Zrušiť či nezrušiť striedanie letného a zimného času, pýta sa Komisia občanov

Európska komisia pripomína, že v diskusii nejde o zjednotenie časových pásiem v Únii a že prípadné rozhodnutie o tom, či si krajina ponechá letný, alebo zimný čas, ostane na každom členskom štáte.

Brusel pokračuje v diskusií o tom, či zrušiť alebo nezrušiť aktuálnu úpravu letného času. Možností sú dve: buď sa striedanie letného a zimného času ponechá tak, ako to bolo doteraz, alebo si každá členská krajina vyberie, či si nastálo vyberie zimný alebo letný čas.

Europoslanci o zrušení striedania letného a zimného času hlasovali ešte vo februári. Zhodli sa však na tom, že návrh európskej exekutíve vrátia na prepracovanie. Eurokomisia teraz o pomoc žiada občanov.

Európania môžu do 16. augusta vyjadriť svoj názor prostredníctvom online dotazníka, dostupného aj v slovenčine.

Aj krátky dotazník pomôže

Vypĺňanie dotazníka je nenáročné a dá sa kedykoľvek prerušiť, hoci otázok je len päť. Komisia sa pýta na preferencie v striedaní času, ale aj ich dôvody.

Okrem názorov občanov bude v tomto štádiu európska exekutíva zbierať aj názory členských štátov, inštitúcií a ďalších zainteresovaných strán.

Súčasná úprava v Európskej únii posúva čas dvakrát v roku, a to vzhľadom na meniacu sa dostupnosť denného svetla. Tá sa líši v závislosti od geografickej polohy jednotlivých členských štátov Únie.

Severské krajiny, kde sa dostupnosť v priebehu roka výrazne mení, by zrušenie zmien ocenilo. Zimy sú totiž tmavé a svetla je málo, letá sú zas svetlé s krátkymi nocami. Fínsko Komisiu v nedávnom liste žiadalo, aby sa od polročných časových zmien upustilo, a Litva vyzvala na prehodnotenie súčasného systému s cieľom zohľadniť regionálne rozdiely a zemepisnú polohu.

Vo väčšine členských štátov Únie je letný čas dlhoročnou tradíciou, ktorá siaha až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, respektíve od ropnej krízy sedemdesiatych rokov. Vtedy bolo hlavným účelom letného času šetriť energiu. Dôvodov však bolo viac, napríklad cestná bezpečnosť, viac príležitostí na oddych vďaka dlhším večerom alebo zosúladenie so susednými štátmi či hlavnými obchodnými partnermi, pripomína Komisia.

Najnovší hoax?

Európska komisia pripomína, že predstava o tom, že Brusel ide krajinám nariaďovať to, aký čas majú používať, je mylná.

Ak by sa zrušenie striedania času schválilo, členské štáty by sa samé rozhodli, či si chcú ponechať letný alebo zimný čas. Slovensko, ktoré na východe krajiny víta slnko uprostred leta približne o pol piatej a kde slnko zapadá približne o pol deviatej, by pravdepodobne nerado videlo ustálenie hodiniek na zimnom čase, s ranným slnkom v lete už o pol štvrtej a tmou po pol ôsmej.

Nová smernica by rovnako neznamenala, že sa v Únii rušia časové pásma. Rozdiel medzi časom v Bratislave a Dubline by napríklad stále ostal hodinový.

Európska únia je v súčasnosti rozdelená do troch časových pásiem, ktoré by ostali v každom prípade zachované.

Niekoľko európskych výskumov, na ktoré upozorňuje aj Komisia, tvrdí, že zmena času spôsobuje zdravotné problémy u každého piateho Európana. Energetická úspora, ktorá bola jedným z hlavných dôvodov zrušenia striedania času, sa naopak v tomto kontexte ukazuje ako zanedbateľná.

Zdroj:EURACTIV.sk

Rakúske predsedníctvo chce nakopnúť budovanie bankovej únie aj diskusie o rozpočte EÚ

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Rakúske plány na čele EÚ

V hospodárskej a finančnej oblasti čaká na rakúske predsedníctvo v Rade EÚ viacero veľkých výziev, ktorých riešenia sa v posledných rokoch odsúvali.

Hoci programu rakúskeho predsedníctva dominujú témy týkajúce sa bezpečnosti, migrácie a obrany, medzi širšími prioritami Viedne nechýbajú ani témy z hospodárskej a finančnej oblasti.

Rakúska vláda chce posunúť ďalej rozpracovanú reformu eurozóny a „v čo najväčšej možnej miere“ postúpiť v rokovaniach o dlhodobom rozpočte po roku 2020. Prioritou programu v daňovej oblasti je spravodlivé zdaňovanie digitálnej ekonomiky.

Rakúsko má tak ambiciózny plán primäť členské štáty k dohode na opatreniach, ktoré sa niekoľko rokov nachádzajú na mŕtvom bode.

