Kategória: články

Odpovedá slovenský europoslanec Richard Sulík, český europoslanec Tomáš Zdechovský a vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike Ladislav Miko.

Anketa:Potrebuje eurozóna svoj vlastný rozpočet?

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v utorok (19. júna) dohodli na vytvorení samostatného rozpočtu pre eurozónu. Podporu pre spoločný návrh budú medzi ostatnými lídrami členských krajín EÚ hľadať už budúci týždeň (28 až 29. júna) na summite Európskej rady.

Podľa Macrona má ísť o „skutočný rozpočet so skutočnými príjmami a výdavkami“. Financovaný by mal byť kombináciou národných príspevkov, zdrojov EÚ a nových celoeurópskych daní.

Od investícií do inovácií a ľudského kapitálu, kam by prednostne mali smerovať výdavky rozpočtu, si francúzsko-nemecký tandem sľubuje posilnenie konvergencie, konkurencieschopnosti a stability menového bloku.

 

Europoslanci sa vo vyjednávaniach o energetických úsporách vzdali požiadavky, aby bol cieľ povinný. Členské štáty zase súhlasili s jeho navýšením.  

Muselo sa konať šesť kôl vyjednávaní, pôvodný spravodajca musel rezignovať a vyjednávači museli urobiť veľké kompromisy, ale európskym inštitúciám sa napokon podarilo dohodnúť na novej smernici o energetickej účinnosti.

Na základe politickej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou, ktorá vznikla v utorok 19. júna, sa energetická efektívnosť zvýši do roku 2030 o 32,5 percenta.

Parlament sa pôvodne zasadzoval za cieľ 35 percent, Rada EÚ, kde sú zastúpené členské štáty, za 30 percent. Výsledok znamená, že sa stretli na polceste. Oproti cieľu 27 percent, ktorý ako minimálny odhlasovala v roku 2014 Európska rada, však ide výrazné navýšenie.

Ústupky Parlamentu

Parlament vo vyjednávaniach zastupoval spravodajca pre smernicu, český europoslanec Miroslav Poche (S&D). Ten je vplyvným členom strany, jeho domovská ČSSD ho nominovala na českého ministra zahraničia v novej vláde napriek tomu, že naráža na odpor v prezidentskom paláci.

Vo vyjednávaniach s Radou a Komisiou však Poche v mnohých otázkach ustúpil. Hoci parlament žiadal záväzný cieľ, podľa dohody bude len indikatívny. Ďalším ústupkom je, že štáty si budú môcť vybrať, ako energetické úspory dosiahnu. Europoslanci chceli, aby to bolo povinne pri primárnej spotrebe energie.

Maďarský europoslanec a tieňový spravodajca smernice Benedek Jávor (Zelení) kritizoval cieľ 32,5 percenta ako nedostatočný pre dosiahnutie cieľov stanovených v Parížskej dohode. Za dôležitý však označil termín 2023, ktorý je v smernici určený ako míľnik pre prehodnotenie úsilia smerom k vyššej energetickej efektívnosti.

Rovnako je to aj v prípade smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, kde bol cieľ konečný stanovený na 32 percent. Ten je však na rozdiel od energetickej účinnosti záväzný.

Kritika ochranárov

Európski ochranári politickú dohodu kritizovali. Roland Joebstl z European Environmental Bureau vyjadril „sklamanie“, nová legislatíva podľa neho len „otvára dvere vyšším ambíciám“.

Clémence Hutinová z bruselskej kancelárie Priateľov Zeme dodala, že európske inštitúcie „sa vykašľali na Európanov trpiacich energetickou chudobou“. Vyjednávači podľa nej „premeškali príležitosť pre zníženie emisií, slušné bývanie, nižšie účty za elektrinu a miestne zelené pracovné miesta“.

Podľa odhadov koalície pre energetické úspory, ktorá združuje 500 rôznych asociácií, firiem a družstiev, vytvorí nová legislatíva 840 tisíc pracovných miest v Európskej únii. Varovala však, že cieľ 32,5 percenta je pod úrovňou optimálnej nákladovej efektívnosti. V období do roku 2023 sa bude snažiť presvedčiť európskych zákonodarcov, aby cieľ pre rok 2030 zvýšili na 40 percent.

