V bohatom programe vám budú predstavené projekty, ktoré rozvíjajú región, o skvelú zábavu sa postarajú miestni speváci, tanečníci a hudobníci a diskutovať budete môcť so zástupcami európskych inštitúcií.
Roadshow sa bude konať v nasledujúcich mestách Slovenska:
26.4. Martin 29.4. Liptovský Mikuláš 30.4. Bardejov 30.4. Prešov 2.5. Michalovce 3.5. Košice – Deň Európy 4.5. – 5.5. Bratislava – Majáles 6.5. Žilina 6.5. Trnava 7.5. Nové Mesto nad Váhom 13.5. Banská Bystrica 14.5. Spišská Nová Ves 16.5. Nové Zámky 17.5. Nitra 20.5. Detva 21.5. Trenčín 22.5. Krupina
V roku 2018 informačné centrum Europe Direct Trstená vytvorilo zborník úspešných projektov, ktoré boli a sú v regióne Oravy realizované z finančných príspevkov Európskej únie (eurofondov), pod názvom „50 miliónov za 4 roky pre Oravu“.
Podľa našich zistení v aktuálnom programovom období (2014-2020) v čase do júla 2018, kedy sme ukončili zhromažďovanie informácií o projektoch, bolo z eurofondov pre jednotlivé inštitúcie v mestách a obciach oravského regiónu schválených 150 projektov v oblasti investícií, podujatí a vzdelávania v celkovej sume 50 705 359 EUR. Z toho v okrese Námestovo 21 634 128 EUR, v okrese Tvrdošín 22 251 562 EUR a 6 819 669 EUR v okrese Dolný Kubín. Konkrétne projekty, ktoré vďaka peniazom z eurofondov prispeli k rozvoju Oravy, spolu s ich krátkou charakteristikou a sumou finančných prostriedkov sme usporiadali do prehľadnej podoby zborníka. Verejnosť sa tak môže oboznámiť, čo všetko sa na Orave podarilo zrealizovať vďaka európskym projektom a uvedomiť si význam členstva našej krajiny v Európskej únii.
Súčasťou zborníka sú tiež výsledky prieskumu informovanosti obyvateľov Oravy o využití a potrebe európskych dotácií, na ktorom sa zúčastnilo 439 respondentov rôznych vekových kategórií.
Z vyše 250 prihlásených obcí a zariadení na Slovensku uspela necelá stovka. Po prvej blamáži s informačným systémom, ktorý donútil májové kolo zrušiť, nakoniec peniaze Komisia v tomto roku rozdelí.
Európska komisia koncom novembra (23. novembra) oznámila úspech prvej fázy žiadostí miest a obcí z členských krajín Európskej únie zapojiť sa do schémy WiFi4EU, čiže zriaďovania zón bezplatného WiFi signálu v centrách komunitného života, ako sú námestia, parky, knižnice či múzeá.
Z celkového počtu 13 198 prihlášok bolo 252 zo Slovenska, exekutíva EÚ z nich vybrala 93 dedín, obcí, miest a mestských častí.
Európska komisia oznámila úspech prvej fázy žiadostí miest a obcí zo všetkých členských krajín EÚ zapojiť sa do schémy WiFi4EU. Z celkového počtu 13 198 prihlášok bolo 252 zo Slovenska.
Prvý pokus zapojiť sa absolvovali obce v máji. Po počiatočnom zlyhaní systému za 800 tisíc eur však presunula Európska komisia výzvu na jeseň.
Mestá a obce sa následne do novej „prvej“ výzvy zapojiť on-line v období od 7. do 9. novembra na vyhradenom portáli www.wifi4eu.eu, pričom pre veľmi vysoký počet žiadateľov z celej Európy platilo pravidlo „kto skôr príde, ten skôr berie“.
Komisia pripomenula, že dotačná schéma WiFi4EU poskytne do roku 2020 až 120 miliónov eur.
Minimálne 15 poukážok pre Slovensko
V prvej fáze EÚ rozdelí sumu 42 miliónov eur medzi 2 800 úspešných obcí. Každá obec získa poukážky v hodnote 15 tisíc eur a vďaka tejto poukážke bude môcť zaistiť technické vybavenie verejného internetu (routery, antény a pod.) na verejných priestranstvách vrátane mestských hál, verejných knižníc, múzeí, verejných parkov alebo námestí.
