Stáž: Európsky úrad pre bezpečnosť potravín

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín ponúka celoročné stáže odbornej prípravy, ktorá umožňuje stážistom zaviesť do praxe vedomosti, ktoré získali počas akademických štúdií alebo odbornej kariéry v oblasti vedy, komunikácie alebo správy. Stáže sa uskutočňujú v oblastiach činnosti Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín.

Všetky podmienky účasti na stáži sa dozviete tu:

Zdroj: EURACTIV.sk

Brusel vyzýva členské štáty k príprave na brexit bez dohody „s veľmi reálnymi dôsledkami“

Mnohé body v zmluve o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ stále nie sú doriešené. Európska komisia preto odkazuje štátom, aby sa začali pripravovať na najhorší možný scenár.

Európska komisia v internom dokumente varuje všetky členské štáty, firmy a akcionárov, aby zintenzívnili prípravy aj na brexit bez dohody.

V 15-stránkovom otvorenom a detailnom dokumente, do ktorého sa podarilo nahliadnuť írskym médiám, vydala Únia jasne formulované pokyny pre 27 členských štátov, aby zintenzívnili prípravy aj na prípadný odchod Spojeného kráľovstva z bloku v marci 2019 bez dohody.

Komisia napríklad upozornila na komplikácie pri preprave tovarov (dlhé rady nákladných áut v prístavoch) a tiež na dôsledky, ktoré môže priniesť neriadený brexit v oblasti liekov, finančných služieb či letectva.

Je zrejmé, že dokument bol vypracovaný ešte pred štvrtkovým (12.júla.) publikovaním tzv. bielej knihy, teda britského návrhu na usporiadanie budúcich vzťahov s EÚ. Ale je tiež jasné, že vznikol po zasadaní kľúčových britských ministrov 6. júla a následnom zverejnení trojstránkového vyhlásenia.

Dokument má cirkulovať vo všetkých inštitúciách EÚ vrátane Európskej centrálnej banky (ECB) a v 27 členských štátoch bloku.

„Vypracovanie krízových plánov pre najhorší možný scenár nie je známkou nedôvery v rokovania,“ uvádza sa v ňom.

„Európska komisia dúfa v dohodu a venuje značné zdroje a úsilie na dosiahnutie tohto cieľa. Na druhej strane však rokovania môžu zlyhať,“ varuje dokument.

Brexit bez dohody bude mať reálne dôsledky

Konštatuje sa v ňom, že mnohé otázky týkajúce sa zmluvy o vystúpení stále nie sú vyriešené. Napríklad sa nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o budúci režim na hraniciach medzi Írskom a britskou provinciou Severné Írsko.

Dokument bol vypracovaný novým „pohotovostným“ tímom, ktorý bol zriadený v rámci Európskej komisie a funguje súbežne s pracovnou skupinou pre brexit pod vedením hlavného európskeho vyjednávača Michela Barniera.

Bude predložený ministrom zvyšných 27 štátov, ktorí sa stretnú 20. júla, aby dali formálnu odpoveď na bielu knihu Spojeného kráľovstva.

Dokument upozorňuje členské štáty, že musia urobiť vlastné prípravy aj na najhorší scenár bez dohody a jeho dôsledky v širokej škále oblastí, od ciel, cez letectvo, kontrolu potravín, živočíšnych a rastlinných výrobkov a finančných služieb.

„Aj keď sa zdá, že odchod Spojeného kráľovstva sa odohráva na veľmi vysokej a skôr abstraktnej úrovni, jeho dôsledky budú pre občanov, odborníkov a podnikateľov veľmi reálne,“ konštatuje sa v materiáloch.

Dva scenáre

Dokument načrtáva dva hlavné scenáre. Prvým je dosiahnutie dohody o odchode Spojeného kráľovstva z bloku, ktorá sa má podpísať v októbri tohto roku. Spojené kráľovstvo podľa nej síce formálne odíde EÚ na konci marca 2019, ale naďalej bude dodržiavať pravidlá Únie počas dvojročného prechodného obdobia. No nebude už ovplyvňovať dianie v inštitúciách, úradoch a agentúrach EÚ.

Počas obdobia prechodu by mala EÚ rokovať s Londýnom o dohode o budúcom vzťahu. Tá by mala byť v ideálnom prípade zavedená (schválená, podpísaná a ratifikovaná) na konci prechodného obdobia a vstúpiť do platnosti od 1. januára 2021.

Boris Johnson by bol, podľa neho, „skvelým premiérom“.

Druhým scenárom je odchod bez dohody. V tomto prípade bude musieť EÚ začať uplatňovať svoje nariadenia na všetkých hraniciach so Spojeným kráľovstvom ako treťou krajinou, vrátane colných kontrol, kontrol dodržiavania sanitárnych a fytosanitárnych noriem a kontroly pohybu osôb.