To však môže byť problém, keďže Komisia údajne použila chybné dáta, aby členské štáty presvedčila o navýšení na aktuálnu úroveň.

Zdroj:EURACTIV.sk

Vyšehradská skupina je vo viacerých oblastiach rozdelená. Na programe nadchádzajúceho slovenského predsedníctva sa to prejavuje tak, že v týchto otázkach je málo konkrétny alebo príliš ambiciózny.

Značka V4 sa dnes v Európskej únii neteší práve pozitívnemu vnímaniu. Ambícia Slovenska dať zoskupeniu pozitívnu európsku agendu je preto legitímnym a dôležitým národným záujmom.

Na druhej strane nezaniká potreba obhajovať spoločné záujmy V4 v Bruseli v tých oblastiach, kde prieniky štyroch krajín existujú, či už je to v migračnej alebo energetickej politike. Branding V4 ako „platformy pragmatickej spolupráce“ odráža snahu Slovenska vyhraniť sa voči hraničným politickým pozíciám niektorých krajín V4 voči EÚ, ktoré nie sú v slovenskom záujme.

Slovensko preberá ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine 1. júla. Zvolilo si rovnaký slogan, ako keď bolo na čele V4 naposledy, v rokoch 2014/2015: Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet. Predsednícky program prerokovaný s partnermi vo V4 schválila slovenská vláda v stredu 20. júna. Program má tri prioritné oblasti. Do „silnej Európy“ spadajú rokovania o dlhodobom rozpočte Európskej únie či reforme eurozóny. Oblasť „bezpečné prostredie“ zahŕňa migračnú i energetickú politiku. A posledná prioritná oblasť, „inteligentné riešenia“, pokrýva digitálnu aj obehovú ekonomiku.

Jednou z najväčších úniových tém slovenského predsedníctva, ktorá sa spomína hneď v druhej vete predsedníckeho programu, je viacročný finančný rámec, teda sedemročný rozpočet Únie. Hoci krajiny V4 sa zhodnú na potrebe čo najvyššieho financovania kohéznej a poľnohospodárskej politiky, ich názory na návrh Európskej komisie sa líšia. Hoci hľadanie konsenzu je prvoradou úlohou predsedníctva, odlišné pozície v konečnom dôsledku znižujú akcieschopnosť V4. Na programe sa to potom prejavuje aj tak, že v sporných otázkach je málo konkrétny alebo naopak priveľmi ambiciózny. Pri eurofondoch má obe tieto vlastnosti. A platí to aj pre ďalšie európske politiky.

Prvé zakopnutie: rozpočet Únie

Predsedníctvo priznáva, že cieľ Európskej komisie prijať viacročný finančný rámec (VFR) ešte pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu a v rámci mandátu súčasného kolégia, zrejme nie je reálny. „Vyjednávania o štruktúre VFR po roku 2020, výške a zložení príjmov a výdavkov EÚ a podmienkach využívania programov EÚ budú pravdepodobne prebiehať do roku 2020,“ píše sa v programe.

Potom už nasleduje všeobecne formulovaná obrana výdavkov na kohéziu a poľnohospodárstvo. „Tieto dve kľúčové politiky tvoria jadro rozpočtu EÚ a pre občanov EÚ predstavujú najlepšie príklady európskej integrácie,“ dôvodí program. Nijako však nespomína ostatné rozpočtové kapitoly, v ktorých navrhuje Komisia financovanie navýšiť vrátane bezpečnosti, obrany, vedy a výskumu a životného prostredia. Na tieto politiky je vyčlenená až tretina všetkých výdavkov v budúcom dlhodobom rozpočte Únie.

Do kategórie príliš ambicióznych predstáv spadá vyjadrenie, že „vzhľadom na dôležitosť spoločnej poľnohospodárskej politiky pre krajiny V4 očakávame, že jej podiel a rozsah v rámci budúceho Viacročného finančného rámca nebude mať negatívne dopady na alokácie pre V4. Minimálne v prípade Poľska budú dopady v skutočnosti dosť veľké. Viacero návrhov Komisie kritizovala v pondelok 18. júna na zasadnutí ministrov poľnohospodárstva aj Gabriela Matečná (SNS). Dôvodom sú negatívne dopady pre slovenských poľnohospodárov.

