Akútny nedostatok pracovnej sily núti vlády vyšehradských krajín zmeniť svoj odmietavý postoj k migrácii. Snažia sa zjednodušiť administratívu pri zamestnávaní cudzincov či prilákať naspäť tých, ktorí odišli študovať alebo pracovať do západnej Európy.
Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.
Veľká časť obyvateľstva vyšehradských krajín po vstupe do EÚ v roku 2004 predpokladala, že sa ch životná úroveň veľmi rýchlo vyrovná tej západnej. Platy v regióne však stále ostávajú nižšie ako v starých členských štátoch. Českí, maďarskí, poľskí a slovenskí robotníci preto využili možnosť voľného pohybu a odišli za prácou do bohatších krajín, ako je Nemecko alebo Veľká Británia.
Vyššia mzda a istota zamestnania
Túto šancu využili aj stovky tisíc maďarských občanov. Maďarské ministerstvo hospodárstva síce odhadlo, že v zahraničí pracuje zrhuba 300 tisíc Maďarov, no Centrálny štatistický úrad (KSH) a ekonomický portál Portfolio, ktoré použili údaje viacerých členských štátov, hovoria o viac ako 600 000 osobách.
Väčšina z nich podľa týchto údajov žije v Nemecku, ale viac ako päťtisíc Maďarov si pre svoj život vybralo napríklad Dánsko. Tento trend sa zintenzívnil najmä po roku 2009, kedy výsledkom zhoršujúcej sa hospodárskej situácie v Maďarsku bol prudký rast nezamestnanosti. Nájsť si prácu v niektorých odvetviach sa stalo veľmi náročné, pričom reálne mzdy klesali, vysvetľuje Gergely Tardos, analytik z OTP, najväčšej komerčnej banky v Maďarsku.
K tejto situácii prispelo viacero dôvodov. Medzi tie hlavné patrí skutočnosť, že Nemecko a Rakúsko otvorili svoje pracovné trhy, zatiaľ čo v maďarskom systéme sociálneho zabezpečenia došlo k viacerým zmenám – znížili sa dávky v nezamestnanosti a zrušil sa predčasný odchod do dôchodku. Podľa Tardosa je však hlavnou motiváciou práve vyššia mzda a istota zamestnania.
Obavy z brexitu
Takisto Poľsko čelilo problému veľkého odchodu obyvateľov do zahraničia. Situácia na poľskom trhu práce sa ale v súčasnosti zlepšuje a záujem o vysťahovanie vo všeobecnosti klesá. Podľa správy o pracovnej migrácii Poliakov, ktorú uverejnila najväčšia poľská personálna agentúra The Work Service, len 8 percent respondentov plánuje opustiť krajinu kvôli nedostatku práce. Až 40 percent respondentov uviedlo, že dobrá situácia na poľskom trhu práce znižuje ich motiváciu k vycestovaniu. Tri štvrtiny Poliakov dokonca absolútne odmietajú možnosť odchodu za prácou do zahraničia – ide o najvyšší počet za posledné štyri roky.
Správa od The Work Service tiež ukazuje, že Poliaci najčastejšie cestujú do Nemecka (31 percent), Holandska (15 percent) a Spojeného kráľovstva (6 percent). Obavy z dopadov brexitu spôsobili, že Spojené kráľovstvo spadlo z druhej priečky na tretiu. Nielen Poliaci, ale aj Slováci s obavami čakajú, ako budú vyzerať nové pracovné a životné podmienky vo Veľkej Británii.
Ekonomická migrácia sa mení aj na Slovensku. Po prvýkrát od vypuknutia hospodárskej krízy v roku 2009 prišlo na Slovensko viac ľudí, ako z neho v roku 2016 odišlo. V minulom roku bolo toto číslo ešte vyššie, keďže na Slovensko prišlo 15 tisíc ľudí, medzi ktorými boli rodení Slováci, ale aj cudzinci hľadajúci zamestnanie. Výsledky analýzy sú založené na údajoch zo zdravotných poisťovní.
Odliv študentov
Napriek viacerým priaznivým číslam Slovensko naďalej neúspešne bojuje s masívnym odlivom študentov. Nedávny prieskum medzi takmer 500 vysokoškolskými študentmi z 18 univerzít, ktorý viedla Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach, ukázal, že až 23,4 percent vysokoškolských študentov plánuje Slovensko opustiť na viac ako rok alebo natrvalo. Každý siedmy študent si pritom vyberá univerzitu v inej krajine.
V zahraničí študuje približne 14 percent slovenských študentov, čo je jeden z najvyšších podielov v rámci Európskej únie. Viac ako 20 tisíc z nich pritom študuje na univerzitách v Českej republike. Dôvod je jednoduchý. Predpokladá sa, že vysokoškolské vzdelávanie susednom Česku je kvalitnejšie. České univerzity navyše dovoľujú mladým Slovákom študovať v ich materinskom jazyku. Slovenské univerzity ako aj celá krajina však trpia – strácajú najbystrejších študentov, čo zákonite prispieva k prepadu kvality slovenského školstva.
Slováci, ktorí v zahraničí hľadajú predovšetkým pracovné uplatnenie, však pred Českou republikou uprednosťnujú Rakúsko. Podľa štúdie Európskej únie o mobilite pracovných síl v rámci EÚ z roku 2017, sú ekonomické faktory pravdepodobne silnejšie ako jazyková podobnosť.
Celý článok si môžete prečítať tu:
