Irán

Zostrelenie lietadla je katastrofa aj pre iránsku propagandu. Iránci priznali zostrelenie lietadla a sčasti vysvetlili, ako sa to mohlo stať.

Bola streda, krátko po 6:00 h. ráno. Iránci len štyri hodiny predtým uskutočnili raketové útoky na americké základne v Iraku. Očakávali, že Američania vo vyhrotenej situácii môžu odpovedať rovnako raketami.

Napokon, americký prezident Donald Trump pár dní predtým hovoril, že USA identifikovali 52 iránskych cieľov, na ktoré môžu zaútočiť v prípade iránskej odvety za vraždu generála Solejmáního. Hrozil aj útokom na kultúrne pamiatky krajiny.

Irán sa preto rozhodol posilniť protivzdušnú obranu okolo hlavného mesta. Posádky boli na najvyššom stupni pohotovosti. Odveta mohla prísť každú chvíľu.

V tom čase z medzinárodného letiska imáma Chomejního na juhozápadnom predmestí Teheránu vzlietol Boeing 737-800 ukrajinskej spoločnosti Ukrainian International Airlines. Lietadlo smerujúce do Kyjeva meškalo hodinu, pretože kapitánovi sa zdalo, že stroj je preťažený batožinou.

Na palube bolo 167 cestujúcich, väčšina Iráncov, mnohí s dvojakým občianstvom. Medzi nimi aj mnoho študentov a doktorandov, ktorí sa cez Kyjev vracali po sviatkoch na kanadské univerzity.

Zdroj: https://dennikn.sk/1709075/prevrat-utok-na-ambasadu-a-ticha-vojna-preco-su-iran-a-usa-taki-nepriatelia/

Chorvátsko. Taká známa krajina a pritom tak neznáma. Vedel si, že….

Jeho hlavným mestom je nádherný Záhreb. Jazykom, ktorým sa tam dorozumieš je prekvapivo chorvátčina. Chorvátsko je už od 1. júla 2013 členská krajina EÚ a od januára je predsedníckou krajinou EÚ. Národná mena je síce kuna (HRK), ale Chorvátsko sa zaviazalo prijať euro, keď splní potrebné podmienky. V Chorvátsku sa nachádza mestečko, ktoré je zapísane v Guinessovej knihe rekordov. Nachádza sa na Istrii, volá sa Hum a má len 23 obyvateľov. Chorvátsko má viac ako 1200 ostrovov, či ostrovčekov a viac ako 300 z nich sú obývané. V Chorvátsku vznikla prvá kravata a dodnes ju nosia stovky miliónov mužov po celom svete.

Klimatické zmeny

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Klimatické zmeny ovplyvnia v najbližších sto rokoch až polovicu zdrojov podzemnej vody. Zistila to štúdia piatich vedcov, zverejnená minulý týždeň v časopise Nature Climate Change. Informoval o nej portál Carbon Brief.

Vedci zisťovali, ako rýchlo reaguje podzemná voda na klimatické zmeny v rôznych častiach sveta. Najcitlivejšie sú regióny s vysokou vlhkosťou ako Amazónia, Indonézia a stredná Afrika. Zmeny sa tam prejavia skôr ako o desať rokov. Hoci suché a púštne regióny budú reagovať oveľa pomalšie, z dlhodobého hľadiska sa môžu stať „environmentálnou časovanou bombou“, zhodnotil pre Carbon Brief jeden z autorov štúdie.

Slovensko sa na mape javí ako zmiešaná oblasť. V slovenskej časti Karpatského oblúku sa klimatické zmeny prejavia na podzemnej vode až po viac ako tisíc rokoch, v nížinách sa obdobie skracuje na obdobie od menej ako desať rokov až po tisíc rokov v závislosti od regiónu.

Čo je to vlastne “Brexit“?

Brexit (z anglického Britain a exit) je skrátené označenie pre proces ukončenia členstva Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v Európskej únii. V referende sa britskí občania vyjadrili v prospech vystúpenia 51,9 %.

Británia necelé tri týždne do brexitu už vie, čo chce. Len nie je isté, či to aj dosiahne. Po jasnom víťazstve konzervatívcov Borisa Johnsona v decembrových predčasných voľbách sa Londýn krok za krokom blíži k odchodu z EÚ k 31. januáru. Britský premiér tiež už oznámil, ako si od budúceho roka predstavuje obchodné vzťahy Británie s EÚ. Podobne, ako má EÚ s Kanadou. Viac sa dozviete na: https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/538691-britania-chce-od-europskej-unie-dohodu-ako-s-kanadou/

Kontakty na zastupiteľské úrady SR pre prípady núdze:

Veľvyslanectvo SR v Dubline  +353 879031549 (núdzová linka)
Veľvyslanectvo SR v Londýne  +44 7866410783 (núdzová linka) Zdroj: https://www.mzv.sk/europske-zalezitosti/brexit

Veľvyslanectvo SR v Londýne  +44 7866410783 (núdzová linka) Zdroj: https://www.mzv.sk/europske-zalezitosti/brexit

EÚ priority na ďalšie roky

Šesť hlavných ambícii EÚ komisie

  1. Európska ekologická dohoda: chceme, aby sa Európa snažila byť prvým, klimatickým neutrálnym kontinentom
  2. Ekonomika pracujúca pre ľudí: chceme, aby sa Európa viac usilovala o sociálnu rovnosť a prosperitu.
  3. Európa, ktorá sa hodí do digitálneho veku:  chceme, aby sa Európa snažila uchopiť príležitosti z diagnostickej éry v rámci bežných a etických hraníc.
  4. Chrániť náš európsky spôsob života: chceme, aby sa Európa snažila o úniu rovnosti, budovania konsenzu o migrácii a zvýšenie odolnosti voči hybridným hrozbám.
  5. Silnejšia Európa vo svete: chceme, aby sa Európa snažila viac v posilňovaní našej jedinečnej značky zodpovedného globálneho líderstva.
  6. Nový tlak na európsku demokraciu: chceme, aby sa Európa viac snažila v starostlivosti, ochraňovaní a posilňovaní našej demokracie.