Na Strednú odbornú školu podnikania a služieb v Námestove sa vždy radi vraciame. ☺️
Pani riaditeľka aj kolektív sú otvorení spolupráci a svojich študentov sa snažia motivovať rôznymi spôsobmi k štúdiu a snahe dať zo seba viac.
Tentokrát im boli dobrovoľníci z EDS porozprávať o dobrovoľníckej službe, o jej výhodách a o nekonečných možnostiach, ktoré EÚ prináša…
Medzinárodné večery sú jednou z obľúbených udalostí, ktoré u nás máme, jednak preto, že vždy spoznáme nových úžasných ľudí, a tiež preto, že sa spolu zabavíme, dozvieme veľa nových informácií a vždy sú aj nejaké ceny, ktoré potešia účastníkov.
Tentokrát sme sa stretli opäť v klube Garáž v Dolnom Kubíne, spolu s účastníkmi dobrovoľníckeho projektu organizácie Mladí Info. Účastníci boli z Turecka, Gruzínska, Talianska a Španielska a okrem nich sa k nám pridali aj dobrovoľníci, ktorí aktuálne pracujú na Slovensku z Ruska, Macedónska a Arménska.
Na úvod sme sa zoznámili a predstavili sme náš EDIC a našu prácu.
Potom sme sa posilnili občerstvením a pustili sme sa do skupinových aktivít, ktorých cieľom bolo získať písmená, z ktorých vyšlo slovo- heslo celého večera. V duchu tohto hesla- DOBRODRUŽSTVO sa niesol celý večer a všetky spoločné hry. Hrali sme twister s vlajkami štátov, skladali puzzle s citátmi v rôznych jazykoch a praskali balóny s heslami a citátmi.
Účastníci nám tiež porozprávali zaujímavosti o svojich štátoch a my sme pyšní, že máme nových priateľov v ďalších kútoch sveta.
„Pri príbehu nevidiacej pani som si mohla uvedomiť, že to ja som veľakrát slepá a nie ona… Páči sa mi na nej, že práve ona je tá, ktorá pomáha ostatným, vnímať svet inak.“
Aj toto je jedna z mnohých reakcií, ktoré zazneli 11. 6. 2019 počas Festivalu vnímavosti v Trstenej.
Začali sme už od rána.
Festival začal už od rána „Živou knižnicou“ pre deviatakov, ktorá prebiehala v Dome kultúry v Trstenej. Počas nej si žiaci vypočuli príbehy 8 živých kníh. Odchádzali so silným odkazom od ľudí, ktorí vo svojom živote zažili niečo, vďaka čomu vedia žiť naplno a odovzdávať posolstvo ďalším… Kam až môžu dostať človeka drogy? A ako sa dá dostať z absolútneho dna naspäť do života? Aký je život v tme? S čím všetkým sa stretáva černoch žijúci na Orave? Aký je život róma vo svete „gadžov“? Tieto aj mnohé iné otázky a odpovede odzneli počas tohto silného dopoludnia… Súčasťou bola aj téma extrémizmu, formou prezentácie knihy „Margaréta biela“. Je to príbeh Heleny, ktorá na vlastnej koži prežila hrôzy holokaustu. Kniha je silným odkazom na témy, ktoré je tak dôležité pripomínať, aby sme neopakovali chyby minulosti…Po slovách autorky Petry Nagyovej o tom, čo jej kniha dala a prečo vlastne vznikla, sa sálou nieslo silné posolstvo priamo od Heleny. Napriek tomu čo prežila, neživila v sebe nenávisť, ale odpustenie… Po odznení jej slov ostalo v sále hlboké ticho …
Spojili sme rôzne svety v jednom stane
Festival pokračoval pre verejnosť, v popoludňajších hodinách na námestí. Účastníci tu mohli zažiť odlišnosť a rôznorodosť v mnohých podobách. Prekvapila nás účasť mnohých ľudí všetkých vekových kategórií. Od najmenších detí, cez skupiny študentov, až po seniorov.
Mohli si vypočuť osobné príbehy ľudí, ktorí žijú so znevýhodnením, ale napriek tomu naplno. Mali priestor osobne sa spýtať na otázky, ktoré máme veľakrát v mysli, ale niečo nám bráni spýtať sa…
Aký je život v tme? Dá sa bicyklovať s jednou nohou? Ako funguje protéza končatiny? Čo všetko prináša anorexia? Dá sa z nej vyliečiť? Aký je život s autistickým dieťaťom? Tieto a množstvo ďalších otázok sa mohli ľudia spýtať priamo a osobne „živých kníh“ – ľudí, ktorí boli ochotní podeliť sa so svojím silným príbehom.
