Konšpiračné teórie

Jeden z vedľajších efektov pandémie koronavírusu je rozšírený výskyt konšpiračných teórií v online priestore. V snahe vysporiadať sa s narastajúcim množstvom konšpiračných teórií sa Európska komisia a UNESCO rozhodli vydať sériu náučných plagátov, ktoré majú pomáhať identifikovať a odhaľovať konšpiračné teórie.

Nájsť presnú definíciu konšpiračnej teórie je dosť náročné. Viaceré zdroje poskytujú viacero, vždy  trochu rozdielnych definícií. Bez ohľadu na to, ktorú definíciu sa rozhodneme použiť, vždy platí, že konšpiračné sú presvedčenie, že nejaká udalosť je tajne manipulovaná v neprospech istej skupiny.  Konšpiračné teórie zvyknú mať viacero spoločných znakov. Všetky konšpiračné teórie pracujú s nejakou tajnou zápletkou, ktorú má na svedomí nejaká tajná skupina ľudí. Teórie často zvyknú rozdeľovať svet na dobrých a zlých, v dôsledku toho často poukazujú na konkrétnu skupinu ľudí, ktorú následne aj obvinia.

Ďalším spoločným znakom je neustále opakovanie a zdôrazňovanie toho, že nič sa nedeje náhodou, nič nie je tak ako sa zdá a všetko je so všetkým prepojené. Tento znak je obzvlášť nebezpečný pretože  je ľudské mať tendenciu k veľkým udalostiam priraďovať rovnako veľké príčiny. Toto je zároveň aj dôvod prečo sa konšpiračné teórie tešia tak veľkej obľube. Konšpiračné teórie poskytujú zjavne logické vysvetlenie na udalosti, ktoré sú náročné na pochopenie alebo jednoducho žiadne logické vysvetlenie nemajú. V prípade, že žiadne uspokojivé vysvetlenie nedokážeme nájsť, veľmi často zvykneme siahať po konšpiračných teóriách. Najlepším príkladom, ktorý by ilustroval toto zmýšľanie je aktuálna pandémia spôsobená koronavírusom. Pandémia je veľmi významná udalosť, a je prirodzené snažiť sa k nej priradiť nejaké veľké, podobne významné odôvodnenie a v prípade, že ho nedokážeme nájsť ho začneme hľadať v konšpiračných teóriách. Práve preto so sebou pandémia, okrem iného, priniesla aj zvýšený počet konšpiračných teórií. 

Konšpiračné teórie veľmi často začnú ako malé podozrenie. Ľudia sa začnú sami seba pýtať, kto z danej situácie môže profitovať a komu by situácia mohla vyhovovať. Týmto zmýšľaním si upravia fakty tak, aby zapadali do ich teórie a smerovali na cieľovú skupinu, na ktorú sa snažia poukazovať. Keď sa teórie začnú šíriť je už len veľmi náročné ich zastaviť, a každý kto sa o to pokúsi, je často sám obvinený z účasti na konšpirácií. Väčšina ľudí šíri konšpiračné teórie, pretože im jednoducho verí. No podobne ako pri dezinformáciách, aj v tomto prípade existujú ľudia, ktorí teórie šíria zámerne s cieľom obohatenia sa alebo v snahe niekomu uškodiť.

Najlepší spôsob ako šíreniu konšpiračných teórií zabrániť, je byť si vedomý ich nebezpečenstva a snažiť sa ich zastaviť hneď pri ich vzniku. Existuje viacero znakov, na základe ktorých možno konšpiračné teórie rozpoznať. Pri serióznych článkoch je autor často uznávaný novinár alebo odborník na danú tému, ktorý vydal už viacero publikácií, zatiaľ čo pri konšpiračných teóriách autor sám  seba prehlasuje za experta na danú tému, napriek tomu, že nemá žiadne reálne skúsenosti z praxe alebo je úplne neznámy. Ďalším pomerne spoľahlivým kritériom pri rozpoznávaní konšpiračných teórií je zdroj. V prípade, že daná informácia pochádza z overeného zdroja, s ktorým sa často stretávame, prípadne je to zdroj, ktorý je veľmi známy a často citovaný, tak sa s veľkou pravdepodobnosťou o konšpiračnú teóriu nejedná. Ak daná informácia iba koluje po sociálnych sieťach bez jasného zdroja, prípadne je publikovaná zdrojom, ktorý v minulosti vydal už viacero pochybných článkov, je treba zvýšiť ostražitosť.

Samotný štýl písania článku je tiež veľmi dobrý ukazovateľ dôveryhodnosti článku. Pri bežných článkoch sa autor snaží danú tému vnímať z viacerých uhlov pohľadu, bližšie priblížiť rôzne perspektívy, preskúmať argumenty pre aj proti a celkovo si zachovať voči diskutovanej téme neutrálny a objektívny postoj. Konšpiračné teórie sa často snažia o presný opak. Uhol pohľadu, ktorý je prezentovaný v konšpiračných teóriách je prezentovaný ako jediný správny – akýkoľvek iný pohľad na vec býva označený za zavádzajúci a nepresný. Konšpiračné teórie sa často zakladajú iba na jednom subjektívnom pohľade a snažia sa v čitateľovi vyvolať negatívne emócie.

