Slovensko vďaka eurofondom píše úspešný príbeh, vyhlásil eurokomisár Oettinger

Slovenská ekonomika sa do roku 2020 môže dostať na úroveň priemeru európskej dvadsaťosmičky, myslí si eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger.

Eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger 18. júna navštívil Slovensko, aby si vypočul a pochopil slovenské názory a pripomienky k návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ po roku 2020 z dielne Európskej komisie.

Nemecký eurokomisár podľa vlastných slov cítil zo strany slovenskej vlády veľké pochopenie pre bruselský návrh. Doterajšie počínanie Slovenska v rámci politiky súdržnosti EÚ označil za „úspešný príbeh“. Oettinger to pre médiá vyhlásil po rokovaniach s vicepremiérom pre investície a informatizáciu Richardom Rašim (Smer-SD).

Na ceste k priemeru EÚ

Oettinger pripomenul, že od vstupu do Únie v roku 2004, keď domáce HDP na obyvateľa predstavovalo 50 percent európskeho priemeru a Slovensko tak bolo najchudobnejším členským štátom, sa slovenské HDP dostalo takmer na úroveň 80 percent“.

„Som presvedčený, že vďaka verejným a súkromným investíciám, vďaka svojej politike orientovanej na priemysel a vďaka vzdelávaniu a zvyšovaniu kvalifikácie má Slovensko šancu do konca tohto desaťročia dosiahnuť úroveň 100 percent priemeru EÚ,“ priblížil eurokomisár zodpovedný za rozpočet EÚ.

na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Nemecký politik dodal, že Európska komisia pracuje v súčasnosti na tom, aby členské krajiny pochopili význam a potrebu nového rozpočtu. „Verím, že Slovensko sa využitím svojho potenciálu stane krajinou, ktorá si zaslúži pozornosť aj v Európe,“ uviedol Oettinger.

Predstavitelia samospráv, farmári či výskumníci potrebujú podľa neho jasné informácie a istoty ohľadom kohéznej politiky po roku 2020. Zopakoval tak zámer Komisie, ktorá sa chce na finálnej podobe dlhodobého rozpočtu EÚ a kohéznej politiky dohodnúť najneskôr na jar budúceho roku, teda ešte pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu. „Čím skôr sa nám to podarí, tým lepšie,“ dodal Oettinger.

Eurofondy potrebujú väčši flexibilitu

Keď Komisia 29. mája predstavila svoju víziu politiky súdržnosti po roku 2020, a s ním aj konkrétne návrhy národnych obálok pre jednotlivé členské štáty, predstavitelia slovenskej vlády si  vydýchli. Škrty v štrukturálnych a investičných fondoch určených pre Slovensko boli menšie, ako predpovedali niektoré pesimistické predpovede. Vicepremiér Richard Raši vtedy škrty označil za „štedré“ a pre Slovensko vraj sú „úspechom“.

Slovenská vláda však odvtedy viackrát vyjadrila nespokojnosť s tým, ako sa Komisia postavila k požadovanej väčšej flexibilite a zjednodušeniu politiky súdržnosti.

Oettinger v Bratislave však ubezpečoval, že Komisia chce vo svojom návrhu zabezpečiť, aby politika súdržnosti po roku 2020 bola flexibilnejšia a vedela tak lepšie reagovať na nečakané udalosti v budúcnosti.

Európska exekutíva napríklad navrhuje prehodnotenie pôvodných investičných priorít kohéznej politiky v polovici rozpočtového obdobia, teda v roku 2024. Na základe aktuálnych potrieb či ukazovateľov hospodárskej výkonnosti v jednotlivých krajinách potom bude môcť na zvyšné tri roky určiť nové prioritné oblasti, do ktorých by mala smerovať finančná podpora zo štrukturálnych fondov.

„Chceme zaistiť väčšiu flexibilitu pri presúvaní peňazí medzi jednotlivými programami, v rámci programov ale aj medzi jednotlivými rokmi,“ priblížil Oettinger.

Slovensko sa chce sústrediť na komunitárne programy

Potrebu schváliť nový rozpočet čo najskôr zdôraznil aj slovenský vicepremiér. Ak nebude prijatý do eurovolieb v roku 2019, celý proces sa zastaví a bude pokračovať pravdepodobne o rok, keď vznikne nový europarlament a nová administratíva Európskej únie. Slovensko sa v rámci predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke bude snažiť presvedčiť ostatné krajiny, aby rovnako podnikli ústretové kroky v súvislosti s rokovaním o rozpočte.