Pokračujúca diskusia o budovaní bankovej únie

Rakúsko preberá predsedníctvo v Rade EÚ krátko po dôležitom summite Európskej rady, na ktorom sa okrem iného rozhodovalo aj o ďalšej integrácii Hospodárskej a menovej únii.

Jednou z diskutovaných tém, na ktorú sa chce ďalej sústrediť aj rakúska vláda, je dobudovanie bankovej únie. Počas svojho predsedníctva chce Rakúsko dosiahnuť dohodnu na opatreniach pre znižovanie rizík v bankovom sektore. Európska komisia predstavila „bankový balík“ na posilnenie odolnosti európskych bánk už v roku 2016. Prijatie dôležitých opatrení sa kvôli nezhodám členských štátov už niekoľkokrát posunulo.

Ministri financií sa pritom na stretnutiach Rady EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) či Euroskupiny tradične zhodujú na tom, že dobudovanie bankovej únie by malo byť prioritou.

Totožné ciele, ako má rakúske predsedníctvo, už obsahoval program bulharského ale aj slovenského predsedníctva v druhej polovici roku 2016. To svedčí o tom, že zásadný pokrok v tejto oblasti zatiaľ nenastal. Na výraznom posune sa nedohodli ani predsedovia vlád na minulotýždňovom, kľúčovom summite Európskej rady.

Viedeň sa chce sústrediť predovšetkým na prijatie Európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), ktorý je na stole už od roku 2015. Zavedením EDIS chce Európska komisia chrániť vklady do výšky 100 tisíc eur na jedného vkladateľa v jednej banke.

Niektoré členské štáty, vrátane Nemecka a Holandska, však najprv požadujú zníženie objemu nesplácaných úverov v súvahách európskych bánk. Viedeň chce preto „osobitnú pozornosť“ venovať balíku opatrení zameraných na prevenciu hromadenia „toxických úverov“ a znižovanie tých, ktoré dnes ležia na účtoch bánk. Brusel ho predstavil v marci tohto roku.

Dohoda o nástroji, ktorý má chrániť úspory Európanov, preto ostáva zamrznutá na mŕtvom bode aj po minulotýždňovom Eurosummite. Európski lídri v spoločnom vyhlásení iba konštatujú, že majú pokračovať politické rokovania o „cestovnej mape“ pre EDIS, avšak bez uvedenia konkrétnych termínov.

Na december sa tiež posunuli rokovania o spoločnom zabezpečovacom mechanizme pre Jednotný rezolučný fond (SRF), ktorému by mal úverovú linku poskytovať Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM, tzv. trvalý euroval). Pred Rakúšanmi bude stáť náročná úloha nájsť zhodu na spôsobe riadenia nového mechanizmu, ohľadom ktorého sa členské štáty zatiaľ rozchádzajú.

Disciíplina pri dodržiavaní fiškálnych pravidiel

K ďalším reformným plánom pre eurozónu sa program rakúskeho predsedníctva vyjadruje stručnejšie.

Čo sa týka ďalších krokov zameraných na prehĺbenie Hospodárskej a menovej únie, Viedeň chce na Rade pokračovať v diskusiách, ktoré odštartoval reformný balík Komisie z decembra minulého roku. Ako je uvedené v programe, aj „vďaka“ finančnej kríze je Únia pripravená čeliť budúcim hospodárskym prepadom lepšie ako kedykoľvek predtým.

Napriek tomu je podľa Viedne potrebné zaistiť lepšie vynucovanie dodržiavania existujúcich pravidiel prijatých predovšetkým v rámci Paktu stability a rastu.

Spravodlivé a účinné dane

V daňovej oblasti sa chce Rakúsko zamerať na zvýšenie efektívnosti a spravodlivosti daňového systému, ktorý je „kľučový pre udržateľnosť verejných financií, hospodársky rast a zamestnanosť“. „Mimoriadny význam“ Viedeň prikladá zdaňovaniu digitálnej ekonomikyEurópska komisia v marci predstavila návrh, ktorý ponúka dlhodobé ale aj okamžité riešenie úniku daní v digitálnom sektore.

Aj tu však na Rakúsko vo vedení Rady EÚ čaká veľmi ťažká úloha. Časť členských krajín s nízkym daňovým zaťažením právnických osôb, ako napríklad Írsko alebo Luxembursko, ktoré sú do veľkej miery závislé na daňových príjmoch od digitálnych firiem, iniciatívu Komisie odmieta. Ďalšia skupina krajín sa zas obáva reakcie Spojených štátov, keďže nová daň by postihla najmä amerických digitálnych gigantov ako Facebook alebo Google. Tieto krajiny volajú po celosvetovom postupe pri zdaňovaní internetových spoločností.

krajine. 