Každý členský štát EÚ mal zaručené, že dostane aspoň 15 poukážok, teda prospech z tejto iniciatívy EÚ bude mať najmenej 15 lokalít v každej krajine, za podmienky, že internetové siete financované cez schému WiFi4EU budú pre ich používateľov zadarmo, bez používania reklamy a bez zbierania osobných údajov ich užívateľov.
Kvôli zlyhaniu systému za 800 tisíc eur presúva Eurokomisia výzvu na jeseň. Tisíce obcí a iných verejných subjektov, ktoré sa do projektu WiFi4EU zapojili, ostalo sklamaných a mnohé sa obávajú, či sa im opäť podarí byť v procese dostatočne rýchly.
Zoznam slovenských lokalít, ktorým sa podarilo získať finančné poukážky na obecný internet zadarmo (poradie podľa rýchlosti prihlasovania sa): Šaštín-Stráže; Raková; Veľké Úľany; Liptovský Mikuláš; Jablonov nad Turňou; Rovinka; Rakovo; Malé Dvorníky; Sap; Topoľčany; Bratislava – Petržalka; Hubice; Gbeľany; Mad; Senec; Lúč na Ostrove; Podolínec; Volkovce; Trnava; Buzica; Sklabiná; Stropkov; Veľká Paka; Kajal; Soblahov; Belina; Prešov; Bratislava – Jarovce; Ďanová; Turňa nad Bodvou; Čierny Brod; Štiavnik; Tachty; Konrádovce; Kežmarok; Píla; Vysoká pri Morave; Kamenín; Štitáre; Stupava; Most pri Bratislave; Zámutov; Tomášov; Boldog; Horné Mýto; Hronské Kosihy; Michalová; Lechnica; Kameničná; Veľká Ida; Drženice; Orechová Potôň; Slanec; Polomka; Levoča; Pozdišovce; Vlachovo; Moravský Svätý Ján; Hradište pod Vrátnom; Jurová; Malá Mača; Lehnice; Trenčianska Turná; Padáň; Čižatice; Štrkovec; Čalovec; Gruzovce; Rapovce; Mútne; Lipovník; Čierna Voda; Ňárad; Pača; Krásnohorské Podhradie; Lovce; Suché; Vrádište; Koškovce; Budmerice; Žilina; Čeláre; Klížska Nemá; Veľký Ďur; Močiar; Sedliacka Dubová; Bratislava – Nové Mesto; Šarišské Michaľany; Plášťovce; Mostová; Dolný Štál; Banská Štiavnica a Okoč.
Iniciatíva WiFi4EU bude pokračovať v najbližších dvoch rokoch ďalšími tromi fázami, pričom exekutíva EÚ približne raz za šesť mesiacov spustí ďalšie výzvy.
Je všeobecne známe, že sa Dánsko zaraďuje medzi jednu z najobľúbenejších krajín, kam sa slovenskí študenti rozhodnú odísť študovať. Je to najmä vďaka odlišnému vzdelávaciemu systému, kde je všetko prepojené s praxou alebo vďaka pohnútke študovať v zahraničí zadarmo a osamostatniť sa od rodičov. Navyše Dánsko, okrem kvalitných škôl, slovenským študentom ponúka rôzne pracovné príležitosti, seba rozvoj, spoznanie nových zahraničných kamarátov či krásnu okolitú krajinu.
V škole. PHOTO: archív AS
Dôležitá je prax, nie teória
Dánsky vzdelávací systém sa zaraďuje medzi tie najlepšie na svete. Môže za to moderný systém školstva, v ktorom sa nachádza len minimum teoretických prednášok a viac je to spojené s riešením reálnych prípadov v skupinách. Študenti si každý deň pred vyučovaním musia naštudovať zadaný prípad plus k tomu nadväzujúcu teóriu a na hodine to už len prediskutujú vo svojej skupine, poprípade celej triede. Učitelia sa snažia zapájať študentov v triede tým, že im neustále kladú otázky, pýtajú sa na názor, diskutujú. Učiteľov pritom vôbec nezaujíma či študenti vedia danú poučku naspamäť ale to, či ju vedia prepojiť s praxou na príkladoch. Ďalšou výhodou dánskeho vzdelávacieho systému je, že počas štúdia majú študenti naordinovanú povinnú polročnú stáž v reálnej firme (je jedno či v Dánsku alebo v zahraničí).
Navyše, štúdium v Dánsku je zadarmo (môže za to vysoký daňový systém). Dánski študenti dokonca automaticky dostávajú mesačné štipendium nazývané SU v hodnote 800€. Zahraniční študenti to majú o čosi ťažšie. Ak chcú poberať toto mesačné štipendium, musia si nájsť prácu a mesačne odrobiť 40 hodín.
