Ako sa žije cudzincom na Orave?

30. mája sme v Sinaj City Hub v Trstenej uskutočnili medzinárodný event pod názvom „Ako sa žije cudzincom na Orave.“ Na evente sa stretlo viac ako 20 ľudí z celej Európy: zo Slovenska, Španielska, Francúzska, Nemecka, Lotyšska a Grécka.

Cieľom stretnutia bolo dať príležitosť cudzincom, ktorí žijú na Orave, stretnúť sa, vytvoriť komunitu spolu s domácimi. Keďže my ako zahraniční dobrovoľníci taktiež žijeme určitý čas tu na Orave, veľmi nás zaujímajú názory, pocity iných cudzincov, ktorí si vybrali Oravu ako svoj domov. Prečo sa rozhodli pre Oravu? Prečo opustili svoje bydlisko? Ako sa im tu žije? Pocítili alebo pociťujú nejaké prekážky, bariéry? Ako si tu zvykli? Chcú tu ostať? O tom všetkom, ale aj o ďalších témach sme sa spoločne rozprávali, diskutovali a zdieľali. Celý večer sa niesol v príjemnej, pozitívnej atmosfére a neformálnom duchu.

Pre všetkých hostí boli pripravené rôzne medzinárodné jedlá, aktivity, hry počas ktorých sme sa spoločne zabavili a aj viac spoznávali. Videli sme, že toto spojenie cudzincov a Slovákov žijúcich na Orave je veľmi dôležité a že aj takto sa môžu spoločne spájať ľudia v komunite.

„Veľmi neočakávane na stretnutí neboli viditeľné žiadne bariéry medzi mladými ľuďmi a staršími, všetci sa spolu rozprávali, zoznamovali. Bolo to veľmi milé stretnúť domácich, ktorí s nami chceli stráviť spoločný čas.“ Anna, Nemecko

„Toto stretnutie bolo pre mňa veľmi pekným momentom, všetci sa zapájali do hier, videla som ľudí z rôznych krajín a rôzneho veku rozprávať sa, hrať sa a tráviť čas spolu. A to bolo super!“ Louise, Francúzsko

„Spoločenstvo rôznych národností žijúcich v oravskom regióne. Mnohí z nás sme sa videli po prvý krát, napriek tomu, že žijeme v rovnakom meste. Spoločne sme zdieľali naše skúsenosti, zážitky. Pre mňa osobne to bol úžasný čas stretnúť ľudí z vonku, ktorí zažívajú niečo podobné ako ja a majú rovnaké podmienky ako ja.“ Jorge, Španielsko

Po skončení eventu sme dostávali od návštevníkov veľmi dobrú spätnú väzbu. Všetci boli dychtiví po tom prísť znovu. Event by sme chceli realizovať pravidelne raz za mesiac, takže nezmeškajte túto príležitosť. Všetci ste srdečne pozvaní!

Arnaud Lam, Francúzsko

Galéria:

[ngg_images source=“galleries“ container_ids=“34″ display_type=“photocrati-nextgen_basic_thumbnails“ override_thumbnail_settings=“0″ thumbnail_width=“240″ thumbnail_height=“160″ thumbnail_crop=“1″ images_per_page=“20″ number_of_columns=“0″ ajax_pagination=“0″ show_all_in_lightbox=“0″ use_imagebrowser_effect=“0″ show_slideshow_link=“0″ slideshow_link_text=“[Show slideshow]“ order_by=“sortorder“ order_direction=“ASC“ returns=“included“ maximum_entity_count=“500″]

 

Zdravé potraviny pre milióny európskych školákov vďaka programu EÚ, zapojilo sa aj Slovensko

Viac ako 30 miliónov detí v EÚ dostáva v rámci školského programu EÚ mlieko, ovocie a zeleninu. Ako vyplýva z najnovších monitorovacích správ, v školskom roku 2016/2017 sa viac ako 12,2 milióna detí v 79 000 školách zapojilo do programu Únie na podporu konzumácie ovocia a zeleniny v školách a približne 18 miliónov detí do programu Únie na podporu konzumácie mlieka v školách. Predstavuje to viac ako 74 000 ton ovocia a zeleniny a viac ako 285 000 ton mliečnych výrobkov rozdelených najmä medzi deťmi vo veku od 6 do 10 rokov.

Okrem toho, že školský program EÚ zabezpečuje distribúciu týchto produktov, podporuje zdravé stravovacie návyky u detí a zahŕňa aj osobitné vzdelávacie programy, ktoré majú zvýšiť povedomie žiakov o dôležitosti správnej výživy a vysvetliť im, ako sa vyrábajú potraviny.

Komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan v tejto súvislosti uviedol: „Európsky poľnohospodári nám dodávajú kvalitné, bezpečné a zdravé potraviny a vďaka tomuto školskému programu tieto produkty prispievajú k dobrému zdraviu našich najmladších občanov. Deti sa pritom v ranom veku naučia aj to, odkiaľ naše potraviny pochádzajú a aký význam má chuť a výživa. Komisia sa s hrdosťou podieľa na tomto vzdelávacom procese. V školskom roku 2018/2019 sa v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky vyčlení 250 miliónov EUR na kontinuálne fungovanie školského programu EÚ.“

V rámci tohto programu sa každý školský rok vyhradí 150 miliónov EUR na ovocie a zeleninu a 100 miliónov EUR na mlieko a iné mliečne výrobky. Nedávno boli odsúhlasené rozpočtové prostriedky pre všetkých 28 členských štátov zapojených do programu v školskom roku 2018/2019 a očakáva sa, že Komisia ich schváli do konca marca.