Zdĺhavé rokovania predchádzajúce prijatiu súčasného sedemročného rozpočtu EÚ spôsobili, že členské štáty začali čerpať alokované zdroje s niekoľkomesačným oneskorením. Tomuto scenáru chce Európska únia teraz predísť. Podľa vicepremiéra Rašiho je veľmi dôležité, aby Slovensko začalo čerpať peniaze hneď, ako odštartuje nové programové obdobie 2021 až 2027.

Vicepremiér upozorňuje, že hoci je Slovensko s navrhovanou národnou obálkou spokojné, v rokovaniach sa bude ešte snažiť presadiť požiadavky k niektorým dôležitým parametrom budúcej kohéznej politiky.

peňazí z fondov EÚ do regiónov postihnutých migračnou a finančnou krízou. 

„Slovensko má mať 11,8 miliardy eur v stálych cenách a 13,3 miliardy eur v bežných cenách,“ pripomenul prvý návrh pre Slovensko. Za otvorené otázky považuje pravidlo n+2 či mieru spolufinancovania europrojektov, ktorá by podľa očakávaní mala byť po roku 2020 nižšia.

Pokles financií v tzv. kohéznej obálke z dôvodu brexitu a nových výziev je podľa neho treba vyvážiť čerpaním z centrálne riadených programov, ktoré Slovensko zatiaľ využívalo minimálne. Medzi komunitárne programy patrí napríklad Hoizont 2020 podporujúci inovácie, či program LIFE zameraný na životné prostredie a ochranu klímy.

Oettinger sa stretol aj s premiérom Petrom Pellegrinim a ministrom financií Petrom Kažimírom (obaja Smer-SD). Slovenskí vládni predstavitelia ho informovali o pozícii Slovenska k Viacročnému finančnému rámcu EÚ na roky 2021-2027. „Slovensko má k návrhu Európskej komisie viacero pripomienok, avšak pokladá ho za dobrý vstup do ďalšej diskusie,“ informoval tlačový odbor Ministerstva financií SR.

Okrem veľkosti rozpočtu sú pre SR dôležité aj podmienky využívania týchto prostriedkov, ktoré by mali byť šité na mieru podľa potrieb jednotlivých štátov, uzatvára odbor.

Zdroj: Euractiv.sk

Foto: TASR

Ako sa žije cudzincom na Orave?

30. mája sme v Sinaj City Hub v Trstenej uskutočnili medzinárodný event pod názvom „Ako sa žije cudzincom na Orave.“ Na evente sa stretlo viac ako 20 ľudí z celej Európy: zo Slovenska, Španielska, Francúzska, Nemecka, Lotyšska a Grécka.

Cieľom stretnutia bolo dať príležitosť cudzincom, ktorí žijú na Orave, stretnúť sa, vytvoriť komunitu spolu s domácimi. Keďže my ako zahraniční dobrovoľníci taktiež žijeme určitý čas tu na Orave, veľmi nás zaujímajú názory, pocity iných cudzincov, ktorí si vybrali Oravu ako svoj domov. Prečo sa rozhodli pre Oravu? Prečo opustili svoje bydlisko? Ako sa im tu žije? Pocítili alebo pociťujú nejaké prekážky, bariéry? Ako si tu zvykli? Chcú tu ostať? O tom všetkom, ale aj o ďalších témach sme sa spoločne rozprávali, diskutovali a zdieľali. Celý večer sa niesol v príjemnej, pozitívnej atmosfére a neformálnom duchu.

Pre všetkých hostí boli pripravené rôzne medzinárodné jedlá, aktivity, hry počas ktorých sme sa spoločne zabavili a aj viac spoznávali. Videli sme, že toto spojenie cudzincov a Slovákov žijúcich na Orave je veľmi dôležité a že aj takto sa môžu spoločne spájať ľudia v komunite.

