Prinášame Vám eko slovník a tipy pre ekologickú domácnosť a zvýšenie ekologickej inteligencie

V súčasnosti sú médiá a sociálne siete plné slov ako „zero waste“, „mikroplasty“, „upcyklácia“, či „kompostovanie“. Poznáte ich?
Zaoberáte sa touto témou?

Zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia predstavujú existenčnú hrozbu pre celý svet. Týka sa nás všetkých. Na boj proti tomuto problému vytvorila EÚ Zelenú dohodu, ktorá zmení Úniu na moderné a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje.

Nestačí však, aby sa touto otázkou zaoberali politici, začať musíme každý od seba. Preto Vám prinášame prehľad základných eko výrazov, ktoré Vám pomôžu zorientovať sa v téme ekológie a tiež vo zvýšení ekologickej inteligencie. Jeho súčasťou sú aj tipy ako mať ekologickú domácnosť a tiež test ekologickej inteligencie.

Sútiahnite si eko výkladový slovník zadarmo TU: EKO SLOVNÍK

Pracovný plán Európskej komisie na rok 2021

Európska komisia dňa 19. októbra predniesla dokument, v ktorom je spísaný plán práce na rok 2021.  Nesie sa v duchu posunu od stratégie k realizácii v rámci všetkých šiestich priorít. Viete, ktoré to sú?

Od stratégie sa už plánuje presunúť k realizácii a to napríklad v zvyšovaní odolnosti európskych hospodárstiev a spoločností, či s balíkom návrhov Fit for 55 – s cieľom znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. 

Taktiež sa plánuje podporiť projekt Z farmy na stôl a v rámci digitálneho veku sa dôraz bude klásť na právo na súkromie a pripojiteľnosťslobodu prejavu, voľný tok údajov kybernetickú  bezpečnosť.

Európska komisia tiež plánuje predložiť návrhy spojené s bezpečnosťou a zodpovednosťou v rámci umelej inteligencie a európskej elektronickej identifikácie.

Rok 2021 sa má zapísať do histórie aj ako rok zabezpečenia bezpečnej a dostupnej vakcíny pre všetkých. Zároveň EK navrhne spoločné oznámenie o posilnení prínosu EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách, obnovenom partnerstve s našimi južnými susedmi a oznámenie o Arktíde. Predstaví aj nový strategický prístup na podporu odzbrojeniademobilizácie reintegrácie bývalých bojovníkov.

Nový impulz pre európsku demokraciu

Komisia predloží nové stratégie v oblasti práv dieťaťa a osôb so zdravotným postihnutím, ako aj návrh na boj proti rodovo motivovanému násiliu. Navrhne aj rozšírenie európskeho zoznamu trestných činov na všetky formy trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov. Komisia navrhne jasnejšie pravidlá financovania európskych politických strán a prijme opatrenia na ochranu novinárov a občianskej spoločnosti pred zneužívaním súdnych sporov. V dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti sa navrhnú opatrenia na využitie plného potenciálu týchto regiónov.

V nasledujúcom linku môžete aj vy nahliadnuť k pracovnému programu na rok 2021, kde sa uvádza úplný zoznam 44 nových iniciatív v rámci šiestich hlavných cieľov.

Toto je šesť priorít Európskej komisie na obdobie 2019-2024.

Európsky ekologický dohovor; Európa pripravená na digitálny vek; Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí; Silnejšia Európa vo svete; Podpora európskeho spôsobu života; Nový impulz pre európsku demokraciu.

ZDROJ: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku https://ec.europa.eu/info/publications/2021-commission-work-programme-key-documents_sk

Má Orava sklony k extrémizmu?

Má Orava sklony k extrémizmu?

V lete 2020 sme na oravských stredných školách, našej webovej stránke a sociálnych sieťach zdieľali dotazník, ktorý niesol názov „Má Orava sklony k extrémizmu?“

Dnes prinášame vyhodnotenie a poukázanie na názory, ktoré približujú ľudí k extrémizmu. Dotazník vyplnilo 102 respondentov z celej Oravy – okres Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín – prevažne ženy (68%) a prevažne vo veku 16-20 (70%).

