Komunálny odpad

zberny dvor mixed waste zmiesany rozne odpady Illustration of separation recycling bins with organic, paper, plastic, glass, metal, e-waste and mixed waste. Waste segregation management concept.

Slovensko vyprodukuje na jedného obyvateľa menej odpadu, ako priemerný Európan. Množstvo komunálneho v Europe klesá zatiaľ čo na Slovensku od roku 2000 rastie.

Cieľom nového zákona o odpade, ktorý schválila vláda v Auguste 2018 je zvýšiť triedenie a recykláciu.

Na Slovensku je relatívne málo komunálneho odpadu na hlavu, no priveľa z neho končí na skládkach.

Viac na stránke:
https://euractiv.sk/section/komunalny-odpad/infographic/komunalny-odpad/


KVÍZ: ČO VEDIA OBYVATELIA ORAVY O EURÓPSKEJ ÚNII?

https://www-1.survio.com/survey/d/B5D9P7O9W3K3W6O9G

Vedeli ste, že:

  • motto Európskej Únie znie „ZJEDNOTENÍ V ROZMANITOSTI“ ?
  • Veľká Británia nebola jednou zo zakladajúcich štátov EÚ?
  • pochádza z 9. symfónie d mol, ktorú v roku 1823 skomponoval Ludwig van Beethoven ako hudobný podklad pre verše Schillerovej „Ódy na radosť“ ?

Čo všetko viete o EÚ Vy? Otestujte sa! Vyplňte krátky kvíz a vyhrajte balíček plný cien! Správne odpovede odmeníme! 🙂

Slovenskí kandidáti do eurovolieb

Voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku budú konať v sobotu, 25. mája 2019. Občania Slovenska si budú môcť zvoliť 14 poslancov, o jedného viac ako doteraz. Dôvodom je zmena počtu europoslancov pod vplyvom odchodu Veľkej Británie z EÚ.

Prvé mená už zverejnili koaličná SNS, opozičná SaS, Sme rodina Boris Kollár, aj mimoparlamentné strany KDH a Progresívne Slovensko.

Predseda SNS a NR SR Andrej Danko v rozhovore pre agentúru TASR povedal, že do eurovolieb postaví svojho prvého podpredsedu Jaroslava Pašku. Ako možné spomenul aj mená Karol Konárik ml. a Jána Mikolaja.

Svojich kandidátov do eurovolieb predstavil aj šéf najsilnejšej opozičnej strany Sloboda a solidarita, Richard Sulík. Richard Sulík pôsobil v Európskom parlamente jedno funkčné obdobie, tentokrát sa sám plánuje sústrediť na voľby do NR a lídrom kandidátky SaS Eugen Jurzyca, Alojz Baránik a podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Podľa šéfa opozičnej strany Sme rodina, Borisa Kollára je možné, že na kandidátke Sme rodina budú dvaja poslanci NR SR, a to Ľudovít GogaPetra Krištúfková.

U kresťanských demokratov najviac hlasov získala Miriam Lexmann, riaditeľka bruselskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu, ktorá tiež po roku 2004 pôsobila ako stála predstaviteľka Národnej rady SR pri Európskom parlamente.

Ďalšími kandidátmi KDH budú Maroš Čaučík, riaditeľ Dobrej noviny, o ktorom sa špekulovalo ako o prezidentskom kandidátovi KDH, Miriam Kuzárová, Andrej Klapica, súčasný europoslanec Ivan Štefanec a Peter Stach. O poradí na kandidátke a zvyšných menách rozhodnú orgány strany neskôr.

Súčasní europoslanci KDH Anna Záborská a Miroslav Mikolášik už do EP kandidovať nebudú. KDH si po výmene vedenia zaviedlo pravidlo, podľa ktorého nemôže jeden poslanec slúžiť viac ako tri volebné obdobia po sebe.  Mikolášik aj Záborská sú europoslancami od roku 2004.

Aj strana Progresívne Slovensko (PS) ohlásila troch kandidátov – zahraničnopolitický expert Michal Šimečka, producentka a dramaturgička Zora Jaurová a environmentalista Martin Hojsík sú zároveň podpredsedami strany PS.

Veríme, že k eurovoľbám príde tento rok viac voličov, než v roku 2014, kedy prišlo k eurovoľbám na Slovensku historicky najmenej voličov, len 13,2%.

ZDROJ: https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/strany-zacinaju-ohlasovat-kandidatov-do-eurovolieb/


Dobrá správa pre farmárov a malé firmy!

