Zoznam víťazných projektov programu WiFi4EU zahŕňa aj 93 obcí zo Slovenska

Z vyše 250 prihlásených obcí a zariadení na Slovensku uspela necelá stovka. Po prvej blamáži s informačným systémom, ktorý donútil májové kolo zrušiť, nakoniec peniaze Komisia v tomto roku rozdelí.

Európska komisia koncom novembra (23. novembra) oznámila úspech prvej fázy žiadostí miest a obcí z členských krajín Európskej únie zapojiť sa do schémy WiFi4EU, čiže zriaďovania zón bezplatného WiFi signálu v centrách komunitného života, ako sú námestia, parky, knižnice či múzeá.

Z celkového počtu 13 198 prihlášok bolo 252 zo Slovenska, exekutíva EÚ z nich vybrala 93 dedín, obcí, miest a mestských častí.

Do dotačnej schémy pre internet zadarmo WiFi4EU sa zapojilo 13 198 obcí, 252 bolo zo Slovenska

Európska komisia oznámila úspech prvej fázy žiadostí miest a obcí zo všetkých členských krajín EÚ zapojiť sa do schémy WiFi4EU. Z celkového počtu 13 198 prihlášok bolo 252 zo Slovenska.

Prvý pokus zapojiť sa absolvovali obce v máji. Po počiatočnom zlyhaní systému za 800 tisíc eur však presunula Európska komisia výzvu na jeseň.

Mestá a obce sa následne do novej „prvej“ výzvy zapojiť on-line v období od 7. do 9. novembra na vyhradenom portáli www.wifi4eu.eu, pričom pre veľmi vysoký počet žiadateľov z celej Európy platilo pravidlo „kto skôr príde, ten skôr berie“.

Komisia pripomenula, že dotačná schéma WiFi4EU poskytne do roku 2020 až 120 miliónov eur.

Minimálne 15 poukážok pre Slovensko

V prvej fáze EÚ rozdelí sumu 42 miliónov eur medzi 2 800 úspešných obcí. Každá obec získa poukážky v hodnote 15 tisíc eur a vďaka tejto poukážke bude môcť zaistiť technické vybavenie verejného internetu (routery, antény a pod.) na verejných priestranstvách vrátane mestských hál, verejných knižníc, múzeí, verejných parkov alebo námestí.

Každý členský štát EÚ mal zaručené, že dostane aspoň 15 poukážok, teda prospech z tejto iniciatívy EÚ bude mať najmenej 15 lokalít v každej krajine, za podmienky, že internetové siete financované cez schému WiFi4EU budú pre ich používateľov zadarmo, bez používania reklamy a bez zbierania osobných údajov ich užívateľov.

Komisia zrušila dlho očakávanú výzvu WiFi4EU na bezplatný internet pre obce

Kvôli zlyhaniu systému za 800 tisíc eur presúva Eurokomisia výzvu na jeseň. Tisíce obcí a iných verejných subjektov, ktoré sa do projektu WiFi4EU zapojili, ostalo sklamaných a mnohé sa obávajú, či sa im opäť podarí byť v procese dostatočne rýchly.

Zoznam slovenských lokalít, ktorým sa podarilo získať finančné poukážky na obecný internet zadarmo (poradie podľa rýchlosti prihlasovania sa): Šaštín-Stráže; Raková; Veľké Úľany; Liptovský Mikuláš; Jablonov nad Turňou; Rovinka; Rakovo; Malé Dvorníky; Sap; Topoľčany; Bratislava – Petržalka; Hubice; Gbeľany; Mad; Senec; Lúč na Ostrove; Podolínec; Volkovce; Trnava; Buzica; Sklabiná; Stropkov; Veľká Paka; Kajal; Soblahov; Belina; Prešov; Bratislava – Jarovce; Ďanová; Turňa nad Bodvou; Čierny Brod; Štiavnik; Tachty; Konrádovce; Kežmarok; Píla; Vysoká pri Morave; Kamenín; Štitáre; Stupava; Most pri Bratislave; Zámutov; Tomášov; Boldog; Horné Mýto; Hronské Kosihy; Michalová; Lechnica; Kameničná; Veľká Ida; Drženice; Orechová Potôň; Slanec; Polomka; Levoča; Pozdišovce; Vlachovo; Moravský Svätý Ján; Hradište pod Vrátnom; Jurová; Malá Mača; Lehnice; Trenčianska Turná; Padáň; Čižatice; Štrkovec; Čalovec; Gruzovce; Rapovce; Mútne; Lipovník; Čierna Voda; Ňárad; Pača; Krásnohorské Podhradie; Lovce; Suché; Vrádište; Koškovce; Budmerice; Žilina; Čeláre; Klížska Nemá; Veľký Ďur; Močiar; Sedliacka Dubová; Bratislava – Nové Mesto; Šarišské Michaľany; Plášťovce; Mostová; Dolný Štál; Banská Štiavnica a Okoč.