Nejasná predstava o rovnováhe

Podľa vlastných slov sa bude slovenská vláda na čele V4 snažiť o čo najrýchlejšie prijatie rozpočtu EÚ aj za cenu ústupkov členských krajín zo súčasných postojov. Ambícia slovenského predsedníctva byť sprostredkovateľom rýchleho a konštruktívneho konsenzu za V4 je však malá. Vzhľadom na komunikované odmietavé pozície k návrhu Komisie zo strany Česka a Maďarska, ku ktorým sa pridá zrejme aj Poľsko, je to pochopiteľné.

„Výzvou v rámci rokovaní o rozpočte EÚ a zároveň úsilím predsedníctva bude nájsť rovnováhu medzi financovaním nových priorít EÚ a tzv. tradičných politík, ktoré prispievajú k napĺňaniu stále aktuálnych cieľov vyplývajúcich zo Zmlúv o EÚ,“ píše sa v predsedníckom programe. „Vyšehradské krajiny osobitne podporujú vyvážený rozpočet EÚ, ktorý zjednocuje  a nevytvára deliace línie v rámci Únie.“

Je však ťažké odhadnúť, čo sa tým myslí. Samotná podstata fungovania európskeho rozpočtu vytvára deliace línie. Slovensko aj ostatné krajiny V4 požadujú vyšší rozpočet (v pomere k HDP) ako súčasný a tiež vyššie národné príspevky. Tým dochádza k zostrovaniu hneď prvej deliacej línie: čistý prijímateľ – čistý prispievateľ. Program však neuvádza, ako chce tieto ciele dosiahnuť a rozdiely zmierniť. Jedným prostriedkom by bolo navýšenie vlastných zdrojov rozpočtu EÚ, o tom sa však nezmieňuje.

Kde je prienik a kde nie

Prienik vo vnútri V4 aj navonok s prístupom Komisie existuje – vo veci kohéznej politiky ako investičného nástroja. „Predsedníctvo bude podporovať zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti na úrovni EÚ, ako hlavnej investičnej politiky EÚ na podporu rastu a zamestnanosti aj po roku 2020,“ avizuje program schválený slovenskou vládou. Kohézna politika ostáva hlavnou investičnou politikou Únie aj podľa návrhu Komisie.

Dokument hovorí o hľadaní spoločnej pozície k „mechanizmu implementácie politiky súdržnosti“ po roku 2020. Zrejme tým má na mysli zjednodušenie čerpania a väčšiu flexibilitu, čo z pohľadu V4 má znamenať hlavne väčšie slovo členských štátov pri určovaní, kde sa peniaze minú. Štyri stredoeurópske vlády majú spoločné tiež to, že odmietajú zavádzanie nových alokačných kritérií ako integrácia migrantov, kvalita životného prostredia, úroveň vzdelania a nezamestnanosť mladých. Tu sa dá očakávať jednota V4.

Ostatné tri krajiny V4 však vyjadrili zásadný nesúhlas buď s celkovým návrhom VFR alebo s návrhom národnej obálky v rámci kohéznej politiky. Slovenský program tak nedáva odpoveď na otázku, ako chce Slovensko nájsť spoločnú pozíciu, keď pre slovenskú vládu je národná obálka „úspech“ a návrh Komisie dobrý štart do diskusií o budúcom VFR, kým pre Česko a Poľsko je návrh Komisie „neprijateľný“.

Dobré, ale vágne nápady

Vágna je ambícia dosiahnuť „spravodlivé rozloženie záťaže“ na strane príjmov aj výdavkov. „Predsedníctvo vyvinie spoločne s V4 partnermi úsilie na dojednanie vyváženej dohody o VFR tak, aby bola v súlade s hlavnými princípmi spravodlivého rozloženia záťaže ako na strane príjmov, tak i výdavkov rozpočtu EÚ. Je pri tom potrebné vziať do úvahy sociálno-ekonomickú situáciu v regiónoch a krajinách, ako aj rozdiely medzi členskými krajinami,“ uvádza program.

