Vyšehradská skupina je vo viacerých oblastiach rozdelená. Na programe nadchádzajúceho slovenského predsedníctva sa to prejavuje tak, že v týchto otázkach je málo konkrétny alebo príliš ambiciózny.
Značka V4 sa dnes v Európskej únii neteší práve pozitívnemu vnímaniu. Ambícia Slovenska dať zoskupeniu pozitívnu európsku agendu je preto legitímnym a dôležitým národným záujmom.
Na druhej strane nezaniká potreba obhajovať spoločné záujmy V4 v Bruseli v tých oblastiach, kde prieniky štyroch krajín existujú, či už je to v migračnej alebo energetickej politike. Branding V4 ako „platformy pragmatickej spolupráce“ odráža snahu Slovenska vyhraniť sa voči hraničným politickým pozíciám niektorých krajín V4 voči EÚ, ktoré nie sú v slovenskom záujme.
Slovensko preberá ročné predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine 1. júla. Zvolilo si rovnaký slogan, ako keď bolo na čele V4 naposledy, v rokoch 2014/2015: Dynamický Vyšehrad pre Európu a svet. Predsednícky program prerokovaný s partnermi vo V4 schválila slovenská vláda v stredu 20. júna. Program má tri prioritné oblasti. Do „silnej Európy“ spadajú rokovania o dlhodobom rozpočte Európskej únie či reforme eurozóny. Oblasť „bezpečné prostredie“ zahŕňa migračnú i energetickú politiku. A posledná prioritná oblasť, „inteligentné riešenia“, pokrýva digitálnu aj obehovú ekonomiku.
Jednou z najväčších úniových tém slovenského predsedníctva, ktorá sa spomína hneď v druhej vete predsedníckeho programu, je viacročný finančný rámec, teda sedemročný rozpočet Únie. Hoci krajiny V4 sa zhodnú na potrebe čo najvyššieho financovania kohéznej a poľnohospodárskej politiky, ich názory na návrh Európskej komisie sa líšia. Hoci hľadanie konsenzu je prvoradou úlohou predsedníctva, odlišné pozície v konečnom dôsledku znižujú akcieschopnosť V4. Na programe sa to potom prejavuje aj tak, že v sporných otázkach je málo konkrétny alebo naopak priveľmi ambiciózny. Pri eurofondoch má obe tieto vlastnosti. A platí to aj pre ďalšie európske politiky.
Prvé zakopnutie: rozpočet Únie
Predsedníctvo priznáva, že cieľ Európskej komisie prijať viacročný finančný rámec (VFR) ešte pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu a v rámci mandátu súčasného kolégia, zrejme nie je reálny. „Vyjednávania o štruktúre VFR po roku 2020, výške a zložení príjmov a výdavkov EÚ a podmienkach využívania programov EÚ budú pravdepodobne prebiehať do roku 2020,“ píše sa v programe.
Potom už nasleduje všeobecne formulovaná obrana výdavkov na kohéziu a poľnohospodárstvo. „Tieto dve kľúčové politiky tvoria jadro rozpočtu EÚ a pre občanov EÚ predstavujú najlepšie príklady európskej integrácie,“ dôvodí program. Nijako však nespomína ostatné rozpočtové kapitoly, v ktorých navrhuje Komisia financovanie navýšiť vrátane bezpečnosti, obrany, vedy a výskumu a životného prostredia. Na tieto politiky je vyčlenená až tretina všetkých výdavkov v budúcom dlhodobom rozpočte Únie.
Do kategórie príliš ambicióznych predstáv spadá vyjadrenie, že „vzhľadom na dôležitosť spoločnej poľnohospodárskej politiky pre krajiny V4 očakávame, že jej podiel a rozsah v rámci budúceho Viacročného finančného rámca nebude mať negatívne dopady na alokácie pre V4. Minimálne v prípade Poľska budú dopady v skutočnosti dosť veľké. Viacero návrhov Komisie kritizovala v pondelok 18. júna na zasadnutí ministrov poľnohospodárstva aj Gabriela Matečná (SNS). Dôvodom sú negatívne dopady pre slovenských poľnohospodárov.
Nejasná predstava o rovnováhe
Podľa vlastných slov sa bude slovenská vláda na čele V4 snažiť o čo najrýchlejšie prijatie rozpočtu EÚ aj za cenu ústupkov členských krajín zo súčasných postojov. Ambícia slovenského predsedníctva byť sprostredkovateľom rýchleho a konštruktívneho konsenzu za V4 je však malá. Vzhľadom na komunikované odmietavé pozície k návrhu Komisie zo strany Česka a Maďarska, ku ktorým sa pridá zrejme aj Poľsko, je to pochopiteľné.