Iniciatíva WiFi4EU bude pokračovať v najbližších dvoch rokoch ďalšími tromi fázami, pričom exekutíva EÚ približne raz za šesť mesiacov spustí ďalšie výzvy.

Zdroj euractiv.sk

Štúdium na dánskych univerzitách sa čoraz častejšie teší svojej obľube u slovenských študentov. Prečo je to tak?

Je všeobecne známe, že sa Dánsko zaraďuje medzi jednu z najobľúbenejších krajín, kam sa slovenskí študenti rozhodnú odísť študovať. Je to najmä vďaka odlišnému vzdelávaciemu systému, kde je všetko prepojené s praxou alebo vďaka pohnútke študovať v zahraničí zadarmo a osamostatniť sa od rodičov. Navyše Dánsko, okrem kvalitných škôl, slovenským študentom ponúka rôzne pracovné príležitosti, seba rozvoj, spoznanie nových zahraničných kamarátov či krásnu okolitú krajinu.

V škole 3
V škole. PHOTO: archív AS

Dôležitá je prax, nie teória

Dánsky vzdelávací systém sa zaraďuje medzi tie najlepšie na svete. Môže za to moderný systém školstva, v ktorom sa nachádza len minimum teoretických prednášok a viac je to spojené s riešením reálnych prípadov v skupinách. Študenti si každý deň pred vyučovaním musia naštudovať zadaný prípad plus k tomu nadväzujúcu teóriu a na hodine to už len prediskutujú vo svojej skupine, poprípade celej triede. Učitelia sa snažia zapájať študentov v triede tým, že im neustále kladú otázky, pýtajú sa na názor, diskutujú. Učiteľov pritom vôbec nezaujíma či študenti vedia danú poučku naspamäť ale to, či ju vedia prepojiť s praxou na príkladoch. Ďalšou výhodou dánskeho vzdelávacieho systému je, že počas štúdia majú študenti naordinovanú povinnú polročnú stáž v reálnej firme (je jedno či v Dánsku alebo v zahraničí).

Navyše, štúdium v Dánsku je zadarmo (môže za to vysoký daňový systém). Dánski študenti dokonca automaticky dostávajú mesačné štipendium nazývané SU v hodnote 800€. Zahraniční študenti to majú o čosi ťažšie. Ak chcú poberať toto mesačné štipendium, musia si nájsť prácu a mesačne odrobiť 40 hodín.

Požiadavky na prijatie

Požiadavky na prijatie na dánsku školu nie sú žiadna rocket sience. Stačí ovládať anglický jazyk na úrovni B2, napísať kvalitný motivačný list a už len čakať. Existuje veľa agentúr, ktoré budúcim uchádzačom o štúdium rady pomôžu vybaviť všetko potrebné a dôležité.

(Nákladný) Život v Dánsku

Autorkou tohto článku je Andrea, ktorá už tretí rok žije v Dánsku a študuje Medzinárodný obchod a marketing na VIA University College v Horsens. Ako sama potvrdila, život v Dánsku rozhodne nie je prechádzka ružovou záhradou. Najťažšie sú jednoznačne začiatky, kedy sa ocitáte sám v cudzej krajine, ďaleko od domova, bez náležitých dokumentov potrebných na pobyt v Dánsku a najmä s obmedzeným budgetom.

VIA škola z vnútra
Škola zvnútra. PHOTO: archív AS

Priemerný rozpočet študenta na mesiac predstavuje 600€ (ubytovanie, strava + dodatočné náklady). Dosť veľa peňazí na to, že sa na intráku delíte o ubytovanie s niekým cudzím a stravujete sa výhradne doma. Preto je neúprosné v takejto situácií zvoliť stratégiu A a začať hľadať prácu.

