstva (utečenci). Pri tejto otázke 30,4% respondentov uviedlo, že súhlasí s obmedzením slobody pohybu pre určitú skupinu obyvateľstva. 

https://lh3.googleusercontent.com/VuhrBd5y33fx6jciwMeKu_RAFSSql28XDFmbCJGYaH1wzHno_6ki863v5nkoyx3sPdXI4guqVWBUqHFUAemyFWIZz_l2TOk2zayfJfpCJXqb3lw6nNyluujIntXxoy4Wqh71mo4
https://lh3.googleusercontent.com/XTr-zLRrHvXQf6_a0qD_jr1N8RyiDcHd5RUYL-HNFEQc7MoeY7tYrJzYYBrwIK1kGZOEoDgaFAyqbuPGC6CHiOYe5yeeCIOXefp16j_ldLs-rXXEzBAoDpdJwLJKR626niZuX-I

Sklon k extrémizmu sa istým spôsobom prejavuje aj v snahách o spomalenie rastu a rozvoja krajiny v porovnaní s poprednými krajinami EÚ a preto sme sa opýtali aj na postoj ľudí k rozvoju štátu a demokracie.  13,7% a 14,7% opýtaných súhlasí a vyššie uvedenými výrokmi.  

https://lh5.googleusercontent.com/P3erhlXFAjcaWS_ijDc6IKSK54_3RkUWp8wD05I3sDmM38OAj2rCEAyXw1j53dMaDI_Sd7uPg-FLdc-siD54NJdhQA4-YVsuytf-rb2DJ7gT0afSyGZc5j1DXaH-_sYxnfW_Kpo
https://lh5.googleusercontent.com/8WraM9NQBgguEr_HGfxBoS1a2FEgpi21xOu--jh9RcxHTunoV0haV_j8RjvbSZMzmqeOVwkkuWNDNfGbbaPCD_32vovrgcpvVR-9ACVOuUEFD6AZCKNIcoO-XHbEnSBXHS2-isY

Čo z toho vyplýva?

Z odpovedí vidíme, že 17% opýtaných má sklon k extrémizmu. 

Extrémizmus je v súčasnosti závažným problémom na celom svete. Za posledné roky prudko vzrástli prejavy intolerancie, rasizmu, prejavov diskriminácie či xenofóbie. 

Spomeňme len posledné nedávne udalosti zo sveta – Blackout Tuesday – aktivizácia proti policajnej brutalite po tom, ako biely policajt udusil kolenom zadržaného černocha, demonštrácie extrémistov proti protikovidovým opatreniam, Charlie Hebdo vs. islamistickí extrémisti, vojny na blízkom východe, ĽSNS kauzy a mnoho iného…

Extrémisticky motivované trestné činy sa nedajú riešiť len potláčaním, či stíhaním páchateľov. Navyše, keďže sa vyznačujú verbálnym, grafickým, ale aj fyzickým násilím voči určitým skupinám osôb, sú namierené proti pravidlám, demokratickým princípom, a presadzujú intoleranciu, je dôležitá najmä prevencia. 

Je dôležité venovať pozornosť prevencii extrémizmu u detí a mladých ľudí, zvýšiť ich informovanosť o tomto negatívnom jave a iných s ním súvisiacich. Je dôležité učiť v školách o problematike antisemitizmu a o podstate demokracie a rešpektu voči iným kultúram a voči ľudským právam celkovo.  Je dôležité zvyšovať povedomie o nebezpečenstve, ktoré extrémizmus predstavuje a šíriť poznatky o jeho prejavoch.

Je dôležité proti extrémizmu bojovať. Faktami, myslením, vzdelaním, či šírením dobrého príkladu žitia v tolerancii. 

Čo je pre Slovensko lepšie? Letný alebo zimný čas?

Zrušenie striedania času je z pohľadu politických zástupcov aj odborníkov dobrým krokom. Ukázalo to aj Regionálne diskusné fórum, ktoré zorganizovala Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku  v Bratislave.

Pri súčasnej úprave sa v Európskej únii (EÚ) dvakrát do roka posúva čas, aby sa zohľadnila meniaca sa dĺžka dostupnosti denného svetla, a aby sa v danom období využilo čo najlepšie. Na základe žiadosti Európskeho parlamentu a ako súčasť posúdenia súčasnej úpravy zorganizovala Európska komisia v lete 2018 verejnú konzultáciu, v rámci ktorej dostala 4,6 milióna odpovedí z 28 členských štátov. Až 84 % respondentov sa vyjadrilo za zrušenie sezónnej zmeny času. Ako upozornila europoslankyňa Anna Záborská (EPP), počet ľudí zapojených do tejto konzultácie v rámci EÚ viac ako štvornásobne prekonal počet jedného milióna podpisov, ktorý je potrebný na iniciovanie zmeny legislatívy v Únii. Podľa Záborskej však bola zároveň potrebná aj dopadová štúdia, ktorá v tomto prípade absentovala.

Europoslanec József Nagy (EPP) v diskusii o letnom a zimnom čase zdôraznil potrebu zohľadnenia geografických rozdielov v Európe pri konečnom rozhodnutí. „Najväčšou prioritou je zdravie a určenie konkrétneho času v jednotlivých krajinách by malo byť otázkou konzultácií,“ povedal počas diskusie europoslanec Vladimír Maňka.

