Dňa 11.5 sme pozvali hostí, ktorí pracujú s mládežou, aby sa s nami porozprávali o tom, čo je a bude s prácou s mládežou na Slovensku. Hovorí sa o ekonomike, o školstve, zdravotníctve, sociálnych službách. Hovorí sa o tom, čo všetko sa v týchto oblastiach zmenilo, čo všetko o nich súčasná kríza ukázala, ako ich naštartovať nanovo či znova. Ale o práci s mládežou je akosi na verejnosti ticho.
Našimi hosťami boli:
-Ivan Hromada, predseda Európskeho riadiaceho výboru pre mládež pri Rade Európy a riaditeľ odboru mládeže na MŠVVaŠ SR -Peter Kupec, riaditeľ Národnej agentúry programu Erazmus+ a Európskeho zboru solidarity -Janette Motlová, riaditeľka VÚDPaP
Diskusia
vytvorila priestor hovoriť o tom, ako pandémia ovplyvnila prácu s mládežou na
Slovensku, ale aj o tom, aké nové výzvy má práca s mládežou pred sebou.
Pozornosť sme venovali aj situácii v iných európskych krajinách, aktuálnej
situácii európskych grantových programov Erasmus+ a Európsky zbor solidarity,
ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou tohto sektora na Slovensku.
Diváci
mali priestor pýtať sa to, čo ich zaujímalo. Väčšina otázok sa dotýkala
praktických okolností, ktoré v dôsledku pandémie riešia mládežnícke organizácie
na Slovensku – či už v spojení s realizáciou projektov podporených v rámci
Programy pre mládež 2014-2020 alebo Erasmus+ a Európsky zbor solidarity alebo
aj v spojení s hľadaním odpovede na najväčšiu otázku „Ako budeme pokračovať?“.
Jednou z tém diskusie bola aj práca so znevýhodnenou mládežou a diskutujúci sa zhodli, že je dôležité tejto skupine mladých ľudí venovať väčšiu pozornosť.
Oslava Veľkej noci v Európe je rozmanitá ako jej kultúry. Čo majú krajiny EÚ spoločné v súvislosti s Veľkou nocou? Kde sledujú vraždy a kde upaľujú Judáša? Čítajte a môžete sa podeliť, ktorý zvyk sa Vám páči najviac.
Vo Francúzsku,
podobne ako v Balkánskych krajinách
zajace nosia čokoládové vajíčka pre deti. Vo Francúzsku ich porozhadzujú po
záhradách a tieto čokoládové vajíčka si deti musia potom pohľadať. Slávnostný
veľkonočný obed obsahuje jahňacinu.
Veľkonočný zajac, rozdávajúci vajcia je známy aj vo Fínsku, ale iba v niektorých častiach.
Na Veľkú noc sa deti poobliekajú ako čarodejníci a chodia od dverí
k dverám, spievajúc koledy, za ktoré dostanú sladkosti a peniaze.
V Taliansku
sa tradície viažu hlavne k jedlu. Podobne
ako vo Francúzsku je jahňacina neoddeliteľnou súčasťou Veľkej noci, spolu
s praclíkmi, ktoré predstavujú založenie rúk pri modlitbách. Na začiatku
januára začína v Taliansku karneval, ktorý sa končí Popolcovou stredou. Jeho
súčasťou sú pestré sprievody masiek, maškarády, tance a hudba a ďalšie
radovánky. Symbolom karnevalu sú chudá žena a tučný muž. Muž má symbolizovať
hodovanie a žena je symbolom pôstu.
V Luxembursku
neznamená Veľká noc iba Veľkonočnú nedeľu a pondelok. Je to predovšetkým trh,
na ktorom amatérski hrnčiari predvádzajú svoje umenie. Rodiny ostávajú spolu na
obed a po ňom si vychutnávajú čokoládové vajíčka.
V Portugalsku
ľudia na Veľký piatok upaľujú slamených panákov, ktorí vyzerajú ako Judáš. V
ten istý deň sa chystajú veľkonočné omelety so slaninou, ktoré sú typické pre
toto obdobie.
Okrem toho sa koná procesia Ecce Homo, na čele ktorej pochodujú
„Farricocos“, čo sú bosí muži v tunikách s kapucňou.
V Španielsku sa Veľká noc
nazýva Semana Santa (Svätý týždeň). Veľké oslavy sa začínajú po celej krajine Kvetnou
nedeľou, trvajú celý týždeň a vrcholia vo Veľkonočný pondelok. Ľudia sa
sviatočne vyobliekajú a vyrazia do ulíc, aby si pozreli predstavenia, ktoré sa
dajú prirovnať k stredovekým procesiám. Skupiny v stredovekých sutanách putujú
z kostola, ku ktorým prislúchajú, do hlavnej katedrály v centre mesta a potom
sa zase vracajú späť.
Každá
skupina má na začiatku svojho sprievodu kajúcnikov. Hlavným bodom procesií sú
mohutné bohato ozdobené nosidlá s Kristom či ďalšími postavami v životnej
veľkosti. Každú procesiu sprevádza kapela. Všade sa rozliehajú zvuky bubnov,
ktoré vytvárajú atmosféru, ktorá hlavne v noci v krivolakých uličkách pripomína
dobu španielskej inkvizície. Nutným sprievodom procesií sú prirodzene i
ochrancovia verejného poriadku.
Vo Veľkej Británii majú na Veľkú
noc zvláštnu tradíciu palacinkových pretekov, ktorých sa zúčastňujú iba ženy.