V materiáloch sa jednoznačne uvádza: „Keď sa Spojené kráľovstvo stane treťou krajinou, zásielky tovaru zo Spojeného kráľovstva do EÚ budú podliehať colným postupom a kontrolám. To znamená výrazný nárast procedúr, vrátane možnosti fyzickej kontroly určenej oblasti (na hranici alebo v blízkom okolí), ktorá musí byť vždy zabezpečená, aby sa riadne uplatňovali príslušné právne predpisy.“

Zdroj: EURACTIV.sk

Nórsky energetický gigant: Očakávame masívne investície do ropy a plynu

Existujúce dodávky fosílnych palív budú klesať oveľa rýchlejšie než akékoľvek zmeny dopytu. Napriek tomu chceme byť súčasťou svetovej revolúcie obnoviteľnej energie, tvrdí EIRIK WAERNESS z Equinoru.

Eirik Waerness je hlavným ekonómom nórskej energetickej spoločnosti Equinor, čo je nové meno pre Statoil. Equinor je druhým najväčším dovozcom plynu do Európskej únie. Venuje sa aj technológiám zachytávania a ukladania uhlíka a veternej energii na mori. 

Najnovšia analýza spoločnosti Equinor o perspektívach v energetike (Energy Perspectives report 2018) vyzýva na prijatie opatrení, ktoré by pomohli splniť ciele Parížskej dohody o klíme, najmä obmedziť globálne otepľovanie na úroveň dvoch stupňov Celzia. Aké kroky sú potrebné na dosiahnutie tohto cieľa?

Všetky naše analýzy ukázali, že bude veľmi ťažké znížiť emisie CO2 na udržateľnú úroveň. A čím dlhšie čakáme, tým to bude náročnejšie. Emisie CO2 sa znova zvyšujú. Potreba zaviesť opatrenia je preto naliehavejšia.

Čo sa musí urobiť v oblasti technológii, aby sa dosiahol cieľ dvoch stupňov Celzia?

Vyžadovalo by to masívne zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých odvetviach, ktoré využívajú energiu. V sektore dopravy by sa muselo prejsť od spaľovacích motorov k elektrifikácii, čo by samo o sebe výrazne zvýšilo energetickú účinnosť.

Ale výška nákladov, teda konkurencieschopnosť elektrických vozidiel, ešte nie je na úrovni spaľovacích motorov. Je potrebné vylepšiť technológie. Inak nebudú spotrebitelia masovo využívať elektromobily.

Aj vývoj  technológií pre obnoviteľnú elektrickú energiu bude musieť napredovať. Rovnako budeme potrebovať technologické riešenia, ktoré umožnia, čo najväčšiu efektivitu  na systémovej báze. V súčasnosti je všetka nová elektrická energia z obnoviteľných zdrojov podporovaná na trhu, ktorý poháňajú uhoľné alebo plynové elektrárne. Potrebujeme technologický rozvoj, aby sme dokázali prevádzkovať systém s väčším množstvom obnoviteľných zdrojov – napríklad s pomocou inteligentných sietí.

Zároveň je nutné pracovať na účinnosti súčasných spaľovacích motorov, plynových turbín v elektrárňach a prúdových motorov.

Pravdepodobne sa nám podarí vyvinúť technológie umožňujúce spaľovať rôzne druhy plynov v tom istom horáku, prejsť od metánu k vodíku. Počas prechodného obdobia by sme tak boli schopní používať rôzne druhy paliva. To je len niekoľko technologických príkladov.

Podstatné je, že technologický vývoj bude pokračovať. Ak však nepresadíme oveľa jasnejšiu politiku, ktorá by motivovala spotrebiteľov a výrobcov, nepôjdeme dostatočne rýchlo.

Analýza hovorí, že kľúčom k dosiahnutiu úspešného prechodu je elektrifikácia. Equinor je však zameraný na ropu a plyn. Nehráte v nesprávnej lige?

Nie, rozhodne nie. Dokonca aj vo svete, v ktorom dosiahneme rýchly prechod a znížime emisie CO2 z výroby energie o 60 percent, budú potrebné masívne investície do nových dodávok ropy a zemného plynu. Existujúce dodávky budú klesať oveľa rýchlejšie než akékoľvek zmeny dopytu. Domnievame sa, že tieto investície by mali byť čo najefektívnejšie z hľadiska energetickej účinnosti, aby sa ropa a plyn dodávali s najnižšími možnými emisiami. Naše emisie napríklad predstavujú zhruba polovicu globálneho priemeru na strane ponuky.