Nejasná je aj priorita „hodnotenia“ kohéznej politiky. „Jeho cieľom je posúdiť vplyvy a efekty finančnej podpory z fondov EÚ, pričom zistenia a odporúčania prispejú k napĺňaniu hlavných cieľov politiky súdržnosti a budú mať vplyv na tvorbu nových stratégií,“ informuje predsedníctvo bez bližších detailov.

Myšlienka ako taká je však dobrá, keďže napríklad Slovensku takéto komplexné a jasné hodnotenie vplyvov doterajšieho míňania eurofondov chýba.

Sporná reforma eurozóny

Hoci vo V4 platí spoločnou menou len Slovensko, aj ostatné tri krajiny prízvukujú, že chcú byť súčasťou diskusií o reforme eurozóny. Všetky tri krajiny sa do budúcnosti zaviazali prijať euro, čiže sa rozhoduje aj o budúcnosti celej V4. V texte programu sa však nachádza len jediná zmienka o reforme eurozóny: „Koordinácia V4 bude prebiehať aj v prípade ostatných inštitucionálnych návrhov týkajúcich sa zloženia Európskej komisie, posilnenia demokratickej legitimity a úlohy národných parlamentov v rozhodovacom procese EÚ, či vytvorenia pozície spoločného ministra hospodárstva a financií a celkovej inštitucionálnej architektúry eurozóny.“

Ministri financií eurozóny sa  dohodli na podmienkach odchodu Grécka zo záchranného programu. Súčasťou dohody sú opatrenia na zmiernenie dlhu a posledná časť úveru pre Grécko, cieľom čoho je zabezpečiť Aténam dôveru trhov aj po opustení programu.

Stretnutia ministrov financií členských krajín eurozóny v rámci Euroskupiny, ich neformálneho grémia,boli v minulosti pre Grécko často veľmi stresujúcou a frustrujúcou skúsenosťou. Na včerajšom stretnutí financmajstrov, na ktorom sa opäť riešila grécka otázka, však vládla úplne iná, pre Grékov omnoho prívetivejšia atmosféra.

„Grécka kríza je po dnešku za nami,“ vyhlásil po skončení rokovaní ministrov komisár Európskej únie pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici. Úsilie Grécka ocenili aj ďalší zástupcovia eurozóny. Ako povedal nemecký minister financií Olaf Scholz ešte pred začatím zasadnutia, „grécka vláda a občania odviedli veľmi dobrú prácu“.

Oficiálne by Grécko malo opustiť záchranný program 20. augusta. Môže sa tak pridať k Portugalsku, Írsku, Cypru a Španielsku, ktoré v minulosti úspešne opustili vlastné asistenčné programy.

„Grécko je z najhoršieho vonku a je na nich aby dokázali, že všetko to úsilie nebolo márne,“ povedal po stretnbutí ministrov šéf slovenského rezortu financií Peter Kažimír.

Stovky gréckych reforiem

Po zhruba šiestich hodinách rokovaní sa ministri dohodli na viacerých opatreniach na zmiernenie gréckeho dlhu. Súčasťou je aj predĺženie splácania veľkej časti starších úverov o 10 rokov. Výška gréckeho dlhu sa ale nemení.

Atény zároveň získajú v rámci poslednej tranže tretieho záchranného balíka 15 miliárd eur.  Gréci ju budú môcť použiť na obsluhu dlhu a na vytvorenie „finančného vankúša“ pre horšie časy.

Grécki vládni predstavitelia neskrývali spokojnosť s výsledkami stretnutia.

„Za grécku vládu musím povedať, že sme veľmi spokojní s touto dohodou,“ povedal novinárom grécky minister financií Euclid Tsakalostos.

