Na prácach na stredovekom hrade sa od začatia projektu do tohto roku vystriedalo celkom 285 pracovníkov evidovaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Rozvaliny približne štvorhektárovej stredovekej stavby vyzerali roky nemenne.
Prvé pokusy o navrátenie Šarišského hradu do života sa datujú ešte do roku 2000, kedy mesto poskytlo pracovníkov na odlesnenie hradieb a odstránenie náletových drevín.
V roku 2006 samospráva hrad kúpila, o rok nechala vypracovať projektovú dokumentáciu a dostala stavebné povolenie.
Roky 2007 až 2011 sa niesli v duchu drobných stavebných prác, ktoré vykonávali dobrovoľníci.
Na hrade pracovalo takmer 300 ľudí
Veľká zmena prišla práve v roku 2011, kedy Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odštartovalo pilotný projekt „Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva“ hradený prevažne z eurofondov.
Na stredovekom hrade sa od začatia projektu do tohto roku vystriedali celkom 285 pracovníkov evidovaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Predtým ako nastúpia na hradné práce, musia prejsť výberovým konaním, ktorého sa zúčastňuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež mesto Veľký Šariš.
Bez ľudí nemysliteľné
Najväčšiu časť zapojených nezamestnaných tvoria rómski obyvatelia z osád Veľkého Šariša alebo priľahlých obcí.
„Prínos projektu je obrovský. Vďaka tomuto projektu sa hrad zmenil zo zarastenej ruiny na krásny upravený hradný areál,“ hodnotí správca hradu Ladislav Babuščák.
Babuščák menuje, že na hrade funguje údržba, kosí sa minimálne 5-krát do roka, odváža sa triedený odpad, poskytuje sa sprievodcovská služba, na hrade je bufet, chemické toalety.
Pre návštevníkov sú k dispozícii štyri ohniská, stoly, lavice, expozície o minulosti hradu a deväť informačných tabúľ.