Rakúsko chce posunúť ďalej aj „nekonečnú“ diskusiu o Spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), čím chce zaviesť jednotný súbor pravidiel pre výpočet zdaniteľného firemného zisku. To by daňovým subjektom malo skomplikovať vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. Prvý návrh tejto smernice Komisia predstavila už v roku 2011. Aj v tomto prípade však skupina krajín z obavy o vlastnú konkurencieschopnosť odmieta navrhovanú legislatívu.

V návrhu viacročného finančného rámca Komisia počíta s príjmami z CCTB ako s novým vlastným zdrojom rozpočtu EÚ po roku 2020.

V oblasti priamych daní sa Rakúsko chce sústrediť na modernizáciu pravidiel v oblasti dani z pridanej hodnoty. Od spustenia Akčného plánu v oblasti DPH, Brusel predstavil viacero návrhov, ktorými chce dospieť k jednotnému európskemu priestoru v oblasti DPH.

Posun v rokovaniach o rozpočte

Počas rakúskeho predsedníctva sa očakávajú náročné rokovania ohľadom budúceho Viacročného finančného rámca. V máji a júni Komisia postupne predstavila všetky dôležité návrhy dlhodobého rozpočtu po roku 2020. Na ťahu sú preto teraz členské štáty, ktoré konečný návrh rozpočtu musia odsúhlasiť jednomyseľne. Jednotlivé krajiny by po lete mali mať pripravené národné pozície pre ďalšie diskusie o budúcnosti európskych financií.

Rakúsko počíta s intenzívnymi rozhovormi, pričom si dáva za cieľ postúpiť v rokovaniach „v čo najväčšej možnej miere“.

„Sme si vedomí, že nás čakajú veľmi náročné rokovania, ale tak je to vždy. Tentokrát však budú predsa len o niečo komplikovanejšie, keďže do nich vstupuje brexit,“ uviedol rakúsky veľvyslanec na Slovensku Helfried Carl počas oficiálneho predstavenia rakúskeho predsedníctva v Bratislave.

Brusel sa chce na novom, dlhodobom rozpočte EÚ dohodnúť ešte pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019. „Toto sa s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí,“ priznal veľvyslanec. Dohoda na novom dlhodobom rozpočte tak zrejme vznikne až pod novým vedením európskej exekutívy a so súhlasom novozvolených europoslancov.

Rokovania podľa očakávaní oživia tradičné deliace línie medzi členskými štátmi. Krátko po zverejnení návrhu Komisie viaceré vlády odmietli jeho navrhovaný rozsah, zvyšovanie národných príspevkov, zavedenie nových vlastných zdrojov eurorozpočtu, či nové podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu.

Samotné Rakúsko, ktoré patrí medzi najväčších čistých prispievateľov do spoločnej európskej kasy, odmieta nárast celkového rozpočtu, ako aj zvyšovanie príspevkov zo strany členských krajín.

Zmeny v politike súdržnosti

Najvášnivejšie diskusie sa dajú tušiť pri téme budúcnosti kohéznej a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tradičné kohézne krajiny už stihli vyjadriť nespokojnosť s navrhovanými krátením v ich národných obálkach. Škrty v dvoch najvýznamnejších politikách EÚ súvisí s výpadkom britských príspevkov po brexite a s posilňovaním financovania nových priorít.

Témou v politike súdržnosti budú aj jej investičné priority či nové alokačné kritériá. Brusel navrhuje, aby sa eurofondy do regiónov neprideľovali len podľa ukazovateľa HDP na obyvateľa, ale aj na základe kvality vzdelávania, integrácie migrantov, kvality životného prostredia či miery dlhodobej nezamestnanosti.

„Dôležitou súčasťou zmien v kohéznej politike je aj jej zjednodušenie, väčšie zameranie na výsledky, proporcionalita a diferenciácie,“ píše sa v programe rakúskeho predsedníctva.

Zástupcovia vlád členských krajín budú o legislatívnom návrhu kohéznej politiky v rokoch 2021 až 2027 diskutovať 30. novembra na Rade EÚ pre všeobecné záležitosti.

Zdroj: EURACTIV.sk

foto: Predseda Európskej rady Donald Tusk a rakúsky kancelár Sebastian Kurz počas udalosti venovanej preberaniu predsedníctva v Rade EÚ. [EPA-EFE/MICHAEL GRUBER]

Summit 16+1: Čína sa chce ďalej otvárať svetu. Ťažiť z toho môže aj Slovensko

Čína zostáva otvorená obchodu so zahraničnými partnermi a profitovať môže len z ekonomicky silnej Európy, uviedol čínsky premiér na summite 16+1. Zároveň chce užšie vzťahy s východoeurópskymi krajinami, z ktorých by mohlo profitovať aj Slovensko.

Čínsky premiér Li Kche-čchiang v sobotu (7.júla) na summite „16+1“ (formát krajín strednej a východnej Európy a Číny) vyhlásil, že Čína bude aj naďalej otvárať svoje trhy a uskutoční ďalšie reformy, ktoré doteraz pomohli zrýchliť jej ekonomiku. Poskytne tak nové príležitosti členským krajinám Európskej únie a štátom z chudobnejšej časti bloku.