Odkedy Grécko v máji roku 2010 požiadalo európske krajiny o pomoc, prišlo o 25 percent svojho HDP a v jednom momente registrovala 27 percentnú mieru nezamestnanosti. Len v priebehu tretieho záchranného programu však Grécko uskutočnilo 450 reforiem a v tomto roku sa očakáva jeho rast na úrovni 1,9 percenta. Primárny rozpočtový prebytok Grécka – čiže bez započítania nákladov na obsluhu dlhu – bol v minulom roku 4,2 percenta HDP.

„Myslím si, že toto je záver gréckej krízy. Grécko definitívne obracia list. Myslím si, že máme vybudované pevné základy na to, aby sme mohli opustiť program a so sebavedomím vstúpiť na trhy. Teraz konečne z programu fiškálnych úprav môžeme prejsť na prorastovú hospodársku politiku,“ dodal Tsakalotos.

Teraz sa Grécko nesmie odkloniť z reformnej cesty

„Grécko je z najhoršieho vonku a je na nich aby dokázali, že všetko to úsilie nebolo márne,“ skonštatoval slovenský minister financií Peter Kažimír. „Pre nás je dôležité, aby Grécko získalo dôveru svetových finančných trhov, aby stálo na vlastných nohách a nezišlo z cesty reforiem a neprijímalo kontroverzné rozhodnutia,“ dodal.

Upozornil, že teraz bude najdôležitejšie dohodnúť sa na ďalšom postupe, na tom, čo bude nasledovať po skončení gréckeho programu. Detaily by mali priniesť už štvrtkové rokovania.

To, čo je však podľa neho potrebné, je spravodlivá a vyvážená dohoda, ako pre Grékov, tak aj pre všetkých veriteľov. „Je nevyhnutné, aby Gréci pokračovali v reformných opatreniach, je to jediný spôsob, ako dosiahnuť dôveru veriteľov a investorov,“ spresnil.

Aby Grécko ani po 20. auguste neustúpilo od dohodnutých reforiem, Európska komisia aktivuje mechanizmus dohľadu, v rámci ktorého sa každé tri mesiace budú zverejňovať informácie o finančnej situácii krajiny a o pokroku, čo sa týka implementácie záväzkov Grécka po skončení záchranného programu.

V dôsledku finančných problémov muselo Grécko požiadať v roku 2010 o medzinárodnú pomoc. V priebehu desiatich rokov od európskych veriteľov a Medzinárodného menového fondu dohromady dostalo pôžičky v hodnote 274 miliárd eur. Ďalších 32,1 miliardy eur uvoľnil pre Grécko v rámci prvých dvoch záchranných programov Medzinárodný menový fond (MMF).

V roku 2015 sa Grécko a európski veritelia dohodli na treťom záchrannom balíku v hodnote 86 miliárd eur. Výmenou za ďalšiu pomoc od európskych partnerov Atény pristúpili na rozsiahly program reforiem a len za tri roky ich prijali okolo 450.

Zdroj: EURACTIV.sk

Akútny nedostatok pracovnej sily núti vlády vyšehradských krajín zmeniť svoj odmietavý postoj k migrácii. Snažia sa zjednodušiť administratívu pri zamestnávaní cudzincov či prilákať naspäť tých, ktorí odišli študovať alebo pracovať do západnej Európy. 

Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Veľká časť obyvateľstva vyšehradských krajín po vstupe do EÚ v roku 2004 predpokladala, že  sa ch životná úroveň veľmi rýchlo vyrovná tej západnej. Platy v regióne však stále ostávajú nižšie ako v starých členských štátoch. Českí, maďarskí, poľskí a slovenskí robotníci preto využili možnosť voľného pohybu a odišli za prácou do bohatších krajín, ako je Nemecko alebo Veľká Británia.

Vyššia mzda a istota zamestnania

Túto šancu využili aj stovky tisíc maďarských občanov. Maďarské ministerstvo hospodárstva síce odhadlo, že v zahraničí pracuje zrhuba 300 tisíc Maďarov, no Centrálny štatistický úrad (KSH) a ekonomický portál Portfolio, ktoré použili údaje viacerých členských štátov, hovoria o viac ako 600 000 osobách.