Požiadavky na prijatie
Požiadavky na prijatie na dánsku školu nie sú žiadna rocket sience. Stačí ovládať anglický jazyk na úrovni B2, napísať kvalitný motivačný list a už len čakať. Existuje veľa agentúr, ktoré budúcim uchádzačom o štúdium rady pomôžu vybaviť všetko potrebné a dôležité.
(Nákladný) Život v Dánsku
Autorkou tohto článku je Andrea, ktorá už tretí rok žije v Dánsku a študuje Medzinárodný obchod a marketing na VIA University College v Horsens. Ako sama potvrdila, život v Dánsku rozhodne nie je prechádzka ružovou záhradou. Najťažšie sú jednoznačne začiatky, kedy sa ocitáte sám v cudzej krajine, ďaleko od domova, bez náležitých dokumentov potrebných na pobyt v Dánsku a najmä s obmedzeným budgetom.
Škola zvnútra. PHOTO: archív AS
Priemerný rozpočet študenta na mesiac predstavuje 600€ (ubytovanie, strava + dodatočné náklady). Dosť veľa peňazí na to, že sa na intráku delíte o ubytovanie s niekým cudzím a stravujete sa výhradne doma. Preto je neúprosné v takejto situácií zvoliť stratégiu A a začať hľadať prácu.
Hovorí sa, že práca sa v Dánsku ťažko hľadá. Andrea však tvrdí, že všetko dá, len treba mať chuť a odhodlanie. Andrei táto chuť a odhodlanie rozhodne nechýbalo, keďže sa jej po krátkom čase (dva týždne po príchode do krajiny) podarilo nájsť si prácu v miestnom hoteli Danica . Išlo síce o manuálnu prácu, ale keď vám za ňu ponúkajú 16€ na hodinu a viac, neberte ju! Samozrejme, každá práca má svoju životnosť (keď sa už ďalej nijako neposúvate) a preto sa Andrea rozhodla podstúpiť rázny krok. Keď videla ponuku pracovať pre dánsku firmu Trendhim ako správkyňa e-shopu pre slovenský trh, nezaváhala ani na sekundu. Dnes je súčasťou tejto firmy a keďže aj študuje, má nárok poberať SU o ktorom sme už písali vyššie. A hoci jej peniaze zo štipendia aj výplaty mesačne ubúdajú na bežné výdavky a dane (priemer je 38%+8%), stále jej na konte ostáva dosť na to, aby viedla plnohodnotný život.
Zrušenie striedania času je z pohľadu politických zástupcov aj odborníkov dobrým krokom. Ukázalo to aj Regionálne diskusné fórum, ktoré zorganizovala Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku v Bratislave.
Pri súčasnej úprave sa v Európskej únii (EÚ) dvakrát do roka posúva čas, aby sa zohľadnila meniaca sa dĺžka dostupnosti denného svetla, a aby sa v danom období využilo čo najlepšie. Na základe žiadosti Európskeho parlamentu a ako súčasť posúdenia súčasnej úpravy zorganizovala Európska komisia v lete 2018 verejnú konzultáciu, v rámci ktorej dostala 4,6 milióna odpovedí z 28 členských štátov. Až 84 % respondentov sa vyjadrilo za zrušenie sezónnej zmeny času. Ako upozornila europoslankyňa Anna Záborská (EPP), počet ľudí zapojených do tejto konzultácie v rámci EÚ viac ako štvornásobne prekonal počet jedného milióna podpisov, ktorý je potrebný na iniciovanie zmeny legislatívy v Únii. Podľa Záborskej však bola zároveň potrebná aj dopadová štúdia, ktorá v tomto prípade absentovala.
Europoslanec József Nagy (EPP) v diskusii o letnom a zimnom čase zdôraznil potrebu zohľadnenia geografických rozdielov v Európe pri konečnom rozhodnutí. „Najväčšou prioritou je zdravie a určenie konkrétneho času v jednotlivých krajinách by malo byť otázkou konzultácií,“ povedal počas diskusie europoslanec Vladimír Maňka.
Vo väčšine členských štátov Únie je letný čas dlhoročnou tradíciou, ktorá siaha až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, resp. ropnej krízy sedemdesiatych rokov. Vtedy bolo hlavným účelom letného času šetriť energiu. Podľa Kristiána Baráta, vedúceho kvantitatívnych analýz a systémov ZSE však momentálne cenu energie určujú predovšetkým ceny vstupných komodít a vďaka vývoju inteligentných a úsporných systémov otázka úspory nákladov na energie aktuálne ustupuje do úzadia.