Zdroj: https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/health/coronavirus-response/fighting-disinformation/identifying-conspiracy-theories_en


Cena európskej integrácie Jeana Monneta

Európsky parlament vyhlasuje už tretí ročník súťaže, v ktorej podporí najlepšiu iniciatívu v oblasti európskej integrácie. Cena bola pomenovaná po francúzskom politikovi Jeanovi Monnetovi, ktorý pôsobil prevažne v povojnovom období. Do značnej miery sa zaslúžil o obnovu Francúzska po druhej svetovej vojne a je považovaný za jedného zo zakladateľov Európskych spoločenstiev a tým pádom aj za zakladateľa Európskej únie.

V premiérovom ročníku 2018 bol cena udelená organizácií #FreeInterrail za ich zásluhy v oblasti cestovania mladých, ktoré nakoniec viedli až k vytvoreniu programu DiscoverEU, ktorý dnes už využili desiatky tisíc mladých ľudí. O rok neskôr sa víťazom stala organizácia s názvom Zeir Online´s Europe Talks, ktorá sa zaslúžila o organizáciu mnohých predvolebných debát pred eurovoľbami 2019.  

Uchádzať sa môžu všetky projekty alebo organizácie, ktoré sa snažia európsku integráciu propagovať, prípadne nejakým iným spôsobom sa angažujú v oblasti európskej integrácie. Európska integrácia je pomerne obšírny pojem, preto sa do tejto súťaže môže zapojiť veľké množstvo organizácií. Prihlásiť sa môže každá, ktorá umožňuje mladým ľudom cestovať do iných krajín, vytvára programy pre študentské alebo pracovné výmeny, propaguje vyučovanie ďalších európskych jazykov, rozširuje povedomie o európskej histórií a mnoho ďalších. Všetky podmienky súťaže ako aj podrobný opis všetkých organizácií, ktoré sa môžu zapojiť nájdete tu.

Víťaz súťaže dostane finančnú odmenu vo výške 1500 € na podporu ďalších aktivít týkajúcich sa európskej integrácie. Prihlásiť sa do súťaže je možné vyplnením online formulára, deadline na podanie prihlášky je 9. október. Veľa šťastia.

Zdroj: https://europeanconstitution.eu/2020-jean-monnet-prize

V Európe začnú platiť nové pravidlá pre autá

Autá sú zdrojom 12 % emisií oxidu uhličitého, ktoré sa v Európskej únii vytvoria. EÚ už dlhodobo presadzuje ekologickú politiku s cieľom dosiahnuť uhlíkovú nezávislosť. V rámci tejto politiky EÚ prijíma rôzne naradenia s cieľom obmedziť a znížiť množstvo vyprodukovaných emisií CO2. Pri množstve emisií, ktoré automobilový priemysel produkuje, sa na toto odvetvie už teraz vzťahuje veľké množstvo zákonov. Od septembra tohto roku k nim pribudne aj nariadenie EÚ o schvaľovaní motorových vozidiel a o dohľade nad trhom s nimi.

V novom nariadení sa sprísňujú predovšetkým podmienky typového schvaľovania a tiež systém dohľadu nad trhom. Nové pravidlá majú za cieľ zvýšiť úroveň kvality a typového schvaľovania a testovania vozidiel, rovnako bude zvýšené aj množstvo kontrol automobilov, ktoré už na trhu sú.

Medzi kľúčové prvky nového nariadenia, ktoré bolo prijaté patrí aj kvalita testovania pred uvedením na trh. Hlavnou myšlienkou tohto bodu je, aby technické služby vykonávajúce kontrolu automobilov prešli kontrolami, ktoré dokážu, že tieto služby sú kompetentné a nezávislé. Ďalším dôležitým bodom je kontrola automobilov, ktoré na trhu sú. Členským štátom sa zvýši počet automobilov, ktoré budú môcť testovať a bude im udelená možnosť prijať ochranné opatrenia vozidlám, ktoré nie sú v súlade s predpismi. Ďalšou novinkou bude, že kontroly bude môcť vykonávať aj samotná Európska komisia a nielen štátne orgány.

Komisia poskytla Spoločnému výskumnému centru (JRC) dodatočné zdroje, aby prevzalo túto novú úlohu v rámci dohľadu nad trhom. Centrum tak získalo prostriedky na výrobu dvoch ďalších laboratórií a ďalších zamestnancov. Nové pravidlá začala Komisia pripravovať už v roku 2016, v nadväznosti na vtedajší škandál s emisiami.

Zdroj: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32018R0858&from=SK

Situácia v Bielorusku je naďalej napätá

O situácií v Bielorusku sme už písali, konkrétne o výsledkoch prezidentských volieb a o protestoch, ktoré po nich nasledovali. Protesty neutíchajú ani tri týždne po voľbách. Práve naopak, demonštrácie proti vládnemu režimu sú čím ďalej mohutnejšie. V utorok 25. augusta bolo na protestoch v hlavnom meste zatknutých viac ako 50 ľudí, čo je najväčší denný počet zatknutých od začiatku protestov. Najnovšie sa protesty rozšírili aj do ďalších miest, konkrétne do miest Hronda a Homel.