Väčšina z nich podľa týchto údajov žije v Nemecku, ale viac ako päťtisíc Maďarov si pre svoj život vybralo napríklad Dánsko. Tento trend sa zintenzívnil najmä po roku 2009, kedy výsledkom zhoršujúcej sa hospodárskej situácie v Maďarsku bol prudký rast nezamestnanosti. Nájsť si prácu v niektorých odvetviach sa stalo veľmi náročné, pričom reálne mzdy klesali, vysvetľuje Gergely Tardos, analytik z OTP, najväčšej komerčnej banky v Maďarsku.

K tejto situácii prispelo viacero dôvodov. Medzi tie hlavné patrí skutočnosť, že Nemecko a Rakúsko otvorili svoje pracovné trhy, zatiaľ čo v maďarskom systéme sociálneho zabezpečenia došlo k viacerým zmenám – znížili sa dávky v nezamestnanosti a zrušil sa predčasný odchod do dôchodku. Podľa Tardosa je však hlavnou motiváciou práve vyššia mzda a istota zamestnania.

Obavy z brexitu

Takisto Poľsko čelilo problému veľkého odchodu obyvateľov do zahraničia. Situácia na poľskom trhu práce sa ale v súčasnosti zlepšuje a záujem o vysťahovanie vo všeobecnosti klesá. Podľa správy o pracovnej migrácii Poliakov, ktorú uverejnila najväčšia poľská personálna agentúra The Work Service, len 8 percent respondentov plánuje opustiť krajinu kvôli nedostatku práce. Až 40 percent respondentov uviedlo, že dobrá situácia na poľskom trhu práce znižuje ich motiváciu k vycestovaniu. Tri štvrtiny Poliakov dokonca absolútne odmietajú možnosť odchodu za prácou do zahraničia – ide o najvyšší počet za posledné štyri roky.

Správa od The Work Service tiež ukazuje, že Poliaci najčastejšie cestujú do Nemecka (31 percent), Holandska (15 percent) a Spojeného kráľovstva (6 percent). Obavy z dopadov brexitu spôsobili, že Spojené kráľovstvo spadlo z druhej priečky na tretiu. Nielen Poliaci, ale aj Slováci s obavami čakajú, ako budú vyzerať nové pracovné a životné podmienky vo Veľkej Británii.

Ekonomická migrácia sa mení aj na Slovensku. Po prvýkrát od vypuknutia hospodárskej krízy v roku 2009 prišlo na Slovensko viac ľudí, ako z neho v roku 2016 odišlo. V minulom roku bolo toto číslo ešte vyššie, keďže na Slovensko prišlo 15 tisíc ľudí, medzi ktorými boli rodení Slováci, ale aj cudzinci hľadajúci zamestnanie. Výsledky analýzy sú založené na údajoch zo zdravotných poisťovní.

Odliv študentov

Napriek viacerým priaznivým číslam Slovensko naďalej neúspešne bojuje s masívnym odlivom študentov. Nedávny prieskum medzi takmer 500 vysokoškolskými študentmi z 18 univerzít, ktorý viedla Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach, ukázal, že až 23,4 percent vysokoškolských študentov plánuje Slovensko opustiť na viac ako rok alebo natrvalo. Každý siedmy študent si pritom vyberá univerzitu v inej krajine.

V zahraničí študuje približne 14 percent slovenských študentov, čo je jeden z najvyšších podielov v rámci Európskej únie. Viac ako 20 tisíc z nich pritom študuje na univerzitách v Českej republike. Dôvod je jednoduchý. Predpokladá sa, že vysokoškolské vzdelávanie susednom Česku je kvalitnejšie. České univerzity navyše dovoľujú mladým Slovákom študovať v ich materinskom jazyku. Slovenské univerzity ako aj celá krajina však trpia – strácajú najbystrejších študentov, čo zákonite prispieva k prepadu kvality slovenského školstva.

Slováci, ktorí v zahraničí hľadajú predovšetkým pracovné uplatnenie, však pred Českou republikou uprednosťnujú Rakúsko. Podľa štúdie Európskej únie o mobilite pracovných síl v rámci EÚ z roku 2017, sú ekonomické faktory pravdepodobne silnejšie ako jazyková podobnosť.

Celý článok si môžete prečítať tu: