Štúdium na dánskych univerzitách sa čoraz častejšie teší svojej obľube u slovenských študentov. Prečo je to tak?

Je všeobecne známe, že sa Dánsko zaraďuje medzi jednu z najobľúbenejších krajín, kam sa slovenskí študenti rozhodnú odísť študovať. Je to najmä vďaka odlišnému vzdelávaciemu systému, kde je všetko prepojené s praxou alebo vďaka pohnútke študovať v zahraničí zadarmo a osamostatniť sa od rodičov. Navyše Dánsko, okrem kvalitných škôl, slovenským študentom ponúka rôzne pracovné príležitosti, seba rozvoj, spoznanie nových zahraničných kamarátov či krásnu okolitú krajinu.

V škole 3
V škole. PHOTO: archív AS

Dôležitá je prax, nie teória

Dánsky vzdelávací systém sa zaraďuje medzi tie najlepšie na svete. Môže za to moderný systém školstva, v ktorom sa nachádza len minimum teoretických prednášok a viac je to spojené s riešením reálnych prípadov v skupinách. Študenti si každý deň pred vyučovaním musia naštudovať zadaný prípad plus k tomu nadväzujúcu teóriu a na hodine to už len prediskutujú vo svojej skupine, poprípade celej triede. Učitelia sa snažia zapájať študentov v triede tým, že im neustále kladú otázky, pýtajú sa na názor, diskutujú. Učiteľov pritom vôbec nezaujíma či študenti vedia danú poučku naspamäť ale to, či ju vedia prepojiť s praxou na príkladoch. Ďalšou výhodou dánskeho vzdelávacieho systému je, že počas štúdia majú študenti naordinovanú povinnú polročnú stáž v reálnej firme (je jedno či v Dánsku alebo v zahraničí).

Navyše, štúdium v Dánsku je zadarmo (môže za to vysoký daňový systém). Dánski študenti dokonca automaticky dostávajú mesačné štipendium nazývané SU v hodnote 800€. Zahraniční študenti to majú o čosi ťažšie. Ak chcú poberať toto mesačné štipendium, musia si nájsť prácu a mesačne odrobiť 40 hodín.

Požiadavky na prijatie

Požiadavky na prijatie na dánsku školu nie sú žiadna rocket sience. Stačí ovládať anglický jazyk na úrovni B2, napísať kvalitný motivačný list a už len čakať. Existuje veľa agentúr, ktoré budúcim uchádzačom o štúdium rady pomôžu vybaviť všetko potrebné a dôležité.

(Nákladný) Život v Dánsku

Autorkou tohto článku je Andrea, ktorá už tretí rok žije v Dánsku a študuje Medzinárodný obchod a marketing na VIA University College v Horsens. Ako sama potvrdila, život v Dánsku rozhodne nie je prechádzka ružovou záhradou. Najťažšie sú jednoznačne začiatky, kedy sa ocitáte sám v cudzej krajine, ďaleko od domova, bez náležitých dokumentov potrebných na pobyt v Dánsku a najmä s obmedzeným budgetom.

VIA škola z vnútra
Škola zvnútra. PHOTO: archív AS

Priemerný rozpočet študenta na mesiac predstavuje 600€ (ubytovanie, strava + dodatočné náklady). Dosť veľa peňazí na to, že sa na intráku delíte o ubytovanie s niekým cudzím a stravujete sa výhradne doma. Preto je neúprosné v takejto situácií zvoliť stratégiu A a začať hľadať prácu.

Hovorí sa, že práca sa v Dánsku ťažko hľadá. Andrea však tvrdí, že všetko dá, len treba mať chuť a odhodlanie. Andrei táto chuť a odhodlanie rozhodne nechýbalo, keďže sa jej po krátkom čase (dva týždne po príchode do krajiny) podarilo nájsť si prácu v miestnom hoteli Danica . Išlo síce o manuálnu prácu, ale keď vám za ňu ponúkajú 16€ na hodinu a viac, neberte ju! Samozrejme, každá práca má svoju životnosť (keď sa už ďalej nijako neposúvate) a preto sa Andrea rozhodla podstúpiť rázny krok. Keď videla ponuku pracovať pre dánsku firmu Trendhim ako správkyňa e-shopu pre slovenský trh, nezaváhala ani na sekundu. Dnes je súčasťou tejto firmy a keďže aj študuje, má nárok poberať SU o ktorom sme už písali vyššie. A hoci jej peniaze zo štipendia aj výplaty mesačne ubúdajú na bežné výdavky a dane (priemer je 38%+8%), stále jej na konte ostáva dosť na to, aby viedla plnohodnotný život.

 

Zdroj europskenoviny.sk
Celý článok nájdete tu.

Erasmus+ rozšíri ponuku vzdelávacích možností v Európe!

Rada prijala svoju pozíciu (čiastočné všeobecné smerovanie) k programu Erasmus+ na roky 2021 – 2027. Navrhovaným nariadením sa rozšíri ponuka vzdelávacích možností v Európe a za jej hranicami na viac ľudí v porovnaní so súčasnosťou. 