Extrémizmus definujú 4 základné body, na základe ktorých sme nastavili otázky, ktoré sme sa pýtali v prieskume. 

Prvá definícia definuje extrémizmus ako vyhranené názory a konania zamerané priamo či nepriamo proti ústavnému demokratickému zriadeniu, ktoré deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. 

Druhá definícia zase definuje extrémizmus ako útok na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudsko- právnymi dokumentmi, alebo snaha svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť

Čím negatívnejší postoj voči demokracii teda človek má, tým väčší sklon má k extrémizmu. S tým súvisia aj väčšie právomoci vlády a vodcu, ktoré ohrozujú demokraciu (ako v súčasnosti môžeme vidieť v Bielorusku). 

V našom dotazníku sme sa na extrémizmus definovaný týmito bodmi zamerali v niekoľkých otázkach.  

https://lh4.googleusercontent.com/K6VMvsMMUMOqjGRnrrxRggqGN2WfGZpDTg0l3uM3Z_zpYkiw0zZC3xxo31krkHcZ_6YlAXH9ZsoSI2tFQjXbDe500ue4yoPAbQn6kN2lqzewacxsr7wWWWX0zHqAgXm1Ca02AXs
https://lh6.googleusercontent.com/ZRqjGT_60o6V3dVqRel2IjPJPPMsU_DZQ_JyAPf-1Lj_YlHm5-A3Qo5ccHS_A9tzZ9nv6fMMvgYknPOhvwjE-35Veswamit0cZm0BM4ah2hV2YbqIGI-JActUo8_lWBNLixZ-_o
https://lh6.googleusercontent.com/Ep3xVMntqzPEeVNmOlml2lAT-J-nxklj9PBsu69ixdJLb7LtYtzPbreba3tBxPBXBLr98DysDzPU8LTIJEhz8cQ_nvCJJ5e7R2PEJASp3KkJ8l8BPtPsMzh7cz9EojAtf8bIcPg
https://lh5.googleusercontent.com/M1VbWfHyZK5WetP4xNiPc5cT4MDs61Ho1zr1X_yg2dV7cKFRdqX8ZwU4eKKfbDIHyufidlIb678W0BAx98wrzN3UfoFu2EJSwcEd7lgTAtVxcATgCSifGJg-asYOj86TEVHZ11I

Na základe odpovedí respondentov vidíme, že 21,6% respondentov má negatívny postoj voči demokracii. 14,7% respondentov verí, že pocit nadradenosti jedného štátu nad inými je v poriadku, 12,7% respondentov fandí silnému vodcovi 2% by zvýšili právomoci vlády. Môžeme tak konštatovať, že v našom regióne je ohrozením ľavicový extrémizmus.

Treťou definíciou extrémizmu je  snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva, definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom

Obmedzenie akýchkoľvek práv a slobôd pre určitú skupinu obyvateľstva predstavuje sklon k extrémizmu. 

Tento sklon k extrémizmu v našom prieskume stúpa smerom k odpovedi „úplne súhlasím“. 12,7% respondentov súhlasí s vyčlenením neprispôsobivých občanov, 28,4% zaujalo neutrálny postoj. Až 46,1% respondentov súhlasí s odobratím/obmedzením sociálnych dávok pre Rómov. 5,9% respondentov verí, že rasy a národnosti by sa nemali miešať. 11,8% respondentov by nedalo svoje dieťa do multikultúrnej triedy. 

https://lh3.googleusercontent.com/q1YFE8BJeXLfhKCx6mBXB6_Ke-Et30oMcDVWS0jfrJV1IgvwhMV8zDYwh_lKf7baUqnCsl8tDK1Yh8OEGzJlPgH-OSg2nGe2IkKr_8_T96XWbfKJRkSIF36O2LqtTCRZ-Jepc8A
https://lh4.googleusercontent.com/BhQCc-eez6CJwgZvF4D4NesQhOkNlUq4ren6meE2CeM4okqrNx82FqALtLeOHTfliwsIemAkhxSjtp41QXV68jN2hwlKUykmdXWEtY8w3kRHrcNOUgLcaBJBLJPWK6smtcsMM2s
https://lh6.googleusercontent.com/mJ6mtyAZg_xYuCb7l9vscdZSoYiFpxTQrWlt2CWPY2_UPLcgn166Um-JuKI1uPrrzRbVOaouLaciAhb-R7HGRrIeYD_loNzM_cE8IT2wFV67LN-r0JRYv0euLCjnCtXG1oS2X9A
https://lh3.googleusercontent.com/l4lOp9BcrxQu_qN38LHOKTSggxI9N9o9pmJEUvHhf_DDExITNwZLkwSly5zkmKhcZr-RWQyFkWHNujWmxKT4dtz8RL0DwPxEdEmsas9aZcweYtkR0c-p5sCrhl9y8RBSV33yfY8

Na tieto otázky nadväzuje otázka č.6, v ktorej sa pýtame na základné právo vyjadrenia názoru či vierovyznania. Pri prejave snahy o obmedzenie, alebo potlačenie tohto práva stúpa sklon k extrémizmu. Otázka č. 13 priamo poukazuje na snahu o obmedzenie slobody pohybu pre určitú skupinu obyvateľstva (utečenci). Pri tejto otázke 30,4% respondentov uviedlo, že súhlasí s obmedzením slobody pohybu pre určitú skupinu obyvateľstva. 

https://lh3.googleusercontent.com/VuhrBd5y33fx6jciwMeKu_RAFSSql28XDFmbCJGYaH1wzHno_6ki863v5nkoyx3sPdXI4guqVWBUqHFUAemyFWIZz_l2TOk2zayfJfpCJXqb3lw6nNyluujIntXxoy4Wqh71mo4
https://lh3.googleusercontent.com/XTr-zLRrHvXQf6_a0qD_jr1N8RyiDcHd5RUYL-HNFEQc7MoeY7tYrJzYYBrwIK1kGZOEoDgaFAyqbuPGC6CHiOYe5yeeCIOXefp16j_ldLs-rXXEzBAoDpdJwLJKR626niZuX-I

Sklon k extrémizmu sa istým spôsobom prejavuje aj v snahách o spomalenie rastu a rozvoja krajiny v porovnaní s poprednými krajinami EÚ a preto sme sa opýtali aj na postoj ľudí k rozvoju štátu a demokracie.  13,7% a 14,7% opýtaných súhlasí a vyššie uvedenými výrokmi.  

https://lh5.googleusercontent.com/P3erhlXFAjcaWS_ijDc6IKSK54_3RkUWp8wD05I3sDmM38OAj2rCEAyXw1j53dMaDI_Sd7uPg-FLdc-siD54NJdhQA4-YVsuytf-rb2DJ7gT0afSyGZc5j1DXaH-_sYxnfW_Kpo
https://lh5.googleusercontent.com/8WraM9NQBgguEr_HGfxBoS1a2FEgpi21xOu--jh9RcxHTunoV0haV_j8RjvbSZMzmqeOVwkkuWNDNfGbbaPCD_32vovrgcpvVR-9ACVOuUEFD6AZCKNIcoO-XHbEnSBXHS2-isY

Čo z toho vyplýva?

Z odpovedí vidíme, že 17% opýtaných má sklon k extrémizmu. 

Extrémizmus je v súčasnosti závažným problémom na celom svete. Za posledné roky prudko vzrástli prejavy intolerancie, rasizmu, prejavov diskriminácie či xenofóbie. 

Spomeňme len posledné nedávne udalosti zo sveta – Blackout Tuesday – aktivizácia proti policajnej brutalite po tom, ako biely policajt udusil kolenom zadržaného černocha, demonštrácie extrémistov proti protikovidovým opatreniam, Charlie Hebdo vs. islamistickí extrémisti, vojny na blízkom východe, ĽSNS kauzy a mnoho iného…

Extrémisticky motivované trestné činy sa nedajú riešiť len potláčaním, či stíhaním páchateľov. Navyše, keďže sa vyznačujú verbálnym, grafickým, ale aj fyzickým násilím voči určitým skupinám osôb, sú namierené proti pravidlám, demokratickým princípom, a presadzujú intoleranciu, je dôležitá najmä prevencia. 