Hlavnou témou diskusie však bola otázka vplyvu zmien času na zdravie občanov. Vplyv striedania času na psychiku potvrdili aj viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Michaela Macháčová a PhDr. Tatiana Lesayova, odborníčka na pracovnú psychológiu. To platí aj z pohľadu zamestnávateľov. „Pre firmy je omnoho dôležitejšie to, aby zamestnanci boli v psychickej pohode,“povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Ten zároveň spolu s prezidentom Zväzu autobusovej dopravy a generálny riaditeľ Slovak Lines Petrom Sádovským zdôraznil potrebu koordinácie času, ktorý si jednotlivé krajiny zvolia a to najmä z pohľadu susedných krajín.
V polovici septembra 2018 navrhla Európska komisia ukončiť v roku 2019 v Európe sezónnu zmenu času. Aby sa zaručil bezproblémový prechod na nový systém, členské štáty sú podľa návrhu Komisie povinné do apríla 2019 oznámiť, či plánujú trvalo zaviesť letný alebo zimný čas.
Posledná povinná zmena na letný čas by prebehla v nedeľu 31. marca 2019. Po tomto dátume by členské štáty, ktoré by chceli trvalo zaviesť zimný čas, mohli vykonať poslednú sezónnu zmenu času v nedeľu 27. októbra 2019. Potom by už sezónna zmena času viac nebola možná. Tento harmonogram je podmienený tým, že Európsky parlament a Rada prijmú návrh Komisie najneskôr do marca 2019.
Viac..Zákaz spania na ulici. Bezdomovci sa boja, že sú ďalším cieľom Viktora Orbána
V aktuálnom stanovisku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k návrhu európskej smernice sa uvádza, že by bolo na Slovensku optimálne trvalo uplatňovať súčasný zimný štandardný čas. Slovenská republika však podľa stanoviska bude presadzovať vzájomnú koordináciu a zosúladenie sa aspoň medzi susednými členskými štátmi a tiež posunutie účinnosti smernice z dôvodu navrhovanej príliš ambicióznej transpozičnej lehoty. Po ukončení pripomienkovania stanoviska ministerstvo bude rokovať so sociálnymi partnermi a predloží výsledný návrh riadneho predbežného stanoviska Slovenskej republiky.
Je súčasná úprava letného času v EÚ vyhovujúca?
Užitočnosťou letného času v EÚ sa zaoberali viaceré štúdie. Z dostupných dôkazov vyplýva nasledovné:
Vnútorný trh: Zistenia sa v tomto štádiu zhodujú len na jednom: nekoordinované zmeny času naprieč členskými štátmi by poškodili vnútorný trh, keďže by sa zvýšili náklady na cezhraničné obchodovanie a skomplikovala preprava, komunikácia i cestovanie, pričom by sa znížila produktivita na vnútornom trhu s tovarmi a službami.
Energetika: Hoci išlo o jeden z hlavných dôvodov zavedenia letného času, výskum naznačuje, že celková úspora energie vďaka letnému času je zanedbateľná. Závery sa, ale líšia aj v závislosti od faktorov ako napríklad geografická poloha.
Zdravie: Odhaduje sa, že letný čas má pozitívny vplyv, keďže umožňuje viac exteriérových oddychových aktivít. Závery chronobiologického výskumu však na druhej strane naznačujú, že vplyv týchto zmien na ľudský biorytmus môže byť závažnejší, než sa predpokladalo. Dôkazy o celkovom vplyve na zdravie (po zohľadnení predpokladaných pozitívnych a negatívnych účinkov) sú nejednoznačné.
Bezpečnosť na cestách: Neexistujú jednoznačné dôkazy o prepojení medzi letným časom a počtom dopravných nehôd. Nedostatok spánku spôsobený jarným časovým posunom by teoreticky mohol riziko nehôd zvýšiť. Na druhej strane panuje názor, že dlhšie letné večery vplývajú na cestnú bezpečnosť pozitívne. Všeobecne však možno len ťažko izolovať ostatné faktory a nehodovosť priamo spojiť s účinkami letného času.
Poľnohospodárstvo: Minulé obavy o narušenie biorytmu zvierat a zmeny harmonogramu dojenia v dôsledku časového posunu sa z veľkej časti odbúrali nástupom nových technológií, umelého osvetlenia a automatizácie. V lete môže byť hodina svetla navyše výhodou, keďže sa dá dlhšie pracovať vonku (napr. obrábanie polí a žatva).