„Je to obojsmerný obchod,“ povedal Li. „…Otváranie (trhov) bolo kľúčovou hnacou silou čínskych reforiem.“ Čína chce teda pokračovať v „otváraní sa“ svetu, čo zahŕňa aj lepší prístup na trh pre zahraničných investorov.

ummitu v Sofii sa okrem členských krajín EÚ zúčastnili aj Albánsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a niektoré členské krajiny Únie, ktoré sú súčasťou tohto regiónu.

Dôležitosť dobrých vzťahov

Na politickej úrovni sa konali hlavne dvojstranné stretnutia so všetkými lídrami východných krajín. Čínsky premiér ale ubezpečoval, že jeho snaha získať priazeň Pobaltia a Balkánu nepoškodí Úniu ako celok. Rozdeľovanie Európy nie je podľa neho v záujme Pekingu.

„Ak bude Európa oslabená, bude to zlá správa pre Čínu, nie naopak,“ povedal Li. „Táto platforma (summit 16 + 1) musí byť zachovaná. A musí byť transparentná,“ uviedol čínsky premiér.

Čína v súčanosti čelí zostrujúcemu sa obchodnému sporu s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa. Napätie medzi Pekingom a Washingtonom môže vyústiť až do globálnej obchodnej vojny. Obe krajiny už voči sebe navzájom prijali colné opatrenia v hodnote 34 miliárd dolárov.

Z vyhlásení Liho na summite preto bolo cítiť snahu neporušiť dobré vzťahy s Európskou úniou,  Pri návšteve Sofie dbal na to, aby zdôraznil podporu Číny pre európsku integráciu ako aj jej pravidlá v oblasti obchodu a verejného obstarávania.

„16+1 je formát, ktorého cieľom je posilniť Európu,“ uviedol bulharský premiér Bojko Borisov. „Poskytuje viac príležitostí tým, ktorí sa k Únii pripojili neskôr, na to, aby sa rýchlejšie vyrovnali (ostatným krajinám).“

Doplnkový formát

V podobnom duchu sa po summite vyjadroval aj slovenský predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD). Formát 16+1 podľa Pellegriniho nemá slúžiť ako spôsob narúšania jednoty EÚ, lídri krajín sa zhodli, že ide o doplnkový formát, ktorý má povzbudiť ostatné krajiny v rozvoji. Súčasne však podotkol, že Čína ako globálny hráč je veľmi aktívna najmä v krajinách západného Balkánu.

„Pokiaľ nebudeme aktívni my, ako Európska únia, a nedáme perspektívu krajinám západného Balkánu s jasným signálom, kedy sa môžu stať riadnymi členmi Európskej únie, tak, samozrejme, sú tam aktívne iné veľmoci, ako je Čína, Rusko alebo Turecko,“ dodal.

Pellegrini ocenil čínsku snahu otvoriť svoj trh. Podľa neho to dáva dobrý predpoklad na to, aby sa Slovensku podarilo distribuovať kvalitné potravinárske výrobky aj na čínskom trhu. Táto téma zaznela aj na bilaterálnom stretnutí slovenského a čínskeho premiéra.

Investície do rozvojových projektov

Na summit boli pozvaní aj oficiálni predstavitelia Európskej únie, Svetovej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Čínsky premiér povedal, že účasť týchto organizácií na spoločnom financovaní projektov v strednej a východnej Európe je viac než vítaná.

Čína zároveň prisľúbila miliardy dolárov na rozvojové projekty v regióne ako súčasť svojej iniciatívy „Belt and Road Initiative“ (BRI, známej aj ako Nová hodvábna cesta), v rámci ktorej chce vybudovať nové exportné trhy.

Minulý mesiac dokončilo Maďarsko spolu s Čínou časový plán pre výstavbu železničného spojenia medzi Budapešťou a Belehradom. Investície však nesplnili očakávania.

Rovnako chce Peking financovať Centrum globálneho partnerstva v Sofii, ktoré by čínskym spoločnostiam pomohlo pochopiť a dodržiavať európske pravidlá trhu.

Bulharsko zase dúfa, že summit pomohol zabezpečiť finančné prostriedky na vybudovanie novej infraštruktúry, najmä na Balkáne. Tá naďalej zaostáva za bohatšími západoeurópskymi krajinami.

Na summite 16+1 sa podpísalo približne 18 bilaterálnych dohovorov a memoránd, no žiadna zásadná zmluva.

V rovnakom čase sa viac ako tisíc podnikateľov z Číny a strednej a východnej Európy zúčastnilo ekonomického fóra, na ktorom sa snažili uzatvoriť dohody v oblasti obchodu, technológií, infraštruktúry, poľnohospodárstva a cestovného ruchu.