Hovorí sa, že práca sa v Dánsku ťažko hľadá. Andrea však tvrdí, že všetko dá, len treba mať chuť a odhodlanie. Andrei táto chuť a odhodlanie rozhodne nechýbalo, keďže sa jej po krátkom čase (dva týždne po príchode do krajiny) podarilo nájsť si prácu v miestnom hoteli Danica . Išlo síce o manuálnu prácu, ale keď vám za ňu ponúkajú 16€ na hodinu a viac, neberte ju! Samozrejme, každá práca má svoju životnosť (keď sa už ďalej nijako neposúvate) a preto sa Andrea rozhodla podstúpiť rázny krok. Keď videla ponuku pracovať pre dánsku firmu Trendhim ako správkyňa e-shopu pre slovenský trh, nezaváhala ani na sekundu. Dnes je súčasťou tejto firmy a keďže aj študuje, má nárok poberať SU o ktorom sme už písali vyššie. A hoci jej peniaze zo štipendia aj výplaty mesačne ubúdajú na bežné výdavky a dane (priemer je 38%+8%), stále jej na konte ostáva dosť na to, aby viedla plnohodnotný život.

 

Zdroj europskenoviny.sk
Celý článok nájdete tu.

Čo je pre Slovensko lepšie? Letný alebo zimný čas?

Zrušenie striedania času je z pohľadu politických zástupcov aj odborníkov dobrým krokom. Ukázalo to aj Regionálne diskusné fórum, ktoré zorganizovala Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku  v Bratislave.

Pri súčasnej úprave sa v Európskej únii (EÚ) dvakrát do roka posúva čas, aby sa zohľadnila meniaca sa dĺžka dostupnosti denného svetla, a aby sa v danom období využilo čo najlepšie. Na základe žiadosti Európskeho parlamentu a ako súčasť posúdenia súčasnej úpravy zorganizovala Európska komisia v lete 2018 verejnú konzultáciu, v rámci ktorej dostala 4,6 milióna odpovedí z 28 členských štátov. Až 84 % respondentov sa vyjadrilo za zrušenie sezónnej zmeny času. Ako upozornila europoslankyňa Anna Záborská (EPP), počet ľudí zapojených do tejto konzultácie v rámci EÚ viac ako štvornásobne prekonal počet jedného milióna podpisov, ktorý je potrebný na iniciovanie zmeny legislatívy v Únii. Podľa Záborskej však bola zároveň potrebná aj dopadová štúdia, ktorá v tomto prípade absentovala.

Europoslanec József Nagy (EPP) v diskusii o letnom a zimnom čase zdôraznil potrebu zohľadnenia geografických rozdielov v Európe pri konečnom rozhodnutí. „Najväčšou prioritou je zdravie a určenie konkrétneho času v jednotlivých krajinách by malo byť otázkou konzultácií,“ povedal počas diskusie europoslanec Vladimír Maňka.

Vo väčšine členských štátov Únie je letný čas dlhoročnou tradíciou, ktorá siaha až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, resp. ropnej krízy sedemdesiatych rokov. Vtedy bolo hlavným účelom letného času šetriť energiu. Podľa Kristiána Baráta, vedúceho kvantitatívnych analýz a systémov ZSE však  momentálne cenu energie určujú predovšetkým ceny vstupných komodít a vďaka vývoju inteligentných a úsporných systémov otázka úspory nákladov na energie aktuálne ustupuje do úzadia.

Hlavnou témou diskusie však bola otázka vplyvu zmien času na zdravie občanov. Vplyv striedania času na psychiku potvrdili aj viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Michaela Macháčová a PhDr. Tatiana Lesayova, odborníčka na pracovnú psychológiu. To platí aj z pohľadu zamestnávateľov. „Pre firmy je omnoho dôležitejšie to, aby zamestnanci boli v psychickej pohode,“povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Ten zároveň spolu s prezidentom Zväzu autobusovej dopravy a generálny riaditeľ Slovak Lines Petrom Sádovským zdôraznil potrebu koordinácie času, ktorý si jednotlivé krajiny zvolia a to najmä z pohľadu susedných krajín.

