Kategória: Dianie v EU

Opýtali sme sa predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurínovej a primátorky mesta Trstená Magdalény Zmrzákovej na to, ako hodnotia 15 rokov Slovenska v EU.

1) Akú cestu prešlo Slovensko počas svojho členstva v EÚ?

–Nebola to ľahká cesta…

Skôr by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo nám demokracia prináša. Často zabúdame na to, že nemáme len práva/slobody, ale máme aj svoje povinnosti.

2) Aké sú najväčšie prínosy EÚ pre Slovensko?

To, že máme možnosťrozvíjať práve tú svoju demokraciu. „Stretávam sa s veľmi negatívnymi prístupmi, kvôli tomu že sme členmi EÚ, ale málokto si naozaj uvedomí, že životná úroveň našich ľudí sa veľmi zvýšila.“

V minulosti sme sa zamestnávali tak, aby sme sa mali lepšie a dnes sa máme možnosť viac zameriavať na kvalitu nášho života. Prijali sme niektoré veci, ktoré nám aj našej spoločnosti ubližujú. Nedokázali sme si ustrážiť niektoré hodnoty, ktoré boli zakorenené v našej spoločnosti a pomáhali nám držať národ morálne.

3) Pred akými výzvami stojí Slovensko v rámci EÚ?

Čakajú nás nové obdobia a nové výzvy, a mali by sme sa zamerať na to pozitívne. Čo nám EÚ ponúka vnímam tak, že prišiel čas, aby nastali veľké zmeny v spoločnosti v pozitívnom duchu. Máme tu systém, ktorý je popretkávaný korupciou a dúfame, že sa to podarí zlomiť  a do popredia sa dostanú ľudia, ktorí majú úprimný záujem zmeniť veci na Slovensku. A tí ľudia tu sú. Jediný strach je to, aby sme im nezobrali chuť.

4) Čo by ste popriali Slovensku na nasledujúce obdobie?

Pre Slovensko si prajem, aby sme boli spoločnosť, ktorá dokáže podporiť šikovných ľudí, lebo len tí sú predpokladom rozvoja našej spoločnosti.

15 rokov v EÚ – PhDr. Ing. Magdaléna Zmrzáková

1) Akú cestu prešlo Slovensko počas svojho členstva v EÚ?

Prešlo dlhú a náročnú cestu. Ale dnes môžeme spokojne povedať, že zbiera ovocie tejto snahy, a to hlavne preto, lebo v rámci EÚ sa môžeme slobodne pohybovať. Máme viacerí spoločnú menu, môžeme cestovať, študovať, podnikať… Táto cesta bola náročná, ale stála za to.

2) Pred akými výzvami stojí Slovensko v rámci EÚ?

No zo strany občanov je asi takou najväčšou výzvou ekologická situácia, ktorá nás trápi. A myslím, že to máme spoločne v rukách. Mali by sme vyjsť zo svojej komfortnej zóny a začať sa vážne zamýšľať nad dôsledkami svojho správania, a urobiť všetko pre to a hlavne sa inšpirovať od tých, ktorí sa tomu venujú, aby nielen EÚ, ale najmä naše Slovensko ustálo tieto ekologické problémy. Aby sme tak žili skutočne zdravšie, lepšie a v krajšom prostredí.

3) Čo by ste popriali Slovensku na nasledujúce obdobie?

Prajem hlavne múdrych politikov, ktorí ju budú rešpektovať v rámci orgánov EÚ a taktiež zodpovedný prístup občanov. Aby sa s hrdosťou hlásili k tomu, že sme členmi EÚ. Aby sa k nám dostávali rovnaké produkty, hlavne potraviny ako v EÚ. Aby sme sa navzájom inšpirovali a boli si príkladom hlavne v tých dobrých veciach, v ktorých sa môžeme navzájom učiť a aby medzi nami vládla láska a jednota.

https://www.youtube.com/watch?v=K-KNrLa4OqU&feature=youtu.be https://www.youtube.com/watch?v=3L22RA8ZkoM&feature=youtu.be

Spojené kráľovstvo 31. januára 2020 o polnoci opustilo Európsku úniu. EÚ toto rozhodnutie mrzí, ale rešpektuje ho.

Únia a Spojené kráľovstvo intenzívne rokovali, aby dohodli podmienky vystúpenia Spojeného kráľovstva a zabezpečili právnu istotu na obdobie, keď sa na Spojené kráľovstvo prestanú vzťahovať právne predpisy EÚ.