„Veľmi neočakávane na stretnutí neboli viditeľné žiadne bariéry medzi mladými ľuďmi a staršími, všetci sa spolu rozprávali, zoznamovali. Bolo to veľmi milé stretnúť domácich, ktorí s nami chceli stráviť spoločný čas.“ Anna, Nemecko

„Toto stretnutie bolo pre mňa veľmi pekným momentom, všetci sa zapájali do hier, videla som ľudí z rôznych krajín a rôzneho veku rozprávať sa, hrať sa a tráviť čas spolu. A to bolo super!“ Louise, Francúzsko

„Spoločenstvo rôznych národností žijúcich v oravskom regióne. Mnohí z nás sme sa videli po prvý krát, napriek tomu, že žijeme v rovnakom meste. Spoločne sme zdieľali naše skúsenosti, zážitky. Pre mňa osobne to bol úžasný čas stretnúť ľudí z vonku, ktorí zažívajú niečo podobné ako ja a majú rovnaké podmienky ako ja.“ Jorge, Španielsko

Po skončení eventu sme dostávali od návštevníkov veľmi dobrú spätnú väzbu. Všetci boli dychtiví po tom prísť znovu. Event by sme chceli realizovať pravidelne raz za mesiac, takže nezmeškajte túto príležitosť. Všetci ste srdečne pozvaní!

Arnaud Lam, Francúzsko

Galéria:

[ngg_images source=“galleries“ container_ids=“34″ display_type=“photocrati-nextgen_basic_thumbnails“ override_thumbnail_settings=“0″ thumbnail_width=“240″ thumbnail_height=“160″ thumbnail_crop=“1″ images_per_page=“20″ number_of_columns=“0″ ajax_pagination=“0″ show_all_in_lightbox=“0″ use_imagebrowser_effect=“0″ show_slideshow_link=“0″ slideshow_link_text=“[Show slideshow]“ order_by=“sortorder“ order_direction=“ASC“ returns=“included“ maximum_entity_count=“500″]

 

Zdravé potraviny pre milióny európskych školákov vďaka programu EÚ, zapojilo sa aj Slovensko

Viac ako 30 miliónov detí v EÚ dostáva v rámci školského programu EÚ mlieko, ovocie a zeleninu. Ako vyplýva z najnovších monitorovacích správ, v školskom roku 2016/2017 sa viac ako 12,2 milióna detí v 79 000 školách zapojilo do programu Únie na podporu konzumácie ovocia a zeleniny v školách a približne 18 miliónov detí do programu Únie na podporu konzumácie mlieka v školách. Predstavuje to viac ako 74 000 ton ovocia a zeleniny a viac ako 285 000 ton mliečnych výrobkov rozdelených najmä medzi deťmi vo veku od 6 do 10 rokov.

Okrem toho, že školský program EÚ zabezpečuje distribúciu týchto produktov, podporuje zdravé stravovacie návyky u detí a zahŕňa aj osobitné vzdelávacie programy, ktoré majú zvýšiť povedomie žiakov o dôležitosti správnej výživy a vysvetliť im, ako sa vyrábajú potraviny.

Komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan v tejto súvislosti uviedol: „Európsky poľnohospodári nám dodávajú kvalitné, bezpečné a zdravé potraviny a vďaka tomuto školskému programu tieto produkty prispievajú k dobrému zdraviu našich najmladších občanov. Deti sa pritom v ranom veku naučia aj to, odkiaľ naše potraviny pochádzajú a aký význam má chuť a výživa. Komisia sa s hrdosťou podieľa na tomto vzdelávacom procese. V školskom roku 2018/2019 sa v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky vyčlení 250 miliónov EUR na kontinuálne fungovanie školského programu EÚ.“

V rámci tohto programu sa každý školský rok vyhradí 150 miliónov EUR na ovocie a zeleninu a 100 miliónov EUR na mlieko a iné mliečne výrobky. Nedávno boli odsúhlasené rozpočtové prostriedky pre všetkých 28 členských štátov zapojených do programu v školskom roku 2018/2019 a očakáva sa, že Komisia ich schváli do konca marca.

Ako je na tom Slovensko? SR sa zapojila do programu od začiatku jeho realizácie v EÚ. V školskom roku 2014/2015 sa oproti roku 2009/2010 dodalo do škôl 3,75- krát viac čerstvých produktov ovocia a zeleniny. V školskom roku 2015/2016 sa zapojilo 2963 školských zariadení. Počet zapojených škôl každý rok narastá. Rozpočet pre Slovensko predstavuje na školský rok 2018/2019  pre program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách 2 113 724 EUR a na program na podporu konzumácie mlieka v školách 990 350 EUR.