Je dôležité venovať pozornosť prevencii extrémizmu u detí a mladých ľudí, zvýšiť ich informovanosť o tomto negatívnom jave a iných s ním súvisiacich. Je dôležité učiť v školách o problematike antisemitizmu a o podstate demokracie a rešpektu voči iným kultúram a voči ľudským právam celkovo.  Je dôležité zvyšovať povedomie o nebezpečenstve, ktoré extrémizmus predstavuje a šíriť poznatky o jeho prejavoch.

Je dôležité proti extrémizmu bojovať. Faktami, myslením, vzdelaním, či šírením dobrého príkladu žitia v tolerancii. 

Mladý Európan má už 15 rokov

Regionálne kolo vedomostnej súťaže o Európskej únii pre stredné školy sa uskutočnilo aj tento rok pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Súťaže sa zúčastnili 3 stredné školy z nášho regiónu a hoci v rúškach, s odstupom a bez chipsov, ale stále v rovnako príjemnej atmosfére. Stretli sme sa 30.9.2020 v Dome kultúry v Trstenej a študenti si zmerali sily vo vedomostiach týkajúcich sa EÚ.

Okrem klasického kvízu a všeobecných otázok o EÚ zvládli tímy vyplniť jazykovú tabuľku a frázy rôznych jazykov Európskej únie a v treťom kole sme testovali ich rýchlosť a poznatky o osobnostiach, doménach a symboloch EÚ.

Viete napríklad, aké je motto EÚ? Alebo aké logo patrí Rade EÚ?

Aj s takými otázkami sa museli vysporiadať naši účastníci. Predtým, než sa začalo súťažiť dostali účastníci za úlohu vypracovať projekt o predsedajúcej krajine EÚ na tento rok. Nakoniec si prvú cenu  odniesli žiačky z Obchodnej akadémie v Dolnom Kubíne. Na druhom mieste sa umiestnili študenti Gymnázia Antona Bernoláka v Námestove, s najkrajším projektom o Chorvátsku, aký sme kedy videli 🙂 a  tretie miesto obsadili chlapci zo Strednej spojenej školy v Nižnej. Srdečne všetkým tímom gratulujeme a budeme sa víťazom regionálneho kola držať palce v národnom kole, ktoré sa uskutoční 16.10.2020.

Juvenes Translatores- príležitosť pre jazykovo nadaných študentov

Využite možnosť zaregistrovať svoju školu do súťaže pre mladých prekladateľov – uzávierka je 20. októbra

Európska komisia organizuje každoročnú prekladateľskú súťaž Juvenes Translatores pre stredoškolákov z celej Európy. Školy z celej EÚ sa môžu zaregistrovať online do 20. októbra a umožniť tak svojim študentom súťažiť s vrstovníkmi z ostatných členských štátov. V tomto roku budú musieť zúčastnení tínedžeri preložiť text na tému „Ako si poradiť v ťažkých časoch – v jednote je sila“.

Súťažiaci si budú môcť vybrať jednu z 552 možných jazykových kombinácií, pričom každá z nich obsahuje dva z 24 úradných jazykov EÚ. V minuloročnej súťaži študenti využili až 150 rôznych kombinácií.

Registrácia pre školy je prvou fázou dvojfázového procesu a končí sa 20. októbra 2020 napoludnie. Učitelia môžu školu zaregistrovať v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ.

Následne Komisia pozve do druhej fázy celkovo 705 škôl. Počet zúčastnených škôl z každej krajiny sa bude rovnať počtu kresiel, ktoré má daná krajina v Európskom parlamente, pričom ich náhodne vyberie počítač.

Vybrané školy potom musia do súťaže nominovať dvoch až piatich študentov. Študenti môžu mať akúkoľvek národnosť, no musia byť narodení v roku 2003.

Súťaž sa uskutoční online 26. novembra 2020 vo všetkých vybraných školách. Víťazi (jeden za každú krajinu) budú vyhlásení začiatkom februára 2021. Ak to podmienky dovolia, na jar 2021 si vyzdvihnú ceny na slávnostnej ceremónii v Bruseli, kde budú mať možnosť stretnúť sa s profesionálnymi prekladateľmi z Komisie a dozvedieť sa viac o práci s jazykmi.

ZDROJ:

Ingrid Ludviková


Tlačové oddelenie
Zastúpenie Európskej Komisie v SR
Palisády 29, 811 06 Bratislava