V polovici septembra 2018 navrhla Európska komisia ukončiť v roku 2019 v Európe sezónnu zmenu času. Aby sa zaručil bezproblémový prechod na nový systém, členské štáty sú podľa návrhu Komisie povinné do apríla 2019 oznámiť, či plánujú trvalo zaviesť letný alebo zimný čas.

Posledná povinná zmena na letný čas by prebehla v nedeľu 31. marca 2019. Po tomto dátume by členské štáty, ktoré by chceli trvalo zaviesť zimný čas, mohli vykonať poslednú sezónnu zmenu času v nedeľu 27. októbra 2019. Potom by už sezónna zmena času viac nebola možná. Tento harmonogram je podmienený tým, že Európsky parlament a Rada prijmú návrh Komisie najneskôr do marca 2019.

Viac..  Zákaz spania na ulici. Bezdomovci sa boja, že sú ďalším cieľom Viktora Orbána
 

V aktuálnom stanovisku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k návrhu európskej smernice sa uvádza, že by bolo na Slovensku optimálne trvalo uplatňovať súčasný zimný štandardný čas. Slovenská republika však podľa stanoviska bude presadzovať vzájomnú koordináciu a zosúladenie sa aspoň medzi susednými členskými štátmi a tiež posunutie účinnosti smernice z dôvodu navrhovanej príliš ambicióznej transpozičnej lehoty. Po ukončení pripomienkovania stanoviska ministerstvo bude rokovať so sociálnymi partnermi a predloží výsledný návrh riadneho predbežného stanoviska Slovenskej republiky.

Je súčasná úprava letného času v EÚ vyhovujúca?

Užitočnosťou letného času v EÚ sa zaoberali viaceré štúdie. Z dostupných dôkazov vyplýva nasledovné:

  • Vnútorný trh: Zistenia sa v tomto štádiu zhodujú len na jednom: nekoordinované zmeny času naprieč členskými štátmi by poškodili vnútorný trh, keďže by sa zvýšili náklady na cezhraničné obchodovanie a skomplikovala preprava, komunikácia i cestovanie, pričom by sa znížila produktivita na vnútornom trhu s tovarmi a službami.
  • Energetika: Hoci išlo o jeden z hlavných dôvodov zavedenia letného času, výskum naznačuje, že celková úspora energie vďaka letnému času je zanedbateľná. Závery sa, ale líšia aj v závislosti od faktorov ako napríklad geografická poloha.
  • Zdravie: Odhaduje sa, že letný čas má pozitívny vplyv, keďže umožňuje viac exteriérových oddychových aktivít. Závery chronobiologického výskumu však na druhej strane naznačujú, že vplyv týchto zmien na ľudský biorytmus môže byť závažnejší, než sa predpokladalo. Dôkazy o celkovom vplyve na zdravie (po zohľadnení predpokladaných pozitívnych a negatívnych účinkov) sú nejednoznačné.
  • Bezpečnosť na cestách: Neexistujú jednoznačné dôkazy o prepojení medzi letným časom a počtom dopravných nehôd. Nedostatok spánku spôsobený jarným časovým posunom by teoreticky mohol riziko nehôd zvýšiť. Na druhej strane panuje názor, že dlhšie letné večery vplývajú na cestnú bezpečnosť pozitívne. Všeobecne však možno len ťažko izolovať ostatné faktory a nehodovosť priamo spojiť s účinkami letného času.
  • Poľnohospodárstvo: Minulé obavy o narušenie biorytmu zvierat a zmeny harmonogramu dojenia v dôsledku časového posunu sa z veľkej časti odbúrali nástupom nových technológií, umelého osvetlenia a automatizácie. V lete môže byť hodina svetla navyše výhodou, keďže sa dá dlhšie pracovať vonku (napr. obrábanie polí a žatva).

 

Zdroj: www.europskenoviny.sk

Slovensko smeruje k zákazu vyhadzovania potravín

Envirostratégia 2030 navrhuje, aby supermarkety a reštaurácie dávali nepredané výrobky na charitatívne účely. Ministerstvo pôdohospodárstva súhlasí.

Envirostratégia 2030 z dielne ministerstva životného prostredia navrhuje zakázať vyhadzovanie potravín supermarketom a reštauráciám. Zákaz nevyslovuje explicitne, vyplýva však z navrhovaných riešení.

„Slovensko do roku 2030 obmedzí produkciu potravinového odpadu. Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny ďalej využiť, napríklad darovať charite nezávadné potraviny,“ píše sa v dokumente zverejnenom na začiatku septembra.