Šanca aj pre Slovensko

Podľa slovenského premiéra Čína prejavila veľký záujem aj o financovanie rôznych projektov na Slovensku. Predmetom rozhovorov bola aj možnosť financovania širokorozchodnej železnice.

Premiér však zdôraznil, že pre Slovensko je dôležité, aby malo vo svojich rukách takú dôležitú infraštruktúru, akou širokorozchodná trať je. „Preto je možné uvažovať o spolupráci s Čínou len vo forme financovania, to znamená preúverovania alebo nejakým iným spôsobom pomoc pri financovaní,“ upozornil.

krajiny. Projekt financuje Európska únia.

Vlastníctvo by tak podľa neho malo zostať v rukách investorov, teda Slovenskej republiky, prípadne Rakúska, Ukrajiny a Ruska, ak pôjdu do projektu spoločne. Projekt má podľa predsedu vlády hodnotu sedem až osem miliárd eur.

Zaujímavým pre čínskych investorov môže byť aj projekt vysokorýchlostnej železnice, ktorá by spájala Varšavu, Bratislavu a Budapešť, myslí si Pellegrini. Tento projekt bol avizovaný na summite v Budapešti.

Zdroj:EURACTIV.sk

 

Stanovisko stredoeurópskych zamestnávateľov k novej stratégii európskej priemyselnej politiky do roku 2030

Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské organizácie Strednej a Východnej Európy sa spoločne obracajú na ministrov hospodárstva členských krajín Európskej únie s požiadavkou neznižovania konkurencieschopnosti priemyslu v rámci environmentálnych a obchodných politík Únie.

Zástupcovia zamestnávateľov Rakúska (IV), Chorvátska (HUP), Českej republiky (SP ČR), Maďarska (MGYOSZ), Slovenska (RÚZ) a Slovinska (ZDS) zdieľajú spoločné presvedčenie, že počas rakúskeho predsedníctva je potrebné sformulovať koncept európskeho priemyselného manifestu (tzv. „Viedenská priemyselná charta“) s odpoveďami a  riešeniami pre kľúčové problémové oblasti, ktorým priemysel dlhodobo čelí. Pred nadchádzajúcim neformálnym Rady pre konkurencieschopnosť a rast (COMPET), ktoré sa uskutoční 16. júla 2018 vo Viedni vydali spoločné stanovisko, ktorým oslovili jednotlivých ministrov hospodárstva členských krajín EÚ.
„Je potrebné zaradiť ekonomický rast, zamestnanosť, inovácie a technologický pokrok medzi kľúčové oblasti pre Európu a pokračovať tak v doterajšom úsilí Rady pri presadzovaní záujmov a výziev adresovaných Komisii. Nadväzujúc na oznámenie predošlej Komisie týkajúce sa „Obnovenej stratégie EÚ v oblasti priemyselnej politiky“, by mala aj tá súčasná v tejto oblasti navrhnúť holistickú víziu zameranú na obdobie do roku 2030 a na nadchádzajúce roky, a to vrátane návrhu strategických cieľov a ukazovateľov.“, uvádza sa v dokumente.
„Spoločne podporujeme zásadu znižovania emisií skleníkových plynov, ako na európskej, tak aj  globálnej úrovni. Európa však doteraz kládla väčší dôraz na ochranu klimatického prostredia, než na konkurencieschopnosť a otázky súvisiace so zabezpečením dodávok energie. Hoci sa stanovili ciele na zvýšenie energetickej účinnosti a rozmiestňovania obnoviteľných zdrojov energie, zároveň však došlo k poklesu priemyselných kvót.“, uvádzajú zamestnávatelia.
 
Priemysel zohráva významnú úlohu v znižovaní emisií v rámci EÚ. Na to, aby nestratil svoju konkurencieschopnosť je teraz potrebné, aby sa aj do boja proti klimatickým zmenám zapojili aj ostatné odvetvia.
 