Informácie poskytli www.europskenoviny.sk

14 rokov členstva Slovenska v EÚ

L.Miko: EÚ priniesla ochranu spotrebiteľa, väčšie investície i rozvoj 

Bratislava 1. mája (TASR) – Výhody členstva Slovenska v Európskej únii (EÚ) pocítil každý Slovák. Pri príležitosti 14. výročia vstupu SR do Únie to uviedol vedúci zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Ladislav Miko. Medzi najväčšie prínosy, ktoré vstup do EÚ Slovensku priniesol, zaradil skvalitnenie životného prostredia, možnosť rozvoja prostredníctvom prostriedkov z EÚ, väčšiu ochranu spotrebiteľa či riešenie dvojakej kvality spotrebného tovaru.

Slovenská republika sa stala súčasťou EÚ 1. mája 2004, teda pred 14 rokmi. „Za tých 14 rokov sa EÚ postupne stala pevnou súčasťou životov nás všetkých. Pozitívne prínosy členstva určite pocítil na vlastnej koži každý z nás, možno bez toho, aby si to vôbec uvedomil,“ skonštatoval Miko, pričom podľa neho je členstvo SR v Únii veľkým úspechom.

Slováci majú podľa neho viac slobody, môžu podnikať na trhu s 500 miliónmi ľudí, na prácu v Únii nepotrebujú pracovné povolenie a Európsky zdravotný preukaz zabezpečil, že občania Slovenska majú v krajinách EÚ nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť. Ako ďalšiu výhodu uviedol spoločnú menu euro, ktorá podľa Mika priniesla SR nižšie náklady na bankové transakcie, nižšiu infláciu aj jednoduchšie cestovanie v krajinách eurozóny.

Ako dodal, EÚ priniesla Slovákom aj možnosť študovať v EÚ v rámci študijného programu Erasmus. Zároveň na 94 % slovenských hraníc boli zrušené hraničné kontroly a uľahčil sa voľný pohyb osôb a tovaru. Jednotný trh tiež umožnil bezproblémový export slovenských výrobkov, ktorý sa od vstupu do Únie strojnásobil, zdôraznil vedúci zastúpenia EK.

Miko pripomenul, že prevažná časť verejných investícií sa na Slovensku realizuje vďaka prostriedkom z EÚ. Od vstupu SR do Únie do konca roka 2015 Slovensko získalo z rozpočtu EÚ viac ako 18,6 miliardy eur. Ak sa odpočíta suma, ktorú SR do rozpočtu poslala, v čistom Slovensko získalo viac ako 12,1 miliardy eur. Počas programového obdobia 2014 – 2020 môže Slovensko čerpať 15,3 miliárd eur. Podľa vedúceho zastúpenia EK patrí SR medzi najväčších čistých prijímateľov z rozpočtu EÚ a po vstupe do spoločenstva zaznamenalo najväčší hospodársky rozmach. V roku 2004 bol hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa na úrovni 57 % priemeru EÚ, v roku 2016 bol už na úrovni 77 % európskeho priemeru, vyčíslil Miko.

Na úrovni EÚ platia pravidlá, ktoré majú ochrániť spotrebiteľa. Patrí sem aj jednotná záruka dva roky či systém varovania pred nebezpečnými výrobkami alebo potravinami. Opatrením na ochranu spotrebiteľa bude aj riešenie dvojakej kvality potravín. Miko tiež upozornil, že na Slovensku sa vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy zlepšila aj kvalita životného prostredia.

Vstup do EÚ podľa Mika zlepšil postavenie Slovenska na medzinárodnej scéne a priniesol viac stability a bezpečnosti. Členstvo zároveň prinieslo SR európsku identitu a umožnilo aktívne sa zúčastňovať na rozhodovaní o otázkach, ktoré ovplyvňujú nielen Európu, ale aj celý svet, uzavrel Miko.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Slovensko začalo ďalšiu fázu boja za vyrovnanie agrodotácií

Slovensko nepodporilo závery Rady EÚ pre poľnohospodárstvo kvôli chýbajúcej zmienke o dorovnaní platieb.

Dorovnanie výšky priamych platieb pre poľnohospodárov bolo prioritou, ktorú prezentovala vicepremiérka a šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) na Rade EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov.

Pokračovať v čítaní „Slovensko začalo ďalšiu fázu boja za vyrovnanie agrodotácií“