Ako je na tom Slovensko? SR sa zapojila do programu od začiatku jeho realizácie v EÚ. V školskom roku 2014/2015 sa oproti roku 2009/2010 dodalo do škôl 3,75- krát viac čerstvých produktov ovocia a zeleniny. V školskom roku 2015/2016 sa zapojilo 2963 školských zariadení. Počet zapojených škôl každý rok narastá. Rozpočet pre Slovensko predstavuje na školský rok 2018/2019  pre program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách 2 113 724 EUR a na program na podporu konzumácie mlieka v školách 990 350 EUR.

Informácie poskytli www.europskenoviny.sk

14 rokov členstva Slovenska v EÚ

L.Miko: EÚ priniesla ochranu spotrebiteľa, väčšie investície i rozvoj 

Bratislava 1. mája (TASR) – Výhody členstva Slovenska v Európskej únii (EÚ) pocítil každý Slovák. Pri príležitosti 14. výročia vstupu SR do Únie to uviedol vedúci zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Ladislav Miko. Medzi najväčšie prínosy, ktoré vstup do EÚ Slovensku priniesol, zaradil skvalitnenie životného prostredia, možnosť rozvoja prostredníctvom prostriedkov z EÚ, väčšiu ochranu spotrebiteľa či riešenie dvojakej kvality spotrebného tovaru.

Slovenská republika sa stala súčasťou EÚ 1. mája 2004, teda pred 14 rokmi. „Za tých 14 rokov sa EÚ postupne stala pevnou súčasťou životov nás všetkých. Pozitívne prínosy členstva určite pocítil na vlastnej koži každý z nás, možno bez toho, aby si to vôbec uvedomil,“ skonštatoval Miko, pričom podľa neho je členstvo SR v Únii veľkým úspechom.

Slováci majú podľa neho viac slobody, môžu podnikať na trhu s 500 miliónmi ľudí, na prácu v Únii nepotrebujú pracovné povolenie a Európsky zdravotný preukaz zabezpečil, že občania Slovenska majú v krajinách EÚ nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť. Ako ďalšiu výhodu uviedol spoločnú menu euro, ktorá podľa Mika priniesla SR nižšie náklady na bankové transakcie, nižšiu infláciu aj jednoduchšie cestovanie v krajinách eurozóny.

Ako dodal, EÚ priniesla Slovákom aj možnosť študovať v EÚ v rámci študijného programu Erasmus. Zároveň na 94 % slovenských hraníc boli zrušené hraničné kontroly a uľahčil sa voľný pohyb osôb a tovaru. Jednotný trh tiež umožnil bezproblémový export slovenských výrobkov, ktorý sa od vstupu do Únie strojnásobil, zdôraznil vedúci zastúpenia EK.

Miko pripomenul, že prevažná časť verejných investícií sa na Slovensku realizuje vďaka prostriedkom z EÚ. Od vstupu SR do Únie do konca roka 2015 Slovensko získalo z rozpočtu EÚ viac ako 18,6 miliardy eur. Ak sa odpočíta suma, ktorú SR do rozpočtu poslala, v čistom Slovensko získalo viac ako 12,1 miliardy eur. Počas programového obdobia 2014 – 2020 môže Slovensko čerpať 15,3 miliárd eur. Podľa vedúceho zastúpenia EK patrí SR medzi najväčších čistých prijímateľov z rozpočtu EÚ a po vstupe do spoločenstva zaznamenalo najväčší hospodársky rozmach. V roku 2004 bol hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa na úrovni 57 % priemeru EÚ, v roku 2016 bol už na úrovni 77 % európskeho priemeru, vyčíslil Miko.

Na úrovni EÚ platia pravidlá, ktoré majú ochrániť spotrebiteľa. Patrí sem aj jednotná záruka dva roky či systém varovania pred nebezpečnými výrobkami alebo potravinami. Opatrením na ochranu spotrebiteľa bude aj riešenie dvojakej kvality potravín. Miko tiež upozornil, že na Slovensku sa vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy zlepšila aj kvalita životného prostredia.

Vstup do EÚ podľa Mika zlepšil postavenie Slovenska na medzinárodnej scéne a priniesol viac stability a bezpečnosti. Členstvo zároveň prinieslo SR európsku identitu a umožnilo aktívne sa zúčastňovať na rozhodovaní o otázkach, ktoré ovplyvňujú nielen Európu, ale aj celý svet, uzavrel Miko.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Slovensko začalo ďalšiu fázu boja za vyrovnanie agrodotácií

Slovensko nepodporilo závery Rady EÚ pre poľnohospodárstvo kvôli chýbajúcej zmienke o dorovnaní platieb.

Dorovnanie výšky priamych platieb pre poľnohospodárov bolo prioritou, ktorú prezentovala vicepremiérka a šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) na Rade EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov.

Pokračovať v čítaní „Slovensko začalo ďalšiu fázu boja za vyrovnanie agrodotácií“