Pri behu majú pretekárky na panviciach zapečené palacinky. Vajíčka sú dôležité
aj vo Veľkej Británii a okrem typických slepačích a prepeličích, ktoré sú
v predaji po celý rok, zahrnuje veľkonočná ponuka i morčacie, bažantie, ba
dokonca i pštrosie vajcia. Kto chce byť najoriginálnejší, nájde dokonca i
vajíčka čajok. Rovnako ako vo Francúzsku a vo Fínsku, aj vo Veľkej
Británii zvyknú deti hľadať čokoládové vajíčka a potom ich zjesť.
Zvláštnym veľkonočným zvykom je napríklad sledovanie kriminálnych a detektívnych seriálov a filmov v Nórsku. A to nielen v TV, ale aj v novinách sa zvykne písať na túto tému. Nóri sa tak počas sviatkov zamerajú okrem maľovania vajíčok aj na hľadanie vrahov.
Slovensko disponuje veľkou čiastkou nevyčerpaných eurofondov, ktoré by sa možno dali použiť ako náplasť pre firmy za straty spôsobené koronavírusom. Bude sa to týkať aj vás?
Veronika Remišová bude v najbližšom období v spolupráci s ministerstvami zisťovať, koľko z tzv. voľných peňazí z eurofondov (ktoré zatiaľ nie sú zazmluvnené) sa budú dať použiť na zmiernenie dôsledkov pandémie. Podľa údajov o stave čerpania eurofondov z konca februára má Slovensko na sedemročné obdobie k dispozícii 15,3 miliardy eur.Či bude možné ich využiť a do akej miery, sa dozvieme po audite, ktorý vykonajú slovenské ministerstvá v najbližších dňoch.
Európska únia sa minulý týždeň rozhodla časť peňazí z fondov EÚ vyčleniť pre členské štáty na záchranné opatrenia v súvislosti s vírusom COVID-19. V prípade Slovenska ide o sumu 527 miliónov eur. Ako minulý týždeň informoval portál EURACTIV.sk, vláda môže na tento účel teoreticky využiť aj všetky zostávajúce eurofondy.
O tom, ako sa rozhodlo, a či si budete môcť požiadať o záchranný balík aj pre vašu firmu, vás budeme priebežne informovať.
Európska únia si 11. marca pripomína pamiatku obetí teroristických útokov a ich pozostalých. Výber dátumu nie je zďaleka náhodný. Tento deň sa totiž spája s bombovými útokmi v Madride z roku 2004, pri ktorých zahynulo 191 ľudí.
Ako proti terorizmu bojuje EÚ?
Proti terorizmu sa podnikajú kroky na národnej aj celoeurópskej úrovni a EÚ tu veľmi dbá na efektívnu spoluprácu medzi členskými krajinami. EÚ prijíma komplexné opatrenia, ktoré sa dotýkajú viacerých oblastí. Dnes u nás existuje legislatíva proti financovaniu terorizmu, proti organizovanej trestnej činnosti a proti radikalizácii. Okrem toho boli prijaté pravidlá na posilnenie kontroly hraníc, zlepšila sa spolupráca medzi súdmi a policajnými orgánmi, sledovanie podozrivých a zatýkanie páchateľov.
Počet teroristických útokov v EÚ a ich obetí v roku 2018 poklesol. O život pri nich prišlo 13 ľudí, zatiaľ čo v roku 2017 bolo obetí až 62. Prinášame prehľad o vývoji od roku 2014. V roku 2018 sa príslušným orgánom poradilo zabrániť viacerým teroristickým útokom a klesol aj počet ich obetí. No podľa výkonnej riaditeľky Europolu Catherine De Bolle sú vnútorné bezpečnostné hrozby stále vysoké. „V Iraku a Sýrii sú stále v zajatí stovky európskych občanov vrátane detí a žien. V konfliktných zónach sa deti väčšinou stávajú obeťami, no ďalšie riziko pre budúcnosť predstavuje fakt, že sú vystavené indoktrinácii a školeniu u teroristov,“ varovala. V roku 2018 prestavoval terorizmus naďalej hlavnú bezpečnostnú hrozbu v členských štátoch EÚ. Počas útokov v Paríži, Štrasburgu, Liège a Trèbes prišlo minulý rok o život 13 ľudí a mnohí ďalší pri nich utrpeli zranenia.
Viacerí ľudia sa obávajú, že teroristi sa môžu do Európy dostať spolu s migrantami. Europol vo svojej správe uznáva, že existujú takéto prípady, kedy sa teroristi vydávajú za utečencov, no nestáva sa to systematicky. „Neexistujú konkrétne dôkazy o tom, že teroristi systematicky využívajú migračné toky, aby sa nepozorovane dostali do Európy,“ uviedla De Bolle.
Európsky parlament a Nadácia medzinárodnej ceny Karola
Veľkého mesta Aachen vyzývajú mladých ľudí zo všetkých členských štátov EÚ, aby
sa zúčastnili na súťaži venovanej problematike vývoja EÚ, integrácie a
európskej identity.
Európska cena Karola Veľkého pre mládež sa udeľuje
projektom, ktoré:
• podporujú európske a medzinárodné porozumenie,
• posilňujú rozvoj spoločného povedomia o európskej identite
a integrácii,
• slúžia ako vzor pre mladých ľudí žijúcich v Európe a
ponúkajú praktické príklady spolunažívania Európanov ako jednotného
spoločenstva.
Projekty sa môžu zameriavať na organizáciu rôznych
mládežníckych podujatí, výmenných programov mládeže alebo internetových
projektov s európskym rozmerom.
Termín na podávanie prihlášok
Termín na predloženie ponúk sa predlžuje do 21. februára
2020! (00.00 h SEČ).
Prihlášky musia byť zaslané online prostredníctvom webovej
stránky Európskej ceny Karola Veľkého pre mládež
(www.charlemagneyouthprize.eu).
