Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské organizácie Strednej a Východnej Európy sa spoločne obracajú na ministrov hospodárstva členských krajín Európskej únie s požiadavkou neznižovania konkurencieschopnosti priemyslu v rámci environmentálnych a obchodných politík Únie.
Zástupcovia zamestnávateľov Rakúska (IV), Chorvátska (HUP), Českej republiky (SP ČR), Maďarska (MGYOSZ), Slovenska (RÚZ) a Slovinska (ZDS) zdieľajú spoločné presvedčenie, že počas rakúskeho predsedníctva je potrebné sformulovať koncept európskeho priemyselného manifestu (tzv. „Viedenská priemyselná charta“) s odpoveďami a riešeniami pre kľúčové problémové oblasti, ktorým priemysel dlhodobo čelí. Pred nadchádzajúcim neformálnym Rady pre konkurencieschopnosť a rast (COMPET), ktoré sa uskutoční 16. júla 2018 vo Viedni vydali spoločné stanovisko, ktorým oslovili jednotlivých ministrov hospodárstva členských krajín EÚ.
„Je potrebné zaradiť ekonomický rast, zamestnanosť, inovácie a technologický pokrok medzi kľúčové oblasti pre Európu a pokračovať tak v doterajšom úsilí Rady pri presadzovaní záujmov a výziev adresovaných Komisii. Nadväzujúc na oznámenie predošlej Komisie týkajúce sa „Obnovenej stratégie EÚ v oblasti priemyselnej politiky“, by mala aj tá súčasná v tejto oblasti navrhnúť holistickú víziu zameranú na obdobie do roku 2030 a na nadchádzajúce roky, a to vrátane návrhu strategických cieľov a ukazovateľov.“, uvádza sa v dokumente.
„Spoločne podporujeme zásadu znižovania emisií skleníkových plynov, ako na európskej, tak aj globálnej úrovni. Európa však doteraz kládla väčší dôraz na ochranu klimatického prostredia, než na konkurencieschopnosť a otázky súvisiace so zabezpečením dodávok energie. Hoci sa stanovili ciele na zvýšenie energetickej účinnosti a rozmiestňovania obnoviteľných zdrojov energie, zároveň však došlo k poklesu priemyselných kvót.“, uvádzajú zamestnávatelia.
Priemysel zohráva významnú úlohu v znižovaní emisií v rámci EÚ. Na to, aby nestratil svoju konkurencieschopnosť je teraz potrebné, aby sa aj do boja proti klimatickým zmenám zapojili aj ostatné odvetvia.
Stratégia európskej priemyselnej politiky pre rok 2030 a nadchádzajúce roky by mala pozostávať z nasledovných prioritných oblastí:
- Nové priemyselné riadenie – Ciele priemyselnej politiky by mali byť definované na rovnakej úrovni, ako ciele EÚ v iných oblastiach. Navyše je nutné stanoviť politickú zodpovednosť, štruktúry prepojenia, a tiež nastaviť vhodné kontrolné mechanizmy. S týmto cieľom by mala Únia vypracovať zoznam ukazovateľov pre posudzovanie celkového stavu a výkonnosti európskeho priemyslu, a to aj v porovnaní so svetovou konkurenciou. V tejto súvislosti vysoko oceňujeme začatie rokovaní na vysokej úrovni za okrúhlym stolom na tému „Priemysel 2030“ s cieľom podporiť Komisiu.
- Zjednotenie implementácie priemyselných politík (na základe záverov Rady z roku 2017) – Otázky priemyselnej konkurencieschopnosti je potrebné riešiť vo všetkých jej oblastiach, najmä čo sa týka európskych právnych predpisov a ich možných negatívnych účinkov. Pre ďalšie znižovanie administratívnej záťaže je nutné riadiť sa zásadami tzv. „lepšej“ a „inteligentnej“ regulácie. Ako príklad uvádzame mobilitu a jej podobu v budúcnosti, kedy priemyslom vyvinuté inovatívne technológie budú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Aj z tohto dôvodu by sa mala vytváraniu politík a stratégií súvisiacich s mobilitou venovať náležitá pozornosť.
- Zvýšenie konkurencieschopnosti v oblasti nákladov a vytvorenie priaznivých investičných podmienok – V nadväznosti na plán vypracovaný Komisiou, týkajúci sa odhadu kumulatívnych nákladov pre jednotlivé odvetvia, je potrebné navrhnúť a predložiť akčný plán na zníženie kumulatívnych regulačných nákladov.
- Posilnenie výskumu a vývoja s cieľom podporiť inovácie – Kľúčové podporné technológie a s tým súvisiace ovládanie primeraných zručností predstavujú pre EÚ konkurenčnú výhodu. Únia by túto skutočnosť mala brať do úvahy pri ďalšom financovaní projektov zo svojich prostriedkov. V neposlednom rade, na dosiahnutie skutočne dobrých výsledkov je potrebné, aby sa tzv. postupné a prelomové inovácie navzájom dopĺňali.
- Zameranie sa na celkový hodnotový reťazec, tzv. „value-chain“ – Za silnú stránku Európy považujeme existujúcu symbiózu spoločností rôzneho charakteru. Vďaka tomuto symbiotickému prepojeniu sú európske hodnotové reťazce konkurencieschopnejšie, čo im umožňuje úspešne sa integrovať do celosvetových reťazcov.
- Vytvorenie moderných medzinárodných obchodných vzťahov založených na jasných pravidlách – Pre Európsky priemysel je nevyhnutné, aby sa férové a spravodlivé podmienky uplatňovali celosvetovo, teda recipročne medzi EÚ a tretími krajinami.
Zdroj: EURACTIV.sk