V pripomienkovom konaní, ktoré sa skončilo 18. septembra, sa za tento cieľ postavil aj ďalší zodpovedný rezort, ministerstvo pôdohospodárstva. „Súhlasíme so znížením potravinového odpadu a navrhujeme v obchodných reťazcoch potraviny, napríklad nespotrebovaný chlieb ponúkať na kŕmne účely za zníženú cenu,“ napísal agrorezort v rámci pripomienkového konania.

Svetovým lídrom v boji proti potravinovému odpadu je Francúzsko. To prijalo zákon zakazujúci veľkým supermarketom vyhadzovať potraviny ešte v roku 2016. Podľa prieskumu citovanom v denníku Le Monde daruje potraviny až 94 percent dotknutých predajných bodov.

Bez dopadov na životné prostredie

Envirostratégiu by mala podľa vyjadrení envirorezortu schvaľovať vláda na prelome rokov 2018 a 2019. Nebude to však zákon.

„Predkladaný materiál je nelegislatívnym rámcovým strategickým dokumentom,“ píše sa v doložke vplyvov s tým, že „jeho schválenie nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, priame sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu a služby verejnej správy pre občana.“

Riaditeľka SlovakAid: Podnikatelia môžu byť kľúčovou súčasťou rozvojovej spolupráce

Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu chceme po vzore najvyspelejších krajín modernizovať, a to najmä spoluprácou s inými krajinami, ale aj získavaním – dnes chýbajúcich – medzinárodných certifikátov, hovorí LUCIA KIŠŠ.

Lucia Kišš je riaditeľkou Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) od januára 2018.

Nie všetky krajiny v Európe majú svoju rozvojovú agentúru. Napríklad Maďarsko aktivity spojené s rozvojovou a humanitárnou prácou rieši cez rezort zahraničných vecí. Akou výhodou je v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci samostatná Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu?

Hlavnou výhodou je flexibilita reagovať na potreby medzinárodného spoločenstva v rýchlo sa meniacom svete, ako aj možnosť zapojiť sa do širšej donorskej spolupráce. SAMRS má na to viacero nástrojov, ktoré realizuje pod značkou SlovakAid.

SAMRS je rozpočtovou organizáciou rezortu zahraničných vecí,  je jeho hlavnou implementačnou agentúrou vo vzťahu k rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. „Naša existencia“ je založená na dvoch zakladaných strategických dokumentoch, ktorými sú Stratégia rozvojovej spolupráce na 5 rokov a každoročné Zameranie. Obe schvaľuje vláda.

SAMRS teda realizuje zahraničnopolitické priority ministerstva a vlády a má na starosti najmä technickú a finančnú stránku projektového cyklu, čo znamená, že každý rok vyhlasuje výzvy podľa prioritných krajín a sektorov uvedených v strategických dokumentoch.

Aké nástroje pomoci má SAMRS k dispozícii?

SAMRS poskytuje dotácie, mikrogranty, finančné príspevky, má napríklad aj program na zdieľanie a výmenu skúseností s partnerskými krajinami. Vďaka nim vieme pomáhať rozličným spôsobom a vieme flexibilne reagovať na konkrétne potreby a situácie: niekde podporíme projekty, niekde poskytneme mikrogranty, inde iba zdieľame konkrétne skúsenosti.

Jedným z príkladov programu na zdieľanie a výmenu skúseností je nedávna delegácia z Gruzínska a Moldavska, ktorá sa zaujímala o systém slovenskej dôchodkovej reformy. Na ministerstve práce a sociálnych vecí a rodiny sa stretli so štátnym tajomníkom a so zástupcami Sociálnej poisťovne a dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, ktorí im vysvetlili, ako systém funguje u nás. Snažíme sa takto predávať slovenské reformy do zahraničia.

Kam smeruje rozvojová pomoc zo Slovenska?

Tri hlavné programové krajiny sú Keňa, Afganistan a Moldavsko. Cielene podporujeme aj krajiny na západnom Balkáne a v rámci Východného partnerstva.

