Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu chceme po vzore najvyspelejších krajín modernizovať, a to najmä spoluprácou s inými krajinami, ale aj získavaním – dnes chýbajúcich – medzinárodných certifikátov, hovorí LUCIA KIŠŠ.
Lucia Kišš je riaditeľkou Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) od januára 2018.
Nie všetky krajiny v Európe majú svoju rozvojovú agentúru. Napríklad Maďarsko aktivity spojené s rozvojovou a humanitárnou prácou rieši cez rezort zahraničných vecí. Akou výhodou je v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci samostatná Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu?
Hlavnou výhodou je flexibilita reagovať na potreby medzinárodného spoločenstva v rýchlo sa meniacom svete, ako aj možnosť zapojiť sa do širšej donorskej spolupráce. SAMRS má na to viacero nástrojov, ktoré realizuje pod značkou SlovakAid.
SAMRS je rozpočtovou organizáciou rezortu zahraničných vecí, je jeho hlavnou implementačnou agentúrou vo vzťahu k rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. „Naša existencia“ je založená na dvoch zakladaných strategických dokumentoch, ktorými sú Stratégia rozvojovej spolupráce na 5 rokov a každoročné Zameranie. Obe schvaľuje vláda.
SAMRS teda realizuje zahraničnopolitické priority ministerstva a vlády a má na starosti najmä technickú a finančnú stránku projektového cyklu, čo znamená, že každý rok vyhlasuje výzvy podľa prioritných krajín a sektorov uvedených v strategických dokumentoch.
Aké nástroje pomoci má SAMRS k dispozícii?
SAMRS poskytuje dotácie, mikrogranty, finančné príspevky, má napríklad aj program na zdieľanie a výmenu skúseností s partnerskými krajinami. Vďaka nim vieme pomáhať rozličným spôsobom a vieme flexibilne reagovať na konkrétne potreby a situácie: niekde podporíme projekty, niekde poskytneme mikrogranty, inde iba zdieľame konkrétne skúsenosti.
Jedným z príkladov programu na zdieľanie a výmenu skúseností je nedávna delegácia z Gruzínska a Moldavska, ktorá sa zaujímala o systém slovenskej dôchodkovej reformy. Na ministerstve práce a sociálnych vecí a rodiny sa stretli so štátnym tajomníkom a so zástupcami Sociálnej poisťovne a dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, ktorí im vysvetlili, ako systém funguje u nás. Snažíme sa takto predávať slovenské reformy do zahraničia.
Kam smeruje rozvojová pomoc zo Slovenska?
Tri hlavné programové krajiny sú Keňa, Afganistan a Moldavsko. Cielene podporujeme aj krajiny na západnom Balkáne a v rámci Východného partnerstva.
Je málo donorov na svete, ktorí pôsobia v Južnom Sudáne. Slovensko je tam od úplného začiatku poskytovania SlovakAid. Momentálne podporujeme humanitárne projekty aj v Sýrii, Jordánsku, Iraku a Libanone. Výber vychádza z vládnej stratégie, založenej na prioritách slovenskej zahraničnej politiky, ale aj našich doterajších skúseností s jednotlivými krajinami.
Bude sa toto zameranie meniť? Napríklad Keňa je stále slovenskou prioritou napriek tomu, že už nepatrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta.
Keňa je dobrý príklad krajiny, kde je slovenská rozvojová pomoc dobre etablovaná. Slovenské organizácie pôsobiace v Keni majú viac ako desaťročné skúsenosti založené na vzájomnej spolupráci, ktorá je na vysokej úrovni. V súčasnosti je prostredníctvom SlovakAid v Keni podporovaných 13 projektov.
Aj keď dnes už Keňa patrí medzi takzvané krajiny so stredne vysokým príjmom, dáva zmysel pokračovať v dobre zabehnutej spolupráci. V rámci tejto spolupráce zohráva dôležitú funkciu aj slovenský rozvojový diplomat. Okrem toho sa zameriava aj na utečencov z Južného Sudán, ktorý patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta.
Ale je to vec celkového nastavenia Stratégie rozvojovej spolupráce, ktorá sa pravidelne aktualizuje a momentálne o nej prebieha intenzívna diskusia. Našim záujmom je spoluprácu so strategickými krajinami ako Keňa rozšíriť a ďalej zdieľať skúsenosti v regióne. V budúcnosti chceme zmeniť nastavenie výziev tak, že nebudeme vyhlasovať výzvy iba na konkrétne krajiny, ale na vybrané regióny. Aj v našom smerovaní sa totiž potrebujeme posunúť o krok dopredu a pomáhať najmenej rozvinutým a najchudobnejším krajinám. To, že sme dobre etablovaní v Keni, nám dáva možnosť zapojiť sa do širšej donorskej spolupráce. Dobrým príkladom je aj podpora Európskej únie.
Vie Slovensko v prípade potreby pomôcť aj v oblastiach, ktoré nie sú konkretizované v stratégiách?
Okrem výziev na projekty pre konkrétne krajiny SAMRS poskytuje mikrogranty a dotácie na vysielanie dobrovoľníkov a expertov do rozvojových krajín. Oba tieto nástroje sú otvorené pre krajiny na širšom zozname najmenej rozvinutých krajín podľa metodiky OECD. Minulý rok sme napríklad vyslali dobrovoľníkov aj do Kambodže.
Mikrogranty v hodnote do 10 tisíc eur schvaľujeme na žiadosť zastupiteľských úradov Slovenskej republiky. Veľvyslanectvo v zahraničí identifikuje projekt, SAMRS k nemu vydá stanovisko, podľa ktorého ho rezort diplomacie schváli alebo neschváli. Na konci procesu SAMRS splnomocní veľvyslanca, ktorý s organizáciou žiadajúcou grant podpíše zmluvu. Ide teda o projekty rýchle, účinné, ktoré zaisťujú okamžité zviditeľnenie slovenskej rozvojovej pomoci a tým pádom aj jednotlivých zastupiteľských úradov a teda Slovenska.
O akých sumách pri slovenskej rozvojovej pomoci hovoríme?
Celková suma, ktorú má SAMRS tento rok na bilaterálnu rozvojovú spoluprácu k dispozícií je vyše 7,2 milióna eur. Štandardne podporujeme projekty v hodnote od 10 po 250 tisíc eur. Väčšinu výziev sme vyhlásili v marci a po dodatočnom zhodnotení boli vyhlásené ešte ďalšie dve výzvy v auguste.
Každoročne sa na výzvy hlásia desiatky organizácií. Výzvy sú otvorené aj pre podnikateľské subjekty, ktoré sa stále viac snažíme do rozvojovej spolupráce zapájať. Firmy majú zo Zákona o rozvojovej spolupráci určené spolufinancovanie vo výške dvadsať percent a nie desať, ako je to v prípade mimovládnych organizácií.
Ako spolupráca a podnikateľskými subjektmi prebieha?
