Vďaka sociálnym schopnostiam, odolnosti a cieľavedomosti, ktoré sú potrebné pre úspešnú emigráciu, môžu byť žiadatelia o azyl a utečenci obrovským prínosom pre krajiny, ktoré ich prichýlia, tvrdí odborník Svetovej banky CHRISTIAN BODEWIG.
CHRISTIAN BODEWIG vedie program Svetovej banky pre inkluzívny rast v Európskej únii. Je spoluautorom najnovšej správy s názvom „Growing United: Vylepšenie európskeho konvergenčného mechanizmu“.
Poľské HDP na obyvateľa je na úrovni 68 percent (v prípade Slovenska 77 percent, pozn. prekladateľa) priemeru Európskej únie. Je to dobrá správa, pretože v roku 2004 to bolo 52 percent (prípade Slovenska 51 percent, pozn. prekladateľa) Na druhej strane sme stále hlboko pod priemerom. Ako by sme mohli dosiahnuť sto percent?
Európska únia poslúžila ako skutočný nástroj konvergencie pre nové členské štáty, ktoré sa typicky vyznačujú nižším príjmom na obyvateľa v porovnaní s priemerom Únie. Akonáhle sa stali súčasťou bloku, začali sa vyrovnávať ostatným členským krajinám – to je proces konvergencie. Podoby tohto procesu sme mohli vidieť vo všetkých pristupujúcich štátoch – najprv v štátoch južnej Európy a neskôr aj v krajinách zo strednej Európy. Pre južnú Európu platilo, že po počiatočnej silnej konvergencii nasledovala stagnácia. Mám na mysli krajiny, ktoré vstúpili pred rokom 2004, ako je Grécko, Portugalsko, Španielsko a aj Taliansko, ktoré je jedným zo zakladajúcich členov EÚ.
Je možné, že krajiny strednej a východnej Európy neboli v tomto procese dosť dlho a preto nedosiahli vyššiu úroveň rozvoja, po ktorej by nasledovala stagnácia?
Od krajín strednej Európy, Poľska, pobaltských štátov až po Bulharsko a Rumunsko – všetky zaznamenali rast priemerných miezd svojich obyvateľov a tento trend pokračuje. Tempo hospodárskeho rastu v tejto časti sveta je vyššie ako v západnej Európe. Aj toto je príbeh konvergencie – v regionálnom merítku.
Stále sú tu však otázky: „Bude táto konvergencia pokračovať?“ a „Funguje tento mechanizmus pre všetkých rovnako?“ Viditeľný je najčastejšie na úrovni celej krajiny – tak ako v Poľsku. Avšak už nie na nižšej úrovni. Aj Poľsko sa zosúlaďuje s EÚ ako celok. Ak sa ale pozrieme na odlišnosti medzi európskymi regiónmi, rozdiely sa prehlbujú. Rovnako očividné sú rozdiely medzi ľuďmi. Urýchlenie technologických zmien poskytuje veľké príležitosti len pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, čo rozdiely opäť prehlbuje.
Kľúčovým posolstvom našej správy „Growing United: Vylepšenie európskeho konvergenčného mechanizmu“ je to, že konvergenciu nemôžeme považovať za samozrejmosť. Existujú štáty, ktoré sa približovali tým bohatším, ale ich rast sa zastavil alebo dokonca stagnuje.
Súčasne, krajiny, ktoré sú vďaka vytváraniu vysokokvalifikovanej populácie a priaznivého podnikateľského prostredia dobre pripravené využiť technologické zmeny vo svoj prospech, budú prosperovať. Práve technológie zvýšia produktivitu práce a pomôžu týmto krajinám presadiť sa.
Na druhej strane, zaostávajúce krajiny, ktorým chýbajú samotné základy, len ťažko naskočia na tento trend. Nebude sa im dariť, pokiaľ majú veľký podiel nízkokvalifikovaných pracovníkov. Hovoríme o Bulharsku a Rumunsku, ale aj Chorvátsku či Maďarsku.
