V lete 2020 sme na oravských stredných školách, našej webovej stránke a sociálnych sieťach zdieľali dotazník, ktorý niesol názov „Má Orava sklony k extrémizmu?“
Dnes prinášame vyhodnotenie a poukázanie na názory, ktoré približujú ľudí k extrémizmu. Dotazník vyplnilo 102 respondentov z celej Oravy – okres Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín – prevažne ženy (68%) a prevažne vo veku 16-20 (70%).
Extrémizmus definujú 4 základné body, na základe ktorých sme nastavili otázky, ktoré sme sa pýtali v prieskume.
Prvá definícia definuje extrémizmus ako vyhranené názory a konania zamerané priamo či nepriamo proti ústavnému demokratickému zriadeniu, ktoré deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty.
Druhá definícia zase definuje extrémizmus ako útok na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudsko- právnymi dokumentmi, alebo snaha svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť.
Čím negatívnejší postoj voči demokracii teda človek má, tým väčší sklon má k extrémizmu. S tým súvisia aj väčšie právomoci vlády a vodcu, ktoré ohrozujú demokraciu (ako v súčasnosti môžeme vidieť v Bielorusku).
V našom dotazníku sme sa na extrémizmus definovaný týmito bodmi zamerali v niekoľkých otázkach.
Na základe odpovedí respondentov vidíme, že 21,6% respondentov má negatívny postoj voči demokracii. 14,7% respondentov verí, že pocit nadradenosti jedného štátu nad inými je v poriadku, 12,7% respondentov fandí silnému vodcovi 2% by zvýšili právomoci vlády. Môžeme tak konštatovať, že v našom regióne je ohrozením ľavicový extrémizmus.
Treťou definíciou extrémizmu je snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva, definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom
Obmedzenie akýchkoľvek práv a slobôd pre určitú skupinu obyvateľstva predstavuje sklon k extrémizmu.
Tento sklon k extrémizmu v našom prieskume stúpa smerom k odpovedi „úplne súhlasím“. 12,7% respondentov súhlasí s vyčlenením neprispôsobivých občanov, 28,4% zaujalo neutrálny postoj. Až 46,1% respondentov súhlasí s odobratím/obmedzením sociálnych dávok pre Rómov. 5,9% respondentov verí, že rasy a národnosti by sa nemali miešať. 11,8% respondentov by nedalo svoje dieťa do multikultúrnej triedy.
Na tieto otázky nadväzuje otázka č.6, v ktorej sa pýtame na základné právo vyjadrenia názoru či vierovyznania. Pri prejave snahy o obmedzenie, alebo potlačenie tohto práva stúpa sklon k extrémizmu. Otázka č. 13 priamo poukazuje na snahu o obmedzenie slobody pohybu pre určitú skupinu obyvateľstva (utečenci). Pri tejto otázke 30,4% respondentov uviedlo, že súhlasí s obmedzením slobody pohybu pre určitú skupinu obyvateľstva.
Sklon k extrémizmu sa istým spôsobom prejavuje aj v snahách o spomalenie rastu a rozvoja krajiny v porovnaní s poprednými krajinami EÚ a preto sme sa opýtali aj na postoj ľudí k rozvoju štátu a demokracie. 13,7% a 14,7% opýtaných súhlasí a vyššie uvedenými výrokmi.
Čo z toho vyplýva?
Z odpovedí vidíme, že 17% opýtaných má sklon k extrémizmu.
Extrémizmus je v súčasnosti závažným problémom na celom svete. Za posledné roky prudko vzrástli prejavy intolerancie, rasizmu, prejavov diskriminácie či xenofóbie.
Spomeňme len posledné nedávne udalosti zo sveta – Blackout Tuesday – aktivizácia proti policajnej brutalite po tom, ako biely policajt udusil kolenom zadržaného černocha, demonštrácie extrémistov proti protikovidovým opatreniam, Charlie Hebdo vs. islamistickí extrémisti, vojny na blízkom východe, ĽSNS kauzy a mnoho iného…
Extrémisticky motivované trestné činy sa nedajú riešiť len potláčaním, či stíhaním páchateľov. Navyše, keďže sa vyznačujú verbálnym, grafickým, ale aj fyzickým násilím voči určitým skupinám osôb, sú namierené proti pravidlám, demokratickým princípom, a presadzujú intoleranciu, je dôležitá najmä prevencia.
Je dôležité venovať pozornosť prevencii extrémizmu u detí a mladých ľudí, zvýšiť ich informovanosť o tomto negatívnom jave a iných s ním súvisiacich. Je dôležité učiť v školách o problematike antisemitizmu a o podstate demokracie a rešpektu voči iným kultúram a voči ľudským právam celkovo. Je dôležité zvyšovať povedomie o nebezpečenstve, ktoré extrémizmus predstavuje a šíriť poznatky o jeho prejavoch.
Je dôležité proti extrémizmu bojovať. Faktami, myslením, vzdelaním, či šírením dobrého príkladu žitia v tolerancii.