Stratégia európskej priemyselnej politiky pre rok 2030 a nadchádzajúce roky by mala pozostávať z nasledovných prioritných oblastí:
  • Nové priemyselné riadenie – Ciele priemyselnej politiky by mali byť definované na rovnakej úrovni, ako ciele EÚ v iných oblastiach. Navyše je nutné stanoviť politickú zodpovednosť, štruktúry prepojenia, a tiež nastaviť vhodné kontrolné mechanizmy. S týmto cieľom by mala Únia vypracovať zoznam ukazovateľov pre posudzovanie celkového stavu a výkonnosti európskeho priemyslu, a to aj v porovnaní so svetovou konkurenciou. V tejto súvislosti vysoko oceňujeme  začatie rokovaní na vysokej úrovni za okrúhlym stolom na tému „Priemysel 2030“ s cieľom podporiť Komisiu.
  • Zjednotenie implementácie priemyselných politík (na základe záverov Rady z roku 2017) – Otázky priemyselnej konkurencieschopnosti je potrebné riešiť vo všetkých jej oblastiach, najmä čo sa týka európskych právnych predpisov a ich možných negatívnych účinkov. Pre ďalšie znižovanie administratívnej záťaže je nutné riadiť sa  zásadami tzv. „lepšej“ a „inteligentnej“ regulácie. Ako príklad uvádzame mobilitu a jej podobu v budúcnosti, kedy priemyslom vyvinuté inovatívne technológie budú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Aj z tohto dôvodu  by sa mala vytváraniu politík a stratégií súvisiacich s mobilitou venovať náležitá pozornosť.
  • Zvýšenie konkurencieschopnosti v oblasti  nákladov a vytvorenie priaznivých investičných podmienok – V nadväznosti na plán vypracovaný Komisiou, týkajúci sa odhadu kumulatívnych nákladov pre jednotlivé odvetvia, je potrebné navrhnúť a predložiť akčný plán na zníženie kumulatívnych regulačných nákladov.
  • Posilnenie výskumu a vývoja s cieľom podporiť inovácie – Kľúčové podporné technológie a s tým súvisiace ovládanie primeraných zručností predstavujú pre EÚ konkurenčnú výhodu. Únia by túto skutočnosť mala brať do úvahy pri ďalšom financovaní projektov zo svojich  prostriedkov. V neposlednom rade, na dosiahnutie skutočne dobrých výsledkov je potrebné, aby sa tzv. postupné a prelomové inovácie navzájom dopĺňali.
  • Zameranie sa na celkový hodnotový reťazec, tzv. „value-chain“ – Za silnú stránku Európy považujeme existujúcu symbiózu spoločností rôzneho charakteru. Vďaka tomuto symbiotickému prepojeniu sú európske hodnotové reťazce konkurencieschopnejšie, čo im umožňuje úspešne sa integrovať do celosvetových reťazcov.
  • Vytvorenie moderných medzinárodných obchodných vzťahov založených na jasných pravidlách – Pre Európsky priemysel je nevyhnutné, aby sa férové a spravodlivé podmienky uplatňovali celosvetovo, teda recipročne medzi EÚ a tretími krajinami.

Zdroj: EURACTIV.sk

Bez kvalifikovaných pracovníkov sa konvergencia v EÚ zastaví, varuje odborník Svetovej banky

Vďaka sociálnym schopnostiam, odolnosti a cieľavedomosti, ktoré sú potrebné pre úspešnú emigráciu, môžu byť žiadatelia o azyl a utečenci obrovským prínosom pre krajiny, ktoré ich prichýlia, tvrdí odborník Svetovej banky CHRISTIAN BODEWIG.

CHRISTIAN BODEWIG vedie program Svetovej banky pre inkluzívny rast v Európskej únii. Je spoluautorom najnovšej správy s názvom „Growing United: Vylepšenie európskeho konvergenčného mechanizmu“.

Poľské HDP na obyvateľa je na úrovni 68 percent (v prípade Slovenska 77 percent, pozn. prekladateľa) priemeru Európskej únie. Je to dobrá správa, pretože v roku 2004 to bolo 52 percent (prípade Slovenska 51 percent, pozn. prekladateľa) Na druhej strane sme stále hlboko pod priemerom. Ako by sme mohli dosiahnuť sto percent?

Európska únia poslúžila ako skutočný nástroj konvergencie pre nové členské štáty, ktoré sa typicky vyznačujú nižším príjmom na obyvateľa v porovnaní s priemerom Únie. Akonáhle sa stali súčasťou bloku, začali sa vyrovnávať ostatným členským krajinám – ​​to je proces konvergencie. Podoby tohto procesu sme mohli vidieť vo všetkých pristupujúcich štátoch – najprv v štátoch južnej Európy a neskôr aj v krajinách zo strednej Európy. Pre južnú Európu platilo, že po počiatočnej silnej konvergencii nasledovala stagnácia. Mám na mysli krajiny, ktoré vstúpili pred rokom 2004, ako je Grécko, Portugalsko, Španielsko a aj Taliansko, ktoré je jedným zo zakladajúcich členov EÚ.

Je možné, že krajiny strednej a východnej Európy neboli v tomto procese dosť dlho a preto nedosiahli vyššiu úroveň rozvoja, po ktorej by nasledovala stagnácia?

Od krajín strednej Európy, Poľska, pobaltských štátov až po Bulharsko a Rumunsko – všetky zaznamenali rast priemerných miezd svojich obyvateľov a tento trend pokračuje. Tempo hospodárskeho rastu v tejto časti sveta je vyššie ako v západnej Európe. Aj toto je príbeh konvergencie – v regionálnom merítku.

