Envirostratégia 2030 navrhuje, aby supermarkety a reštaurácie dávali nepredané výrobky na charitatívne účely. Ministerstvo pôdohospodárstva súhlasí.
Envirostratégia 2030 z dielne ministerstva životného prostredia navrhuje zakázať vyhadzovanie potravín supermarketom a reštauráciám. Zákaz nevyslovuje explicitne, vyplýva však z navrhovaných riešení.
„Slovensko do roku 2030 obmedzí produkciu potravinového odpadu. Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny ďalej využiť, napríklad darovať charite nezávadné potraviny,“ píše sa v dokumente zverejnenom na začiatku septembra.
V pripomienkovom konaní, ktoré sa skončilo 18. septembra, sa za tento cieľ postavil aj ďalší zodpovedný rezort, ministerstvo pôdohospodárstva. „Súhlasíme so znížením potravinového odpadu a navrhujeme v obchodných reťazcoch potraviny, napríklad nespotrebovaný chlieb ponúkať na kŕmne účely za zníženú cenu,“ napísal agrorezort v rámci pripomienkového konania.
Svetovým lídrom v boji proti potravinovému odpadu je Francúzsko. To prijalo zákon zakazujúci veľkým supermarketom vyhadzovať potraviny ešte v roku 2016. Podľa prieskumu citovanom v denníku Le Monde daruje potraviny až 94 percent dotknutých predajných bodov.
Bez dopadov na životné prostredie
Envirostratégiu by mala podľa vyjadrení envirorezortu schvaľovať vláda na prelome rokov 2018 a 2019. Nebude to však zákon.
„Predkladaný materiál je nelegislatívnym rámcovým strategickým dokumentom,“ píše sa v doložke vplyvov s tým, že „jeho schválenie nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, priame sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu a služby verejnej správy pre občana.“
Ako sa píše v samotnej stratégii, tá „navrhuje základné smerovanie prijímaných politík na zlepšenie stavu životného prostredia“.
Ministerstvo životného prostredia a ďalšie štátne inštitúcie majú zabezpečiť plnenie cieľov Envirostratégie. Tie sa premietnu do „stratégií a legislatívnych návrhov všetkých rezortov.“
Koniec minimálnej trvanlivosti
Kapitola „Smerom k obehovému hospodárstvu“ v bode 10.5. popisuje, ako bude Slovensko predchádzať tvorbe biologicky rozložiteľného a potravinového odpadu. Jedným z riešení je povinnosť potraviny „ďalej využiť“.
„Ak už nie sú potraviny vhodné na konzumáciu, budú ich môcť kompostovať, či energeticky alebo inak zhodnotiť. Podobne ako v iných krajinách EÚ, bude umožnené predávať takéto potraviny v osobitných zariadeniach,“ avizuje dokument.
Stratégia si tiež kladie za cieľ odstrániť označenie „minimálna trvanlivosť do“. Na potravinách má zostať len informácia „spotrebujte do“.
„Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môžu byť pri dobrom skladovaní stále vhodné na konzumáciu. Označovanie ´minimálna trvanlivosť´ zvyšuje produkciu potravinového odpadu a vo väčšine európskych krajín je preto zrušené,“ konštatuje dokument.
Kompostovanie a bioplynky
Stratégia ďalej ohlasuje prehodnotenie „iných legislatívnych obmedzení a zbytočne prísnych noriem, ktoré môžu viesť k tvorbe odpadu z ešte použiteľných potravín“.
U spotrebiteľov chce proti potravinovému odpadu bojovať „informačnými kampaňami a behaviorálnymi opatreniami zacielenými na zmenu ľudského správania“.
Odpad, ktorý domácnosti vyprodukujú, si budú môcť „pohodlne“ kompostovať. „Vybuduje sa dostatočná sieť zberu a zhodnotenia biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu,“ avizuje dokument.
Jej súčasťou budú bioplynové stanice. Podporované majú byť len tie, ktoré budú na výrobu bioplynu odoberať „vytriedený biologicky rozložiteľný odpad“.
Lídrom je Francúzsko
Najlepšie sa proti potravinovému odpadu darí bojovať Francúzsku. Analýza Economist Intelligence Unit o udržateľnosti potravinárstva z decembra 2017 ho označila za „najvýkonnejšiu krajinu na svete“.
Francúzske supermarkety s rozlohou viac ako 400 m2 nesmú podľa zákona z roku 2016 potraviny vyhadzovať, ale musia ich darovať na charitu alebo potravinovým bankám. Od účinnosti zákona sa podľa Francúzskej federácie potravinových bánk, ktorú cituje denník Le Monde, zvýšilo množstvo vyzbieraných potravín o 12 percent.
Reprezentatívny prieskum agentúry Ipsos zase ukázal, že potraviny daruje až 94 percent prevádzok.Prieskum si objednala aplikácia Comerso, ktorá spája predajcov a charitatívne organizácie. Start-up Comerso vznikol ako odpoveď na hlavnú výzvu nového zákona – logistiku. Viac darovaných potravín totiž pre mimovládky znamená viac šoférov pre ich zber či viac dobrovoľníkov pre triedenie, pričom ich rozpočet zostal nezmenený.
Zdroj: Euractiv.sk