Parlament bude hlasovať o nových pravidlách, ktoré by mali lepšie chrániť farmárov a malé firmy.
S nekalými obchodnými praktikami sa najčastejšie stretávajú malé firmy v oblasti potravinárstva. Veľké dodávateľské reťazce ich nútia akceptovať nevýhodné podmienky. Dnes, 12.3.2019 bude Európsky parlament hlasovať o zlepšení podmienok pre tieto malé a stredné podniky pod tlakom supermarketov a predajcov. Nájsť odberateľov je pre nich ťažké, takže pri vyjednávaní podmienok nemajú takmer žiadnu silu voči veľkým nákupcom a ak chcú svoje produkty predať, sú nútené pristúpiť na ich podmienky. Takéto praktiky môžu ohroziť malých podnikateľov.

Čo sa zmeni?

Nové pravidlá budú chrániť všetky firmy ako sú napríklad výrobcovia, družstvá, spracovateľské firmy a obchodníci, ktorých obrat nepresahuje 350 miliónov eur. Pravidlá sa budú vzťahovať aj na dodávateľov z krajín mimo EÚ

Čo bude zakázané

  • neskoré platby za potraviny podliehajúce skaze
  • odstúpenie na poslednú chvíľu
  • jednostranné alebo retroaktívne zmeny zmlúv
  • nútenie dodávateľa, aby platil za spracovanie odpadu z produktov
  • odmietnutie písomných zmlúv

ZDROJ: Európsky Parlament

BREXIT

europe direct, brexit, European Union

Čo sa stane v prípade úspešnej dohody o vystúpení Spojeného Kráľovstva z EÚ po 29.marci 2019? – tzv. scenár DEAL

           Ak bude návrh Dohody o vystúpení odsúhlasený Európskym parlamentom aj parlamentom Spojeného kráľovstva, tak dohoda nadobudne platnosť 30. marca 2019 s prechodným obdobím do 31. decembra 2020. Počas tohto prechodného obdobia, aj keď z právneho hľadiska bude UK tretím štátom, bude aj naďalej rešpektovať všetky smernice a normy  EÚ, avšak bez možnosti účasti alebo zapojenia sa do rozhodovacích procesov EÚ inštitúcií. Ako protihodnotu bude mať Británia (v prípade záujmu) prístup k vnútornému trhu a colnej únii počas tohto prechodného obdobia.

Ak návrh Dohody o vystúpení neodsúhlasí jedna alebo obe strany, teda Európsky parlament a parlament Spojeného kráľovstva, tak Britániaprestáva byť od 30. marca 2019 členským štátom EÚ. Navyše v prípade takého scenára nemá vysporiadané vzťahy so svojimi bývalými partnermi – členskými štátmi EÚ a ich vzťahy sa začnú riadiť len platným medzinárodným právom a platnými medzinárodnými dohovormi.  

Čo sa stane v prípade nedosiahnutia dohody medzi EÚ a Spojeným Kráľovstvom? – tzv. scenár NO DEAL (taktiež označovaný ako „tvrdý Brexit“)

Vystúpenie UK z EÚ bez  dohody („NO DEAL“) znamená, že:

1)  od 30. marca 2019 prestane byť členským štátom EÚ

2. na Britániu sa prestanú vzťahovať zakladajúce zmluvy a všetky ostatné práva EÚ (všetky existujúce regulačné, rozpočtové, dozorné, justičné a kontrolné nástroje a právne akty vrátane právomoci Súdneho dvora Európskej únie),

3. Británia nebude viac súčasťou jednotného vnútorného trhu s jeho štyrmi slobodami (sloboda pohybu tovarov, osôb, služieb a kapitálu) a colnej únie

4. nebude žiadne prechodné obdobie, s ktorým počíta návrh dohody o vystúpení a ktoré by slúžilo na plynulú prechod od členstva Británie v  EÚ k statusu tretej krajiny

Nikto presne nevie, aké následky by tento takzvaný „tvrdý Brexit“ mohol mať. Vláda vydáva rôzne príručky, ako postupovať v tomto prípade. Okrem „tvrdého Brexitu“ existuje aj možnosť zastavenia Brexitu, alebo jeho odkladu, avšak obidve možnosti sú veľmi náročné a komplikované. V najbližších dňoch sa má rozhodnúť o osude Veľkej Británie.

ZDROJ: BBC, Európsky parlament, Euractiv