Myslíme si, že môžeme využiť naše schopnosti z podnikania s ropou a plynom a dosiahnuť úspech aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Do roku 2030 by sme chceli investovať až desať miliárd eur.

Kto iný by sa mal zúčastniť na celosvetovej revolúcii obnoviteľných zdrojov energie, ak nie medzinárodné ropné spoločnosti? Zamyslime sa nad potrebou rozvoja v rôznych častiach sveta, ktorým chýba prístup k elektrickej energii… Kto má finančnú silu, skúsenosti, technické zručnosti, dodávateľské reťazce, aby mohol rozvíjať túto časť energetického spektra?

V súčasnosti prevláda názor, že fosílne – uhlie, ropa a plyn – sa musia postupne vyradiť, aby sa dosiahol cieľ v boji proti globálnemu otepľovaniu. Otázna je len rýchlosť, s akou sa to stane. Ako to vnímate? A ako rýchlo sa to dá dosiahnuť?

V jednom našom scenári sme pracovali s predpokladom, že je možné postupne znižovať dopyt po fosílnych palivách. Je to však aj nesmierne náročné. Ani ropa, ani plyn nebudú do roku 2050 vyradené. Za žiadnych okolností!

Ak chceme dosiahnuť cieľ dvoch stupňov Celzia, musíme na celom svete znížiť dopyt po uhlí o 75 percent. Uhlie však nezmizne úplne. Potrebujeme ho napríklad pri výrobe ocele pre veterné elektrárne, železničné koľaje a zariadenia na zachytávanie a skladovanie oxidu uhličitého (CCS), ktoré sú potrebné pri jeho využívaní.

Dopyt po rope sa bude musieť znížiť o 35 až 40 percent. A dopyt po plyne o desať percent. Podľa tohto scenára smerujeme práve tam.

Veľké množstvo ropy, plynu a dokonca aj uhlia by sa používalo ďalej…

Presne. A je dôležité to spomenúť. Ak sa však zameriame na náš cieľ, dopyt po fosílnych palivách bude naďalej klesať.

Pokiaľ nevyvinieme zdroje prírodných zachytávačov uhlíka alebo negatívnych emisných technológií, v určitom okamihu sa budeme musieť dostať na nulu. To by znamenalo úplne odstránenie fosílnych palív z globálneho energetického mixu.

Tento scenár počíta s investíciami do ropy, plynu a uhlia. Nie je v rozpore s cieľmi Parížskej dohody?

V tomto scenári pracujeme s uhlíkovým rozpočtom vo výške 820 miliárd ton do roku 2050. Zostáva nám tak niekoľko stoviek miliárd ton, aby sme dosiahli stanovený cieľ.

Náš scenár predpokladá, že výroba energie bude zodpovedná za 1,5 miliardy ton CO2. Zameriame sa preto na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého. Ak bude tento spôsob odstraňovania emisií nákladovo najefektívnejší, môžeme využívať ropu a plyn omnoho dlhšie – a to isté platí pre uhlie. Ak chceme dlhodobo znižovať emisie, potrebujeme viac zariadení CCS.

Vráťme sa späť k elektrifikácii, ktorá je vo vašej analýze jednou z kľúčových „výziev“. Čo je podľa vás potrebné, aby začala rozsiahla elektrifikácia?

Po prvé, musíme zlepšiť účinnosť palív v automobilovom sektore. Tomu by pomohlo aj rozšírenie ponuky o rad nových modelov elektrických vozidiel. Rovnako potrebujeme dodávateľský reťazec, ktorý by spotrebiteľom zabezpečil väčšie množstvo batérií. Zdroje už existujú, chýba len dodávateľský reťazec.

V spomínanom scenári je 65 percent celosvetovo predaných automobilov do roku 2030 elektrických. Ide o masívny nárast. Znamená to, že budeme musieť premýšľať aj o tom, ako spotrebitelia tieto autá nakupujú. Nezahŕňa to len cenu, ale aj praktické veci, ako je nabíjanie auta.

Deje sa to pomerne pomaly. Svetlým príkladom je Nórsko. Zaviedli sa tu opatrenia, ktoré nemá žiadny iný štát: vodiči dostanú pri kúpe elektromobilu masívnu dotáciu, nehradia poplatky za preťaženie, môžu jazdiť v pruhu pre autobusy a podobne.

 …ale nie každá krajina je tak ekonomický silná ako Nórsko.

Dokonca aj v nórskom verejnom rozpočte je veľká diera. Diskutuje sa o tom, ako vynahradiť tieto daňové príjmy.

Autá sú len jedna časť energetického systému. Ale ako ďaleko môžete zájsť v elektrifikácii? Pracuje niektorý z vašich scenárov s úplnou elektrifikáciou ekonomiky?