Výsledkom rokovaní je Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Euractiv.sk pre vás pripravil odpovede na často kladené otázky o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

Viac informácií o brexite nájdete aj na našej stránke ➡️ https://ec.europa.eu/slovakia/news/otazky_a_odpovede_o_vystupeni_spojeneho_kralovstva_z_eu_sk?fbclid=IwAR1GvugTJoQ2c8hYGzpRetE-_DQ1rFEHfcPbCCfhXnWmdRvGqlsE3yaiuqU

V dňoch 4.3 2020, 22.4. 2020 a 12.5. 2020 o 15:00 si určite nič neplánujte. Ak ste milovníkmi témy „ekológia“ tak túto príležitosť si nemôžete nechať ujsť.  Pretože práve počas týchto dní sa bude u nás konať workshop, kde vás naši zahraniční dobrovoľníci naučia ako si vyrobiť pomôcky do domácnosti tak, aby ste ich nemuseli kupovať.

Zaujíma vás, čo môžete urobiť pre životné prostredie? Čo sa dá zmeniť už dnes? Ako môžeme jednoducho zmeniť niektoré svoje návyky bez prílišnej straty komfortu, na ktorý ste zvyknutí? Ako ušetriť vodu, energiu , ovzdušie? Aké jedlo kupovať, ako variť či ako sa prepravovať tak aby vaša uhlíková stopa, bola čo najmenšia? A ako ušetriť zdroje ale aj peniaze? Tak neváhajte a príďte…

V októbri v roku 2019 sme na Orave urobili menší prieskum. Chceli sme vedieť, či je Orava pripravená na Európu a či ju možno považovať za európsky región.

Ako sa taká „európskosť“ prejavuje? V prvom rade tým, že jazyk nie je bariéra. Ak pri ponuke služieb používame iba slovenčinu, je jasné, že nejaký cudzinec sa u nás asi nebude cítiť najlepšie. Boli sme zvedaví koľko reštaurácií a hotelov tak ponúka svoje menu minimálne v jednom cudzom jazyku, okrem slovenčiny.

Z náhodne vybraných 22 hotelov a 22 reštaurácií na Orave sme zistili nasledujúce:

Chceli by sme vyzdvihnúť špeciálne nemenovaný hotel , ktorý má preloženú ponuku až do 8 jazykov vrátane japončiny (všetko, vrátane menu dňa)

Druhá časť nášho pátrania po Európe na Orave bola ešte zaujímavejšia. Náš bývalý dobrovoľník Jejeé, strávil jedno dopoludnie na námestí v Trstenej a náhodných okoloidúcich zastavoval s prosbou o pomoc. Prihováral sa im v angličtine s nasledujúcimi otázkami:

• Prosím vás, koľko je hodín?
• Prepáčte, prosím vás kde nájdem informačné centrum?
• Prepáčte, viete mi poradiť, kde je tu autobusová stanica?
• Prosím vás, kde je tu mestský úrad?
• Ako sa dostanem do Tvrdošína?

Reakcie ľudí boli rôzne a bolo veľmi zaujímavé ich z diaľky sledovať. Respondenti boli ľudia rôznych vekových kategórií, od žiakov ZŠ až po seniorov. Oslovil aj pána policajta, ktorý mu, bohužiaľ pomôcť nevedel, pretože anglický jazyk neovláda. Väčšinou však stretol ľudí ochotných a milých, hoci jazyková bariéra je v Trstenej veľmi citeľná.

Zo 40 respondentov 21  ovládalo anglický jazyk, minimálne základy, aby mohli poradiť. 12 ľudí anglický, ani žiadny iný cudzí jazyk neovládalo, avšak 7 z nich sa snažilo zavolať niekoho iného na pomoc, alebo použiť aplikáciu v mobile na preklad, prípadne vysvetliť rukami/nohami po slovensky. Zvyšných 5 sa odmietalo baviť. Jeden z nich mal dokonca rasistické pripomienky.

Zo spomínaných 40 ľudí, z ktorých 21 ovládalo ANJ, 12 nie, 7 sa snažilo pomôcť, 5 sa nechcelo baviť, zvyšných 7 sa snažilo komunikovať v inom jazyku. Keďže dobrovoľník ovláda ďalšie 4 svetové jazyky, dorozumel sa so všetkými 7.

Touto cestou ďakujeme všetkým náhodným okoloidúcim za účasť a vo väčšine prípadov aj za milú ochotu pomôcť a vysvetliť.

Dvom dámam, ktoré po anglicky nehovoria, ale boli ochotné dobrovoľníka na autobusovú zástavku aj odprevadiť, aby sa nestratil, sme urobili aj spomienkovú fotku.

V prieskume budeme pokračovať aj v tomto roku a zameriame sa na extrémizmus.