Program sa rozšíri aj s cieľom zahrnúť všetky úrovne vzdelávania a odbornej prípravy. Rada v snahe podčiarknuť svoj inkluzívny prístup zachovala súčasný názov programu „Erasmus+“. Dohoda nezahŕňa rozpočtové aspekty návrhu nariadenia, pretože konečné sumy budú závisieť od dohody o budúcom viacročnom finančnom rámci.

“Erasmus+ sa týka investovania do ľudí. Rozšírením vzdelávacej mobility a výmen bude program ešte viac prispievať k osobnému, vzdelanostnému a profesijnému rozvoju mnohých jednotlivcov. Je zároveň dôležitým nástrojom na vytváranie hospodárskeho rastu a pracovných miest v celej Európe,” uviedol Heinz FASSMANN, rakúsky spolkový minister školstva, vedy a výskumu

Program Erasmus+ zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji európskeho vzdelávacieho priestoru. Na zasadnutí Európskej rady v decembri 2017 vyzvali vedúci predstavitelia EÚ na zintenzívnenie mobility a výmen, a to aj prostredníctvom podstatne posilneného, inkluzívneho a rozšíreného programu Erasmus+. Toto nové nariadenie je reakciou na túto výzvu tým, že:

  • ponúka vzdelávaciu mobilitu rekordnému počtu ľudí
  • zvyšuje dostupnosť pre mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí
  • zvyšuje dostupnosť pre malé organizácie a organizácie na úrovni občanov
  • zachováva integrovaný charakter programu, ktorý zahŕňa vzdelávanie vo všetkých kontextoch – formálnom, neformálnom aj informálnom

 

Zdroj europskenoviny.sk.

Celý článok nájdete tu.

Nové pravidlá pre dočasné kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru

Kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru by mali byť umožnené maximálne na obdobie jedného roka namiesto súčasných dvoch rokov.

Vyplýva to z návrhu nariadenia, ktorý vo štvrtok 29. novembra 2018 pomerom hlasov 319 (za): 241 (proti): 78 (zdržalo sa hlasovania) schválil Európsky parlament. Nariadenie novelizuje takzvaný Kódex schengenských hraníc, ktorý členským štátom umožňuje zaviesť dočasné kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru v prípadoch závažného ohrozenia verejného poriadku či vnútornej bezpečnosti.

Schválený návrh predstavuje vyjednávaciu pozíciu EP pred rokovaniami s Radou (ministrov) EÚ o konečnom znení nariadenia. Ministri členských štátov sa na svojom mandáte na rokovania s EP dohodli už v júni.

Poslanci okrem iného presadzujú:

  • skrátenie počiatočného obdobia výkonu hraničných kontrol po ich prvotnom zavedení zo súčasných šiestich mesiacov na dva mesiace;
  • obmedzenie celkovej maximálnej doby výkonu hraničných kontrol po ich prvotnom zavedení, teda vrátane akýchkoľvek následných predĺžení, zo súčasných dvoch rokov na maximálne jeden rok.

Poslanci zdôrazňujú, že aj dočasné obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach má dosah na voľný pohyb osôb v rámci schengenského priestoru, a preto by tieto kontroly mali byť využívané iba vo výnimočných prípadoch a ako posledná možnosť.

V prípade predĺženia dočasne obnovených kontrol na vnútorných hraniciach nad rámec počiatočných dvoch mesiacov by členské štáty mali podľa poslancov predložiť správu obsahujúcu detailné posúdenie rizík. Po šiestich mesiacoch od zavedenia pohraničných kontrol by akékoľvek ďalšie predĺženie ich trvania malo podľa zákonodarcov podliehať schváleniu Rady (ministrov) EÚ, pred ktorým by Európska komisia mala uviesť, či je takéto predĺženie v súlade so zákonnými požiadavkami. Parlament by zároveň mal byť do tohto procesu intenzívnejšie zapojený a o jeho priebehu lepšie informovaný.

Súvislosti

Kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru aktuálne vykonávajú Dánsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko a Švédsko. Dôvodom ich zavedenia boli mimoriadne okolnosti súvisiace s migračnou krízou, ktorá eskalovala v roku 2015. Kontroly zaviedlo aj Francúzsko z dôvodu pretrvávajúcej hrozby teroristických útokov.

 

Zdroj: www.europarl.europa.eu

Druhé kolo iniciatívy Discover EU – prihlasovanie spustené!

Máš 18 rokov? Chceš zažiť dobrodružstvo? Ak áno, priprav sa spoznávať Európu a zapoj sa do iniciatívy Európskej únie DiscoverEU, vďaka ktorej majú mladí ľudia príležitosť cestovať po Európe.

Do prvého kola podávania prihlášok v júni 2018 sa zapojilo 100 480 mladých občanovnajmenej 15 000 z nich dostalo cestovné lístky.

V rámci druhého kola podávania prihlášok, získa najmenej 12 000 mladých ľudí šancu cestovať po Európe. Prihlasovanie prebieha do utorka 11. decembra do 12.00 hod. (SEČ).

Podrobné informácie o pravidlách a prihlasovaní sú k dispozícii na internetovej stránke https://europa.eu/youth/discovereu_sk .

 

Zdroj: Európsky portál pre mládež

Stav zdravia v EÚ

Spoločná správa Európskej komisie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vydaná 22. novembra 2018 s názvom Zdravie v skratke: Európa 2018 vysvetľuje, že neustále zvyšovanie očakávanej dĺžky života sa spomalilo, pričom medzi jednotlivými krajinami aj v rámci nich pretrvávajú veľké rozdiely. Znevýhodnení sú najmä ľudia s nízkou úrovňou vzdelania. Správa vychádza z porovnávacích analýz zdravotného stavu občanov EÚ a výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti 28 členských štátov EÚ, 5 kandidátskych krajín a 3 krajín Európskeho združenia voľného obchodu.

„Očakávaná dĺžka života v EÚ síce patrí medzi najvyššie na svete, ale nemali by sme zaspať na vavrínoch. Ak zintenzívnime úsilie o podporu zdravého životného štýlu a zameriame sa na riešenie rizikových faktorov, ako je tabak či nedostatok fyzickej aktivity, môžeme zachrániť mnoho životov. Je neprijateľné, aby nás každý rok v EÚ predčasne opúšťalo viac ako 1,2 milióna ľudí, ak je tomu možné zabrániť lepšou prevenciou chorôb a účinnejšími intervenciami v oblasti zdravotnej starostlivosti,“ povedal komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis.

Správa ďalej vyzýva na zlepšenie duševného zdravia a predchádzanie duševným chorobám, ktoré majú nielen sociálne dôsledky, ale podľa odhadov sa na ne v celej EÚ vynakladajú vyše 4 % HDP. Takisto odporúča riešiť rizikové faktory, ako sú fajčenie, alkohol a obezita, a usilovať sa o znižovanie predčasnej úmrtnosti, zabezpečenie univerzálneho prístupu k starostlivosti a posilnenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti.

Kľúčové zistenia

· Až donedávna sa očakávaná dĺžka života v krajinách EÚ rýchlo a plynule zvyšovala. Od roku 2011 sa však jej rast výrazne spomaľuje. Navyše pretrvávajú veľké rozdiely v strednej dĺžke života nielen v závislosti od pohlavia, ale aj sociálno-ekonomického postavenia. Napríklad 30-roční muži s nízkou úrovňou vzdelania môžu na základe priemerných údajov z celej EÚ očakávať, že sa dožijú približne o 8 rokov menej než muži s vysokoškolským vzdelaním.

· Dôkazy z rôznych krajín naznačujú, že až 20 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť by sa mohlo využiť lepšie. Kombinácia politických nástrojov by mohla optimalizovať výdavky zabezpečením uspokojivého pomeru medzi kvalitou a cenou, napríklad pri výbere a pokrytí alebo obstarávaní a stanovovaní cien liekov v rámci hodnotenia zdravotníckych technológií.

· V roku 2015 zomrelo v dôsledku problémov s duševným zdravím v celej Európe vyše 84-tisíc osôb. Celkové náklady vyplývajúce z problémov s duševným zdravím sa odhadujú na viac ako 600 miliárd EUR ročne.

· Takmer 40 % dospievajúcej mládeže uvádza, že v predchádzajúcom mesiaci sa aspoň raz nárazovo opili. Hoci politikami v oblasti kontroly alkoholu v niekoľkých krajinách EÚ sa jeho celková spotreba znížila, vysoká konzumácia alkoholu medzi dospievajúcimi i dospelými zostáva významným problémom verejného zdravia.

· Domácnosti s nízkymi príjmami v porovnaní s tými s vysokými príjmami päťkrát častejšie uvádzajú neuspokojené potreby týkajúce sa starostlivosti.

 

V roku 2016 Európska komisia začala cyklus sprostredkúvania poznatkov Stav zdravia v EÚ, ktorého cieľom je pomôcť členským štátom EÚ zlepšiť zdravie ich občanov a výkonnosť ich systémov zdravotnej starostlivosti.  Zdravie v skratke: Európa 2018 je prvým produktom druhého cyklu Stav zdravia v EÚ, v rámci ktorého sa každý párny rok vydáva celoúnijný prehľad ako základ pre nadväzujúcu analýzu situácie v jednotlivých krajinách. Správa je výsledkom užšej spolupráce medzi OECD a Komisiou v záujme zlepšenia poznatkov o otázkach zdravia. Vývoj systémov zdravotníctva EÚ sa v správe opisuje z hľadiska ich účinnosti, dostupnosti a odolnosti, pričom sa vychádza z najnovšie dostupných údajov. Cyklom Stav zdravia v EÚ Komisia reaguje na potrebu vybudovať poznatky o situácii v jednotlivých krajinách a v celej EÚ, ktoré môžu slúžiť ako podklad pre politiky na vnútroštátnej aj európskej úrovni. 

Celá správa: Zdravie v skratke: Európa 2018

 

Zdroj: Tlačová správa Európskej komisie