Hrozí, že ich konvergencia nebude efektívna. Ak sa tomu chcú vlády vyhnúť, musia zabezpečiť, aby súčasní a budúci pracovníci mali základné poznávacie a sociálno-emočné zručnosti. Firmy im zároveň musia poskytovať zázemie, ktoré im umožní presadiť sa, rozvíjať sa a využívať technológie. To je možné len cez zaistenie prístupu k financiám, podporovanie obchodných regulácii a konkurenčného prostredia. Aby sa konvergencia mohla ďalej približovať k hranici sto percent, ľudia a firmy musia mať tieto príležitosti k dispozícii.
V roku 2012 označila Svetová banka Európsku úniu za najúčinnejší konvergenčný mechanizmus. Zároveň však narastajú nerovnosti medzi krajinami a v rámci nich. Nie je to opak tohto procesu?
Presne tak. Pri príprave správy z roku 2012 sme Európu porovnali s ostatnými regiónmi sveta a videli sme, že od roku 1960 sa chudobnejšie krajiny približujú tým rozvinutejším rýchlejšie ako kdekoľvek inde na svete. To je samozrejme spôsobené Európskou úniou, konkrétne prístupovým procesom, jednotným trhom, obchodnou integráciou a štrukturálnymi fondmi.
Avšak v posledných rokoch už mnohí naznačovali že konvergenčný mechanizmus prestal fungovať. V najnovšej správe sme sa preto nezaoberali len krajinami ako takými, ale aj regiónmi a dokonca aj domácnosťami. Priemery sú jedna vec, realita a jej rôznorodosť ďalšia. Mnohí ľudia sa obávajú rastúcej nerovnosti – napríklad toho, že ich región sa nevyvíja tak rýchlo ako ostatné, nehovoriac o rozvoji v hlavnom meste. A títo ľudia majú pravdu – pozorujeme narastajúce rozdiely, ktoré znásobuje technológia.
„Technologické zmeny vrážajú klin medzi trh s výrobkami a pracovný trh. Poskytujú obrovské príležitosti, avšak len pre niektoré firmy a istý druh pracovníkov,“ píše sa v správe.
Pracovníci, ktorí majú správne zručnosti, sú alebo môžu byť na pozíciách, ktoré sú čoraz viac o využívaní schopnosti nášho mozgu a sú interaktívne. Manuálna práca naproti tomu zaznamenáva pokles. Tak ako medzi pracovníkmi, rovnaké rozdiely vidíme aj v produktivite medzi jednotlivými firmami. Ale nejde o to, kto je bohatý a kto chudobný. Ak pôjdete do Bukurešti alebo do Sofie, uvidíte prosperujúce mestá so spoločnosťami, ktoré podnikajú aj v Silicon Valley. Ak zájdete dvesto kilometrov za mesto, realita bude veľmi odlišná.
Čo je hlavnou výzvou pre krajiny ako Poľsko, pokiaľ ide o rozvoj trhu vysoko špecializovaných pracovných miest?
Poľsko veľmi dobre využilo skutočnosť, že sa sem presťahovala výroba zo západnej Európy. Stalo sa tak z dôvodu nižších miezd a vhodného vzdelávania.
Našou konkurenčnou výhodou sú stále nízke mzdy.
Áno. Ale nebude to tak navždy. Teraz je čas pripraviť sa na ďalšiu fázu. Poliaci budú chcieť mať sofistikovanejšiu produkciu a vyššiu produktivitu, aby sa zvýšili mzdy aj životná úroveň. Ako to dosiahnuť? To nás vracia naspäť k príležitostiam a investovaniu do ľudí. V posledných 25 rokoch sa Poľsku podarilo vytvoriť základy vzdelávacieho systému zameraného na kognitívne schopnosti budúcich generácií.
Nie však pre všetkých – stále existujú rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, medzi chudobnejšími a bohatšími deťmi – ale tieto nerovnosti sú v poľskom vzdelávacom systéme relatívne malé. Lepšie výsledky majú vzdelávacie systémy, ktoré majú nízku mieru sociálno-ekonomickej segregácie a väčšiu rozmanitosť medzi žiakmi. Kompromis medzi spravodlivosťou a dokonalosťou neexistuje. Podarilo sa vám vybudovať naozaj dobré základy.
