Slovenská ekonomika sa do roku 2020 môže dostať na úroveň priemeru európskej dvadsaťosmičky, myslí si eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger.
Eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger 18. júna navštívil Slovensko, aby si vypočul a pochopil slovenské názory a pripomienky k návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ po roku 2020 z dielne Európskej komisie.
Nemecký eurokomisár podľa vlastných slov cítil zo strany slovenskej vlády veľké pochopenie pre bruselský návrh. Doterajšie počínanie Slovenska v rámci politiky súdržnosti EÚ označil za „úspešný príbeh“. Oettinger to pre médiá vyhlásil po rokovaniach s vicepremiérom pre investície a informatizáciu Richardom Rašim (Smer-SD).
Na ceste k priemeru EÚ
Oettinger pripomenul, že od vstupu do Únie v roku 2004, keď domáce HDP na obyvateľa predstavovalo 50 percent európskeho priemeru a Slovensko tak bolo najchudobnejším členským štátom, sa slovenské HDP dostalo takmer na úroveň 80 percent“.
„Som presvedčený, že vďaka verejným a súkromným investíciám, vďaka svojej politike orientovanej na priemysel a vďaka vzdelávaniu a zvyšovaniu kvalifikácie má Slovensko šancu do konca tohto desaťročia dosiahnuť úroveň 100 percent priemeru EÚ,“ priblížil eurokomisár zodpovedný za rozpočet EÚ.
Nemecký politik dodal, že Európska komisia pracuje v súčasnosti na tom, aby členské krajiny pochopili význam a potrebu nového rozpočtu. „Verím, že Slovensko sa využitím svojho potenciálu stane krajinou, ktorá si zaslúži pozornosť aj v Európe,“ uviedol Oettinger.
Predstavitelia samospráv, farmári či výskumníci potrebujú podľa neho jasné informácie a istoty ohľadom kohéznej politiky po roku 2020. Zopakoval tak zámer Komisie, ktorá sa chce na finálnej podobe dlhodobého rozpočtu EÚ a kohéznej politiky dohodnúť najneskôr na jar budúceho roku, teda ešte pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu. „Čím skôr sa nám to podarí, tým lepšie,“ dodal Oettinger.
Eurofondy potrebujú väčši flexibilitu
Keď Komisia 29. mája predstavila svoju víziu politiky súdržnosti po roku 2020, a s ním aj konkrétne návrhy národnych obálok pre jednotlivé členské štáty, predstavitelia slovenskej vlády si vydýchli. Škrty v štrukturálnych a investičných fondoch určených pre Slovensko boli menšie, ako predpovedali niektoré pesimistické predpovede. Vicepremiér Richard Raši vtedy škrty označil za „štedré“ a pre Slovensko vraj sú „úspechom“.
Slovenská vláda však odvtedy viackrát vyjadrila nespokojnosť s tým, ako sa Komisia postavila k požadovanej väčšej flexibilite a zjednodušeniu politiky súdržnosti.
Oettinger v Bratislave však ubezpečoval, že Komisia chce vo svojom návrhu zabezpečiť, aby politika súdržnosti po roku 2020 bola flexibilnejšia a vedela tak lepšie reagovať na nečakané udalosti v budúcnosti.
Európska exekutíva napríklad navrhuje prehodnotenie pôvodných investičných priorít kohéznej politiky v polovici rozpočtového obdobia, teda v roku 2024. Na základe aktuálnych potrieb či ukazovateľov hospodárskej výkonnosti v jednotlivých krajinách potom bude môcť na zvyšné tri roky určiť nové prioritné oblasti, do ktorých by mala smerovať finančná podpora zo štrukturálnych fondov.
„Chceme zaistiť väčšiu flexibilitu pri presúvaní peňazí medzi jednotlivými programami, v rámci programov ale aj medzi jednotlivými rokmi,“ priblížil Oettinger.
Slovensko sa chce sústrediť na komunitárne programy
Potrebu schváliť nový rozpočet čo najskôr zdôraznil aj slovenský vicepremiér. Ak nebude prijatý do eurovolieb v roku 2019, celý proces sa zastaví a bude pokračovať pravdepodobne o rok, keď vznikne nový europarlament a nová administratíva Európskej únie. Slovensko sa v rámci predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke bude snažiť presvedčiť ostatné krajiny, aby rovnako podnikli ústretové kroky v súvislosti s rokovaním o rozpočte.
Zdĺhavé rokovania predchádzajúce prijatiu súčasného sedemročného rozpočtu EÚ spôsobili, že členské štáty začali čerpať alokované zdroje s niekoľkomesačným oneskorením. Tomuto scenáru chce Európska únia teraz predísť. Podľa vicepremiéra Rašiho je veľmi dôležité, aby Slovensko začalo čerpať peniaze hneď, ako odštartuje nové programové obdobie 2021 až 2027.
Vicepremiér upozorňuje, že hoci je Slovensko s navrhovanou národnou obálkou spokojné, v rokovaniach sa bude ešte snažiť presadiť požiadavky k niektorým dôležitým parametrom budúcej kohéznej politiky.
„Slovensko má mať 11,8 miliardy eur v stálych cenách a 13,3 miliardy eur v bežných cenách,“ pripomenul prvý návrh pre Slovensko. Za otvorené otázky považuje pravidlo n+2 či mieru spolufinancovania europrojektov, ktorá by podľa očakávaní mala byť po roku 2020 nižšia.
Pokles financií v tzv. kohéznej obálke z dôvodu brexitu a nových výziev je podľa neho treba vyvážiť čerpaním z centrálne riadených programov, ktoré Slovensko zatiaľ využívalo minimálne. Medzi komunitárne programy patrí napríklad Hoizont 2020 podporujúci inovácie, či program LIFE zameraný na životné prostredie a ochranu klímy.
Oettinger sa stretol aj s premiérom Petrom Pellegrinim a ministrom financií Petrom Kažimírom (obaja Smer-SD). Slovenskí vládni predstavitelia ho informovali o pozícii Slovenska k Viacročnému finančnému rámcu EÚ na roky 2021-2027. „Slovensko má k návrhu Európskej komisie viacero pripomienok, avšak pokladá ho za dobrý vstup do ďalšej diskusie,“ informoval tlačový odbor Ministerstva financií SR.
Okrem veľkosti rozpočtu sú pre SR dôležité aj podmienky využívania týchto prostriedkov, ktoré by mali byť šité na mieru podľa potrieb jednotlivých štátov, uzatvára odbor.
Zdroj: Euractiv.sk
Foto: TASR