Vo väčšine členských štátov Únie je letný čas dlhoročnou tradíciou, ktorá siaha až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, resp. ropnej krízy sedemdesiatych rokov. Vtedy bolo hlavným účelom letného času šetriť energiu. Podľa Kristiána Baráta, vedúceho kvantitatívnych analýz a systémov ZSE však  momentálne cenu energie určujú predovšetkým ceny vstupných komodít a vďaka vývoju inteligentných a úsporných systémov otázka úspory nákladov na energie aktuálne ustupuje do úzadia.

Hlavnou témou diskusie však bola otázka vplyvu zmien času na zdravie občanov. Vplyv striedania času na psychiku potvrdili aj viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Michaela Macháčová a PhDr. Tatiana Lesayova, odborníčka na pracovnú psychológiu. To platí aj z pohľadu zamestnávateľov. „Pre firmy je omnoho dôležitejšie to, aby zamestnanci boli v psychickej pohode,“povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Ten zároveň spolu s prezidentom Zväzu autobusovej dopravy a generálny riaditeľ Slovak Lines Petrom Sádovským zdôraznil potrebu koordinácie času, ktorý si jednotlivé krajiny zvolia a to najmä z pohľadu susedných krajín.

V polovici septembra 2018 navrhla Európska komisia ukončiť v roku 2019 v Európe sezónnu zmenu času. Aby sa zaručil bezproblémový prechod na nový systém, členské štáty sú podľa návrhu Komisie povinné do apríla 2019 oznámiť, či plánujú trvalo zaviesť letný alebo zimný čas.

Posledná povinná zmena na letný čas by prebehla v nedeľu 31. marca 2019. Po tomto dátume by členské štáty, ktoré by chceli trvalo zaviesť zimný čas, mohli vykonať poslednú sezónnu zmenu času v nedeľu 27. októbra 2019. Potom by už sezónna zmena času viac nebola možná. Tento harmonogram je podmienený tým, že Európsky parlament a Rada prijmú návrh Komisie najneskôr do marca 2019.

Viac..  Zákaz spania na ulici. Bezdomovci sa boja, že sú ďalším cieľom Viktora Orbána
 

V aktuálnom stanovisku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k návrhu európskej smernice sa uvádza, že by bolo na Slovensku optimálne trvalo uplatňovať súčasný zimný štandardný čas. Slovenská republika však podľa stanoviska bude presadzovať vzájomnú koordináciu a zosúladenie sa aspoň medzi susednými členskými štátmi a tiež posunutie účinnosti smernice z dôvodu navrhovanej príliš ambicióznej transpozičnej lehoty. Po ukončení pripomienkovania stanoviska ministerstvo bude rokovať so sociálnymi partnermi a predloží výsledný návrh riadneho predbežného stanoviska Slovenskej republiky.

Je súčasná úprava letného času v EÚ vyhovujúca?

Užitočnosťou letného času v EÚ sa zaoberali viaceré štúdie. Z dostupných dôkazov vyplýva nasledovné:

  • Vnútorný trh: Zistenia sa v tomto štádiu zhodujú len na jednom: nekoordinované zmeny času naprieč členskými štátmi by poškodili vnútorný trh, keďže by sa zvýšili náklady na cezhraničné obchodovanie a skomplikovala preprava, komunikácia i cestovanie, pričom by sa znížila produktivita na vnútornom trhu s tovarmi a službami.
  • Energetika: Hoci išlo o jeden z hlavných dôvodov zavedenia letného času, výskum naznačuje, že celková úspora energie vďaka letnému času je zanedbateľná. Závery sa, ale líšia aj v závislosti od faktorov ako napríklad geografická poloha.
  • Zdravie: Odhaduje sa, že letný čas má pozitívny vplyv, keďže umožňuje viac exteriérových oddychových aktivít. Závery chronobiologického výskumu však na druhej strane naznačujú, že vplyv týchto zmien na ľudský biorytmus môže byť závažnejší, než sa predpokladalo. Dôkazy o celkovom vplyve na zdravie (po zohľadnení predpokladaných pozitívnych a negatívnych účinkov) sú nejednoznačné.
  • Bezpečnosť na cestách: Neexistujú jednoznačné dôkazy o prepojení medzi letným časom a počtom dopravných nehôd. Nedostatok spánku spôsobený jarným časovým posunom by teoreticky mohol riziko nehôd zvýšiť. Na druhej strane panuje názor, že dlhšie letné večery vplývajú na cestnú bezpečnosť pozitívne. Všeobecne však možno len ťažko izolovať ostatné faktory a nehodovosť priamo spojiť s účinkami letného času.
  • Poľnohospodárstvo: Minulé obavy o narušenie biorytmu zvierat a zmeny harmonogramu dojenia v dôsledku časového posunu sa z veľkej časti odbúrali nástupom nových technológií, umelého osvetlenia a automatizácie. V lete môže byť hodina svetla navyše výhodou, keďže sa dá dlhšie pracovať vonku (napr. obrábanie polí a žatva).

 

Zdroj: www.europskenoviny.sk