Teraz je dôležité, aby ste sa neuspokojili. Musíte sa uistiť, že každý z nich získal dôležité kognitívne zručnosti. Musíte mať na pamäti, že svet práce sa stále mení. Stroje preberajú úlohy, ktoré v minulosti robili ľudia – a to aj kognitívne, ktoré sa vyznačujú istou rutinou. Je čoraz dôležitejšie zamerať sa na zručnosti a kompetencie, ktoré stroje nemajú – alebo zatiaľ nemajú. Patria medzi ne nerutinné kognitívne schopnosti, sociálne zručnosti, komunikácia, cieľavedomosť, empatia, tímová práca. Je ťažké ich zmerať a vyžadujú podstatné zmeny vo vzdelávacom procese. Musíme sa učiť jeden od druhého ale aj od ďalších krajín. Sedem z desiatich najlepších vzdelávacích systémov na svete je vo východnej Ázii a všetky neustále zavádzajú novinky. Inšpirujme sa nimi.
Existuje potenciál na to, aby všetci Európania v produktívnom veku pracovali na nerutinných kognitívnych pracovných miestach? A ak nie, čo potom? Univerzálny základný príjem? Ako vidíte budúcnosť trhu práce?
Musíme pracovať na rekvalifikácii ľudí. Musíme pochopiť, ako sa učia dospelí – o tejto oblasti zatiaľ veľa nevieme. Na prvom mieste je teda budovanie efektívnych rekvalifikačných systémov.
Na druhom je uľahčenie pracovného prechodu. Je potrebné, aby existovala istá sociálna ochrana, ktorá by finančne podporila ľudí počas prechodného obdobia. Môžu existovať pracovníci, ktorí sa neuplatnia na technologicky orientovaných a vyoko špecializovaných pracovných miestach. Musíme sa uistiť, že ich vieme ochrániť. Namiesto univerzálneho príjmu by sme mali mať riešenia v rámci základnej bezpečnostnej siete šité na mieru pre tých, ktorí sú v núdzi.
Všetci by mali mať možnosť byť súčasťou spoločnosti – a to z dôvodov sociálneho začlenenia a súdržnosti.
Na záver – migračná kríza. Ako si môžu žiadatelia o azyl a utečenci nájsť miesto v pracovných štruktúrach budúcnosti? Integrovať týchto ľudí na trh práce si vyžaduje veľké množstvo investícií. Stojí to za tú námahu?
Nedávno bola zverejnená povzbudzujúca správa nemeckého trhu práce týkajúca sa zamestnávania migrantov počas migračnej krízy v roku 2015. Trh práce bol schopný absorbovať také množstvo nových ľudí, že to prekvapilo aj veľa odborníkov.
Ale pozrime sa na týchto ľudí z hľadiska ich zručností. Myslím si, že by sme sa mali zamerať na budovanie systémov, ktoré by vyzdvihli schopnosti vlastné týmto ľuďom. Každý má predsa nejaké zručnosti. Zamyslime sa nad sociálnymi, emocionálnymi a behaviorálnymi zručnosťami, ktoré sú potrebné pre úspešnú emigráciu. Musíte byť veľmi odolný. Veľmi silný. Veľmi cieľavedomý. Musíte sa koncentrovať na svoj cieľ – na to, kam sa chcete dostať. To sú obrovské aktíva. Je očividné, že migranti predstavujú obrovský prínos pre všetky krajiny, ktoré ich prijali.
Vezmite si Spojené štáty – je to prisťahovalecká krajina, v ktorej boli motorom rastu práve migranti. Musíme investovať do ďalšieho vzdelávania, ale aj do vlastného pochopenia toho, ako budovať systémy práce. Musíme premýšľať v dlhodobom časovom horizonte. Ak budeme mať správny prístup a poskytneme budúcim generáciám príležitosti, deti migrantov môžu byť veľkým prínosom pre našu spoločnosť. Je to o budovaní vzdelávacieho systému od samých základov tak, aby deti privítal a integroval. Takto by získali ľudský kapitál a zručnosti, ktoré od samého začiatku potrebujú – nielen oni, ale aj naše vzdelávacie systémy.