Je málo donorov na svete, ktorí pôsobia v Južnom Sudáne. Slovensko je tam od úplného začiatku poskytovania SlovakAid. Momentálne podporujeme humanitárne projekty aj v Sýrii, Jordánsku, Iraku a Libanone. Výber vychádza z vládnej stratégie, založenej na prioritách slovenskej zahraničnej politiky, ale aj našich doterajších skúseností s jednotlivými krajinami.

Bude sa toto zameranie meniť? Napríklad Keňa je stále slovenskou prioritou napriek tomu, že už nepatrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta.

Keňa je dobrý príklad krajiny, kde je slovenská rozvojová pomoc dobre etablovaná. Slovenské organizácie pôsobiace v Keni majú viac ako desaťročné skúsenosti založené na vzájomnej spolupráci, ktorá je na vysokej úrovni. V súčasnosti je prostredníctvom SlovakAid v Keni podporovaných 13 projektov.

Aj keď dnes už Keňa patrí medzi takzvané krajiny so stredne vysokým príjmom, dáva zmysel pokračovať v dobre zabehnutej spolupráci. V rámci tejto spolupráce zohráva dôležitú funkciu aj slovenský rozvojový diplomat. Okrem toho sa zameriava aj na utečencov z Južného Sudán, ktorý patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta.

Ale je to vec celkového nastavenia Stratégie rozvojovej spolupráce, ktorá sa pravidelne aktualizuje a momentálne o nej prebieha intenzívna diskusia. Našim záujmom je spoluprácu so strategickými krajinami ako Keňa rozšíriť a ďalej zdieľať skúsenosti v regióne. V budúcnosti chceme zmeniť nastavenie výziev tak, že nebudeme vyhlasovať výzvy iba na konkrétne krajiny, ale na vybrané regióny. Aj v našom smerovaní sa totiž potrebujeme posunúť o krok dopredu a pomáhať najmenej rozvinutým a najchudobnejším krajinám. To, že sme dobre etablovaní v Keni, nám dáva možnosť zapojiť sa do širšej donorskej spolupráce. Dobrým príkladom je aj podpora Európskej únie.

Vie Slovensko v prípade potreby pomôcť aj v oblastiach, ktoré nie sú konkretizované v stratégiách?

Okrem výziev na projekty pre konkrétne krajiny SAMRS poskytuje mikrogranty a dotácie na vysielanie dobrovoľníkov a expertov do rozvojových krajín.  Oba tieto nástroje sú otvorené pre krajiny na širšom zozname najmenej rozvinutých krajín podľa metodiky OECD. Minulý rok sme napríklad vyslali dobrovoľníkov aj do Kambodže.

Mikrogranty v hodnote do 10 tisíc eur schvaľujeme na žiadosť zastupiteľských úradov Slovenskej republiky. Veľvyslanectvo v zahraničí identifikuje projekt, SAMRS k nemu vydá stanovisko, podľa ktorého ho  rezort diplomacie schváli alebo neschváli. Na konci procesu SAMRS splnomocní veľvyslanca, ktorý s organizáciou žiadajúcou grant podpíše zmluvu. Ide teda o projekty rýchle, účinné, ktoré zaisťujú okamžité zviditeľnenie slovenskej rozvojovej pomoci a tým pádom aj jednotlivých zastupiteľských úradov a teda Slovenska.

O akých sumách pri slovenskej rozvojovej pomoci hovoríme?

Celková suma, ktorú má SAMRS tento rok na bilaterálnu rozvojovú spoluprácu k dispozícií je vyše 7,2 milióna eur. Štandardne podporujeme projekty v hodnote od 10 po 250 tisíc eur. Väčšinu výziev sme vyhlásili v marci a po dodatočnom zhodnotení boli vyhlásené ešte ďalšie dve výzvy v auguste.

Každoročne sa na výzvy hlásia desiatky organizácií. Výzvy sú otvorené aj pre podnikateľské subjekty, ktoré sa stále viac snažíme do rozvojovej spolupráce zapájať. Firmy majú zo Zákona o rozvojovej spolupráci určené spolufinancovanie vo výške dvadsať percent a nie desať, ako je to v prípade mimovládnych organizácií.

Ako spolupráca a podnikateľskými subjektmi prebieha?

Každoročne zverejňujeme samostatnú výzvu na podporu podnikateľských subjektov. Uvedomujeme si, že podnikatelia môžu byť kľúčovou súčasťou rozvojovej spolupráce a musíme ich preto do nej intenzívnejšie zapájať.