Je pochopiteľné, že tak veľké a dlhotrvajúce demonštrácie na seba pritiahli aj veľkú medzinárodnú pozornosť. K protestom sa pravidelne vyjadruje veľké množstvo popredných európskych politikov a čím ďalej tým viac sa začína spomínať aj zavedenie sankcií proti Bielorusku. To zásadne odmieta Rusko, ktoré varovalo Spojené štáty a Európsku úniu pred zavedením sankcií voči Bielorusku. Rusko argumentuje tým, že ani Európska únia ani Spojené štáty nemajú právomoc zasahovať do vnútorných záležitostí Bieloruska. Únia argumentuje, že sa nejedná o zasahovanie do vnútorných záležitostí Bieloruska, prípadné sankcie by mali byť cielené voči konkrétnym osobám a inštitúciám za účelom zabezpečenia demokracie a zabráneniu ďalšiemu násiliu.

Svetlana Cichanovská, ktorá bola po voľbách nútená opustiť krajinu a momentálne sa nachádza  v exile v Litve, vystúpila na mimoriadnom zasadnutí Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu. Vo svojom príhovore zdôraznila, že protesty proti režimu Alexandra Lukašenka nie sú ani proruské, ani protiruské, že demokratická revolúcia je právom ľudí rozhodovať o svojom vlastnom osude. Na záver dodala, že aktuálna situácia v Bielorusku je snaha Bielorusov bojovať za možnosť demokratických volieb a že táto situácia za žiadnych okolností nemôže byť použitá ako zámienka na rozšírenie vplyvu inej krajiny.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/561197-protesty-v-bielorusku-pokracuju-zatkli-dalsie-desiatky-ludi/

https://www.euronews.com/2020/08/26/belarus-dozens-arrested-at-protests-as-lukashenko-changes-tactics-to-quell-unrest

Európska únia proti trestu smrti

Európska únia sa radí k najštedrejším darcom v kampaniach a aktivitách za zrušenie trestu smrti. Rok 2019 bol pre odporcov trestu smrti veľmi úspešným rokom, pretože trest smrti zrušilo až 142 krajín po celom svete.

Napriek tomuto úspechu práca aktivistov proti trestu smrti ešte nie je ani zďaleka hotová. Dodnes je trest smrti vykonávaný v 56 krajinách sveta a v minulom roku bolo zaznamenaných najmenej 657 popráv v 20 krajinách sveta, nepočítajúc Čínu. Odhaduje sa však, že ich tam bolo vykonaných tisíce, no prístup k akýmkoľvek oficiálnym informáciám je takmer nemožný. V ohľade na počet vykonaných popráv bol rok 2019 pritom najnižší za posledných 10 rokov, len pre porovnanie v roku 2018 bolo vykonaných 690 popráv a v 2017 993 popráv.

Podľa medzinárodnej agentúry Amnesty International bolo 86 % všetkých popráv vykonaných v 
4 krajinách – Irán, Saudská Arábia, Irak a Egypt. Odhaduje sa, že Čína by v tomto rebríčku obsadila popredné miesto, no ako sme už spomínali, prístup k akýmkoľvek oficiálnym informáciám je takmer nemožný, keďže ich tamojšia vláda chráni ako štátne tajomstvo.

Európska únia nie je v boji za zrušenie trestu smrti sama. Veľký odpor voči trestom smrti existuje napríklad v Ázii, USA či v arabskom svete. Z 55 afrických krajín trest smrti zrušili alebo zaviedli moratórium štyri pätiny štátov.  Európska únia sa v tomto smere snaží angažovať viacerými spôsobmi. EÚ je najštedrejším darcom kampaní a podujatí, ktoré bojujú proti trestu smrti. Veľa z členských krajín EÚ zrušilo trest smrti práve v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach.

EÚ tiež zakazuje obchod s tovarmi, ktoré sa dajú používať na mučenie a výkon trestu smrti. Svoju obchodnú politiku využíva k podpore dodržiavania ľudských práv a veľmi úzko spolupracuje s organizáciami, ktoré robia osvetu v oblasti trestu smrti a ako stály pozorovateľ v OSN je dôrazným zástupcom všetkých krokov k zrušeniu trestu smrti.

V súčasnosti jedinou krajinou na Európskom kontinente, v ktorej sa trest smrti vykonáva je Bielorusko. V Rusku stále platí moratórium na trest smrti. Všetky ostatné európske krajiny už trest smrti zakázali úplne. V priloženej infografike môžete vidieť rok poslednej vykonanej popravy ako aj rok, v ktorom sa trest smrti v jednotlivých krajinách zakázal.

Zdroj: https://www.europarl.europa.eu/news/en/headlines/world/20190212STO25910/death-penalty-in-europe-and-the-rest-of-the-world-key-facts