Stále sú tu však otázky: „Bude táto konvergencia pokračovať?“ a „Funguje tento mechanizmus pre všetkých rovnako?“ Viditeľný je najčastejšie na úrovni celej krajiny – tak ako v Poľsku. Avšak už nie na nižšej úrovni. Aj Poľsko sa zosúlaďuje s EÚ ako celok. Ak sa ale pozrieme na odlišnosti medzi európskymi regiónmi, rozdiely sa prehlbujú. Rovnako očividné sú rozdiely medzi ľuďmi. Urýchlenie technologických zmien poskytuje veľké príležitosti len pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, čo rozdiely opäť prehlbuje.

Kľúčovým posolstvom našej správy „Growing United: Vylepšenie európskeho konvergenčného mechanizmu“ je to, že konvergenciu nemôžeme považovať za samozrejmosť. Existujú štáty, ktoré sa približovali tým bohatším, ale ich rast sa zastavil alebo dokonca stagnuje.

Súčasne, krajiny, ktoré sú vďaka vytváraniu vysokokvalifikovanej populácie a priaznivého podnikateľského prostredia dobre pripravené využiť technologické zmeny vo svoj prospech,  budú prosperovať. Práve technológie zvýšia produktivitu práce a pomôžu týmto krajinám presadiť sa.

Na druhej strane, zaostávajúce krajiny, ktorým chýbajú samotné základy, len ťažko naskočia na tento trend. Nebude sa im dariť, pokiaľ majú veľký podiel nízkokvalifikovaných pracovníkov. Hovoríme o Bulharsku a Rumunsku, ale aj Chorvátsku či Maďarsku.

Hrozí, že ich konvergencia nebude efektívna. Ak sa tomu chcú vlády vyhnúť, musia zabezpečiť, aby súčasní a budúci pracovníci mali základné poznávacie a sociálno-emočné zručnosti. Firmy im zároveň musia poskytovať zázemie, ktoré im umožní presadiť sa, rozvíjať sa a využívať technológie. To je možné len cez zaistenie prístupu k financiám, podporovanie obchodných regulácii a konkurenčného prostredia. Aby sa konvergencia mohla ďalej približovať k hranici sto percent, ľudia a firmy musia mať tieto príležitosti k dispozícii.

V roku 2012 označila Svetová banka Európsku úniu za najúčinnejší konvergenčný mechanizmus. Zároveň však narastajú nerovnosti medzi krajinami a v rámci nich. Nie je to opak tohto procesu?

Presne tak. Pri príprave správy z roku 2012 sme Európu porovnali s ostatnými regiónmi sveta a videli sme, že od roku 1960 sa chudobnejšie krajiny približujú tým rozvinutejším rýchlejšie ako kdekoľvek inde na svete. To je samozrejme spôsobené Európskou úniou, konkrétne prístupovým procesom, jednotným trhom, obchodnou integráciou a štrukturálnymi fondmi.

Avšak v posledných rokoch už mnohí naznačovali že konvergenčný mechanizmus prestal fungovať. V najnovšej správe sme sa preto nezaoberali len krajinami ako takými, ale aj regiónmi a dokonca aj domácnosťami. Priemery sú jedna vec, realita a jej rôznorodosť ďalšia. Mnohí ľudia sa obávajú rastúcej nerovnosti – napríklad toho, že ich región sa nevyvíja tak rýchlo ako ostatné, nehovoriac o rozvoji v hlavnom meste. A títo ľudia majú pravdu – pozorujeme narastajúce rozdiely, ktoré znásobuje technológia.

„Technologické zmeny vrážajú klin medzi trh s výrobkami a pracovný trh. Poskytujú obrovské príležitosti, avšak len pre niektoré firmy a istý druh pracovníkov,“ píše sa v správe.

Pracovníci, ktorí majú správne zručnosti, sú alebo môžu byť na pozíciách, ktoré sú čoraz viac o využívaní schopnosti nášho mozgu a sú interaktívne. Manuálna práca naproti tomu zaznamenáva pokles. Tak ako medzi pracovníkmi, rovnaké rozdiely vidíme aj v produktivite medzi jednotlivými firmami. Ale nejde o to, kto je bohatý a kto chudobný. Ak pôjdete do Bukurešti alebo do Sofie, uvidíte prosperujúce mestá so spoločnosťami, ktoré podnikajú aj v Silicon Valley. Ak zájdete dvesto kilometrov za mesto, realita bude veľmi odlišná.

Čo je hlavnou výzvou pre krajiny ako Poľsko, pokiaľ ide o rozvoj trhu vysoko špecializovaných pracovných miest?

Poľsko veľmi dobre využilo skutočnosť, že sa sem presťahovala výroba zo západnej Európy. Stalo sa tak z dôvodu nižších miezd a vhodného vzdelávania.

Našou konkurenčnou výhodou sú stále nízke mzdy.

Áno. Ale nebude to tak navždy. Teraz je čas pripraviť sa na ďalšiu fázu. Poliaci budú chcieť mať sofistikovanejšiu produkciu a vyššiu produktivitu, aby sa zvýšili mzdy aj životná úroveň. Ako to dosiahnuť? To nás vracia naspäť k príležitostiam a investovaniu do ľudí. V posledných 25 rokoch sa Poľsku podarilo vytvoriť základy vzdelávacieho systému zameraného na kognitívne schopnosti budúcich generácií.