Formát spolupráce so súkromnými spoločnosťami plánujeme v budúcom roku rozšíriť, transformovať a systematizovať. Chceli by sme ho rozdeliť na dve časti. Prvá časť by mala zahŕňať  realizáciu štúdie uskutočniteľnosti a biznis plán. Druhá časť by predstavovala fázu realizácie samotného biznis plánu. Inšpirovali sme sa v zahraničí, konkrétne u našich susedov v CzechAid a máme veľa ďalších nápadov, ktoré chceme s našimi kľúčovými partnermi aj na medzinárodnej úrovni spolupráce zrealizovať.

Od roku 2006 existuje na Slovensku okrem rozvojovej aj mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci, ktorú SAMRS spravuje. Chystajú sa aj v oblasti poskytovania zahraničnej humanitárnej pomoci zmeny?

Zmyslom humanitárnej pomoci je, že musí byť poskytnutá rýchlo a musí reagovať na potreby aktuálneho vývoja situácie, či už ide o ozbrojený konflikt alebo prírodnú katastrofu. V prvom rade je potrebné zamedziť negatívnym vplyvom na civilné obyvateľstvo.

Základné dva nástroje, ktoré má SlovakAid v tejto oblasti k dispozícii sú materiálna pomoc, za ktorú zodpovedá ministerstvo vnútra a finančná pomoc, za ktorú zodpovedá rezort zahraničných vecí.

Finančná pomoc funguje najmä vďaka príspevkom priamo krajinám alebo medzinárodným organizáciám, ktoré v krízovom mieste pôsobia. V tejto oblasti chystá ministerstvo zahraničných vecí viaceré zmeny, ktoré budú premietnuté už v novej pripravovanej Stratégii.

Akým spôsobom SAMRS v oblasti humanitárnej pomoci pomáha a postupuje?

Naše výzvy, ktoré každoročne vyhlasujeme, reagujú na dôsledky humanitárnych kríz, napríklad v Južnom Sudáne alebo v Sýrii a v krajinách Blízkeho a Stredného východu. Aj v tejto oblasti plánujeme do budúceho roka zmeny a chceme vedieť reagovať promptnejšie. Chceli by sme mať pripravenú modelovú výzvu, ktorá by bola zverejnená hneď, ako vo svete vznikne situácia, ktorú bude potrebné riešiť rýchlou humanitárnou pomocou.

Ako prebieha proces výberu projektov, ktorým agentúra poskytne dotáciu?

SAMRS vyhlási výzvu, na ktorú sa prihlásia jednotliví žiadatelia, ktorých projekty v agentúre hodnotíme. V tomto roku sme zaviedli niektoré zmeny, napr. proces externých odborných hodnotiteľov, ktorí posudzujú projekty podľa piatich bodových kritérií OECD. Projekty posudzujú aj relevantné zastupiteľské úrady. Následne Hodnotiaca Komisia zložená z riadiacich pracovníkov rezortu zahraničia odporučí schválenie vybraných projektov, ktoré  sú predložené ministrovi na konečné rozhodnutie. S úspešnými žiadateľmi projektov SAMRS podpíše zmluvy.

Tento rok sme aktualizovali viaceré formuláre, príručky a väčšinu metodických dokumentov. Snahou bolo uľahčiť prácu a hlavne odbúrať administratívu tam, kde sa dá. Proces však ani z ďaleka nie je ukončený a na zefektívňovaní pracujeme ďalej.

Kam by sa mala slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú pomoc ďalej posúvať?   

Priestor vidím najmä v príprave projektov s inými krajinami. Tiež sme začali proces certifikácie Európskou komisiou a plánujeme získať certifikát ISO 9001. Dúfam, že vďaka týmto certifikátom si zaručíme nielen vyššiu kredibilitu a viditeľnosť, ale ako moderná inštitúcia sa staneme zaujímavým partnerom pre iné krajiny v procese realizácie spoločných projektov.

Rozbehnuté, ale máme už teraz viaceré nové partnerstvá. Napríklad spoločne s USAID plánujeme participovať na projekte v Moldavsku a spoločne s UNESCO plánujeme realizáciu projektu v oblasti vodného hospodárstva v Keni. Ide ale o komplexnejšie a časovo náročnejšie projekty.

Zdroj: EURACTIV.sk