Neostalo však len pri počúvaní. Ľudia mohli aj osobne zažiť, aké je to byť v koži róma, invalida, bezdomovca, nevidiaceho, či nepočujúceho… Ako? Prostredníctvom virtuálnej reality, ktorá ich preniesla do vnímania sveta inými očami… „Strašne som sa bála, bolo to také čudné, keď na mňa mierili zbraňou a ja som nemohla nič urobiť,“ zhodnotila svoj zážitok z virtuálnej reality jedna z účastníčok.
V mnohých prebudil zvedavosť a množstvo otázok aj invalidný vozík, bicykel pre invalidov, či hokejová výstroj na sledge hokej. Tieto pomôcky si každý mohol aj osobne vyskúšať. Súčasťou boli aj mnohé ďalšie aktivity…
Prečo toto všetko?
Celý festival vnímavosti bol zameraný na uvedomenie, že každá osoba je predovšetkým človekom. Bez predsudkov voči farbe pleti, národnosti, či náboženstvu… Bez ohľadu na to, či nosí luxusné šaty, oblek, montérky alebo „marocký kaftan“. Bez presvedčenia, že život niekoho má menšiu hodnotu, pretože má „len“ jednu nohu, invalidný vozík, alebo bojuje s inou, mnohokrát neviditeľnou diagnózou.
Bol to priestor zažiť pestrosť, farebnosť a krásu sveta v rôznorodosti. S úctou a obdivom k životu… S možnosťou uvedomiť si, že za každou osobou je jedinečný príbeh a každý z nás je predovšetkým človek… Človek, ktorý mnohokrát robí chyby, ale zároveň cíti, vníma a môže sa stať šíriteľom dobra a ovplyvniť myslenie mnohých ďalších ľudí… Stačí len trochu chcieť…
Nerozdeľujme – Vnímajme… Pretože všetci tvoríme jeden svet…
Ľubica Matušáková
Ďakujeme partnerom, vďaka ktorým sme mohli uskutočniť tento projekt – Mestu Trstená, EDUME n.o. a všetkým živým knihám, ochotným podeliť sa o svoj príbeh.
Dňa 9.5 sme usporiadali na námestí v Trstenej malú oslavu Dňa Európy, na ktorej sme predstavili európske štáty, európske jedlá, informácie o projektoch a aktivitách Európskej únie a aj našich dobrovoľníkov z Európskej dobrovoľníckej služby.
Na organizácii tohto podujatia sa zúčastnili mnohé školy a inštitúcie a my za spoluprácu, príjemný deň, dobrú atmosféru a prácu ďakujeme: Európskemu spotrebiteľskému centru, Spišskej katolíckej charite v Trstenej, Gymnáziám Trstená/Tvrdošín/Námestovo, ZUŠ Trstenej,LADA Violin, SOŠ lesníckej v Tvrdošín, CVČ Trstená, mestu Trstená a našim dobrovoľníkom, ktorí sa starali o atmosféru….
V rámci Dňa Európy sme sa zapojili do výzvy TREES FOR EUROPE.
Šikovní chlapci zo SOŠ Lesníckej v Tvrdošíne nám prišli ku kolkárni zasadiť 28 stromov.
A prečo 28? Lebo za každý EÚ štát jeden!
A tak sme si kúsok Európy priniesli aj k nám a zároveň sme sa spojili za dobrú vec a za krajšiu Trstenú. Prikladáme fotku mapy, kde všade boli stromčeky v rámci výzvy vysadené.
Európska únia je spoločenstvo, ktoré navzájom spája rozličné kultúry a jazyky. Ako je na skutočnosť, že patríme k multikultúrnemu európskemu priestoru, pripravený náš región? V decembri sme oslovili štyroch cudzincov, ktorí dlhšie či kratšie obdobie žijú na Orave, aby sme zistili ako sa im tu žije a aký je postoj tunajších ľudí k nim ako cudzincom.
So svojou skúsenosťou sa podelili zahraniční dobrovoľníci z Portugalska a Maďarska, ktorí sú na Orave ešte veľmi krátko, ale aj Julio zo Španielska, ktorý tu pôsobí už deväť rokov a Suzanne zo Spojených štátov amerických, ktorá sa prisťahovala na Oravu pred sedemnástimi rokmi. Zaujímalo nás, čo ich priviedlo práve na Oravu a čo si myslia o ľuďoch, ktorí tu žijú. Aké je to žiť v prostredí, kde sa hovorí jazykom, ktorý je pre nich cudzí? Čo považujú za najkrajšie a naopak za najťažšie na živote v tomto regióne? Dozviete sa v nasledujúcich krátkych videách.