Nie. V prvom rade to pravdepodobne ani nie je možné. Potrebujeme aj iné zdroje energie. Pri niektorých procesoch pracujeme s molekulami látok, ktoré si vyžadujú teplo, aké elektrina nevyprodukuje.

Ak by ste napríklad dekarbonizovali vykurovací systém s pomocou elektrifikácie, potrebovali by ste obrovské množstvo veterných turbín. Investičná výzva by bola oveľa väčšia.

V úplne dekarbonizovanom systéme by sme mohli potrebovať vodík.

Úplná elektrifikácia ekonomiky nie je žiadúca ani v ďalekej budúcnosti?

Mali by sme dúfať vo väčší podiel elektrickej energie. Elektrina je fantastický produkt – je tichá a nevytvára žiadne lokálne znečistenie. Pokiaľ ide o celkovú konečnú spotrebu energie, predstavuje len 20 percent celosvetového energetického mixu. Podľa nášho scenára by do roku 2050 mohla dosiahnuť 35-percentný podiel.

Pri použití elektriny by bola produkcia niektorých látok, napríklad vodíku, neefektívna. Plytvali by sme tak veľkým množstvom energie. Bolo by to v poriadku, keby išlo o voľnú elektrickú energia z obnoviteľných zdrojov. Z toho by však investori neprofitovali.

Pravdepodobne budeme potrebovať kombináciu obnoviteľnej elektrickej energie, plynu a zariadení CCS, aby sme uspokojili dopyt po niektorých typoch látok. Vyrábať vodík s pomocou elektrolýzy by bolo drahé riešenie.

Bratislava zvíťazila v silnej konkurencii. Bude hostiť prestížne environmentálne podujatie

Bratislava zvíťazila v silnej konkurencii. Bude hostiť prestížne environmentálne podujatie

Slovensko bude hostiť stovky expertov na ochranu ovzdušia.

V novembri 2019 sa v Bratislave uskutoční európske fórum pre čistejšie ovzdušie – Clean Air Forum. Právo zorganizovať podujatie z prostriedkov EÚ, na ktorom sa zúčastní vyše 500 odborníkov z celej Európy, si Slovensko vybojovala v silnej konkurencii. O organizáciu mali záujem napríklad Španieli, Nemci, Česi, Poliaci, Belgičania alebo škandinávske krajiny.

„Veľmi si vážim, že Bratislava sa na pár dní stane hlavným mestom čistého ovzdušia Európskej únie,“ uviedol šéf envirorezortu László Sólymos a úspech Slovenska vyzdvihol i eurokomisár Karmenu Vella. „Zorganizovanie fóra v strednej Európe pomôže upozorniť na špecifické problémy tohto regiónu,“ uviedol, pričom pochválil kvality podujatia Clen Air Dialogue, ktoré sa konalo v Bratislave v apríli a zožalo pozitívne reakcie.

Rezort vtedy zástupcom Európskej komisie deklaroval, že zlepšenie kvality ovzdušia a zdravia ľudí je jednou z najdôležitejších priorít ministerstva, pričom za týmto účelom prijíma systémové opatrenia. Počas podujatia envirorezort vyzval všetky ministerstvá, aby pokračovali v čo najužšej súčinnosti a v súlade s politikami s úzkou väzbou na čistotu ovzdušia, ktoré sa zaoberajú napríklad riešením emisií z vykurovania, priemyslu, dopravy, ale aj vplyvom poľnohospodárstva.

Ministerstvo životného prostredia už implementovalo emisné limity pre veľké spaľovacie zariadenia, prijalo stratégiu pre prachové častice PM10, do zákona o ovzduší presadilo povinnosť každé tri roky preskúmať programy na zlepšenie kvality ovzdušia. Veľký význam envirorezort prikladá aj zlepšeniu informovanosti. Vlani zaviedlo povinnosť informovať obyvateľov o smogovej situácii a len nedávno sprístupnilo webstránku informujúcu o možnostiach prechodu na menej znečisťujúce zdroje lokálneho vykurovania http://vykurovanie.enviroportal.sk/. Okrem toho sa na ochranu ovzdušia využívajú i programy financované z eurofondov, Environmentálneho fondu či štátneho rozpočtu a envirorezort.

Ministerstvo životného prostredia SR v súčasnosti pripravuje novú stratégiu ochrany ovzdušia, ktorá bude zahŕňať dva kľúčové dokumenty:  Národný program znižovania emisií a Stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia. Envirorezort plánuje predmetnú stratégiu predložiť vláde začiatkom budúceho roka.

Zdroj: EURACTIV.SK (PR správa)