Nie však pre všetkých – stále existujú rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, medzi chudobnejšími a bohatšími deťmi – ale tieto nerovnosti sú v poľskom vzdelávacom systéme relatívne malé. Lepšie výsledky majú vzdelávacie systémy, ktoré majú nízku mieru sociálno-ekonomickej segregácie a väčšiu rozmanitosť medzi žiakmi. Kompromis medzi spravodlivosťou a dokonalosťou neexistuje. Podarilo sa vám vybudovať naozaj dobré základy.

Teraz je dôležité, aby ste sa neuspokojili. Musíte sa uistiť, že každý z nich získal dôležité kognitívne zručnosti. Musíte mať na pamäti, že svet práce sa stále mení. Stroje preberajú úlohy, ktoré v minulosti robili ľudia – a to aj kognitívne, ktoré sa vyznačujú istou rutinou. Je čoraz dôležitejšie zamerať sa na zručnosti a kompetencie, ktoré stroje nemajú – alebo zatiaľ nemajú. Patria medzi ne nerutinné kognitívne schopnosti, sociálne zručnosti, komunikácia, cieľavedomosť, empatia, tímová práca. Je ťažké ich zmerať a vyžadujú podstatné zmeny vo vzdelávacom procese. Musíme sa učiť jeden od druhého ale aj od ďalších krajín. Sedem z desiatich najlepších vzdelávacích systémov na svete je vo východnej Ázii a všetky neustále zavádzajú novinky. Inšpirujme sa nimi.

Existuje potenciál na to, aby všetci Európania v produktívnom veku pracovali na nerutinných kognitívnych pracovných miestach? A ak nie, čo potom? Univerzálny základný príjem? Ako vidíte budúcnosť trhu práce?

Musíme pracovať na rekvalifikácii ľudí. Musíme pochopiť, ako sa učia dospelí – o tejto oblasti zatiaľ veľa nevieme. Na prvom mieste je teda budovanie efektívnych rekvalifikačných systémov.

Na druhom je uľahčenie pracovného prechodu. Je potrebné, aby existovala istá sociálna ochrana, ktorá by finančne podporila ľudí počas prechodného obdobia. Môžu existovať pracovníci, ktorí sa neuplatnia na technologicky orientovaných a vyoko špecializovaných pracovných miestach. Musíme sa uistiť, že ich vieme ochrániť. Namiesto univerzálneho príjmu by sme mali mať riešenia v rámci základnej bezpečnostnej siete šité na mieru pre tých, ktorí sú v núdzi.

Všetci by mali mať možnosť byť súčasťou spoločnosti – a to z dôvodov sociálneho začlenenia a súdržnosti.

Na záver – migračná kríza. Ako si môžu žiadatelia o azyl a utečenci nájsť miesto v pracovných štruktúrach budúcnosti? Integrovať týchto ľudí na trh práce si vyžaduje veľké množstvo investícií. Stojí to za tú námahu?

Nedávno bola zverejnená povzbudzujúca správa nemeckého trhu práce týkajúca sa zamestnávania migrantov počas migračnej krízy v roku 2015. Trh práce bol schopný absorbovať také množstvo nových ľudí, že to prekvapilo aj veľa odborníkov.

Ale pozrime sa na týchto ľudí z hľadiska ich zručností. Myslím si, že by sme sa mali zamerať na budovanie systémov, ktoré by vyzdvihli schopnosti vlastné týmto ľuďom. Každý má predsa nejaké zručnosti. Zamyslime sa nad sociálnymi, emocionálnymi a behaviorálnymi zručnosťami, ktoré sú potrebné pre úspešnú emigráciu. Musíte byť veľmi odolný. Veľmi silný. Veľmi cieľavedomý. Musíte sa koncentrovať na svoj cieľ – na to, kam sa chcete dostať. To sú obrovské aktíva. Je očividné, že migranti predstavujú obrovský prínos pre všetky krajiny, ktoré ich prijali.

Vezmite si Spojené štáty – je to prisťahovalecká krajina, v ktorej boli motorom rastu práve migranti. Musíme investovať do ďalšieho vzdelávania, ale aj do vlastného pochopenia toho, ako budovať systémy práce. Musíme premýšľať v dlhodobom časovom horizonte. Ak budeme mať správny prístup a poskytneme budúcim generáciám príležitosti, deti migrantov môžu byť veľkým prínosom pre našu spoločnosť. Je to o budovaní vzdelávacieho systému od samých základov tak, aby deti privítal a integroval. Takto by získali ľudský kapitál a zručnosti, ktoré od samého začiatku potrebujú – nielen oni, ale aj naše vzdelávacie systémy.