„Výzvou v rámci rokovaní o rozpočte EÚ a zároveň úsilím predsedníctva bude nájsť rovnováhu medzi financovaním nových priorít EÚ a tzv. tradičných politík, ktoré prispievajú k napĺňaniu stále aktuálnych cieľov vyplývajúcich zo Zmlúv o EÚ,“ píše sa v predsedníckom programe. „Vyšehradské krajiny osobitne podporujú vyvážený rozpočet EÚ, ktorý zjednocuje a nevytvára deliace línie v rámci Únie.“
Je však ťažké odhadnúť, čo sa tým myslí. Samotná podstata fungovania európskeho rozpočtu vytvára deliace línie. Slovensko aj ostatné krajiny V4 požadujú vyšší rozpočet (v pomere k HDP) ako súčasný a tiež vyššie národné príspevky. Tým dochádza k zostrovaniu hneď prvej deliacej línie: čistý prijímateľ – čistý prispievateľ. Program však neuvádza, ako chce tieto ciele dosiahnuť a rozdiely zmierniť. Jedným prostriedkom by bolo navýšenie vlastných zdrojov rozpočtu EÚ, o tom sa však nezmieňuje.
Kde je prienik a kde nie
Prienik vo vnútri V4 aj navonok s prístupom Komisie existuje – vo veci kohéznej politiky ako investičného nástroja. „Predsedníctvo bude podporovať zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti na úrovni EÚ, ako hlavnej investičnej politiky EÚ na podporu rastu a zamestnanosti aj po roku 2020,“ avizuje program schválený slovenskou vládou. Kohézna politika ostáva hlavnou investičnou politikou Únie aj podľa návrhu Komisie.
Dokument hovorí o hľadaní spoločnej pozície k „mechanizmu implementácie politiky súdržnosti“ po roku 2020. Zrejme tým má na mysli zjednodušenie čerpania a väčšiu flexibilitu, čo z pohľadu V4 má znamenať hlavne väčšie slovo členských štátov pri určovaní, kde sa peniaze minú. Štyri stredoeurópske vlády majú spoločné tiež to, že odmietajú zavádzanie nových alokačných kritérií ako integrácia migrantov, kvalita životného prostredia, úroveň vzdelania a nezamestnanosť mladých. Tu sa dá očakávať jednota V4.
Ostatné tri krajiny V4 však vyjadrili zásadný nesúhlas buď s celkovým návrhom VFR alebo s návrhom národnej obálky v rámci kohéznej politiky. Slovenský program tak nedáva odpoveď na otázku, ako chce Slovensko nájsť spoločnú pozíciu, keď pre slovenskú vládu je národná obálka „úspech“ a návrh Komisie dobrý štart do diskusií o budúcom VFR, kým pre Česko a Poľsko je návrh Komisie „neprijateľný“.
Dobré, ale vágne nápady
Vágna je ambícia dosiahnuť „spravodlivé rozloženie záťaže“ na strane príjmov aj výdavkov. „Predsedníctvo vyvinie spoločne s V4 partnermi úsilie na dojednanie vyváženej dohody o VFR tak, aby bola v súlade s hlavnými princípmi spravodlivého rozloženia záťaže ako na strane príjmov, tak i výdavkov rozpočtu EÚ. Je pri tom potrebné vziať do úvahy sociálno-ekonomickú situáciu v regiónoch a krajinách, ako aj rozdiely medzi členskými krajinami,“ uvádza program.
Nejasná je aj priorita „hodnotenia“ kohéznej politiky. „Jeho cieľom je posúdiť vplyvy a efekty finančnej podpory z fondov EÚ, pričom zistenia a odporúčania prispejú k napĺňaniu hlavných cieľov politiky súdržnosti a budú mať vplyv na tvorbu nových stratégií,“ informuje predsedníctvo bez bližších detailov.
Myšlienka ako taká je však dobrá, keďže napríklad Slovensku takéto komplexné a jasné hodnotenie vplyvov doterajšieho míňania eurofondov chýba.
Sporná reforma eurozóny
Hoci vo V4 platí spoločnou menou len Slovensko, aj ostatné tri krajiny prízvukujú, že chcú byť súčasťou diskusií o reforme eurozóny. Všetky tri krajiny sa do budúcnosti zaviazali prijať euro, čiže sa rozhoduje aj o budúcnosti celej V4. V texte programu sa však nachádza len jediná zmienka o reforme eurozóny: „Koordinácia V4 bude prebiehať aj v prípade ostatných inštitucionálnych návrhov týkajúcich sa zloženia Európskej komisie, posilnenia demokratickej legitimity a úlohy národných parlamentov v rozhodovacom procese EÚ, či vytvorenia pozície spoločného ministra hospodárstva a financií a celkovej inštitucionálnej architektúry eurozóny.“
