Textilný priemysel ročne vyprodukuje 1,2 miliardy skleníkových plynov, čo je viac ako medzinárodné lety a námorná doprava dohromady. Nehovoriac o kvantách vody, ktoré sa spotrebujú na výrobu bavlny, či o množstve syntetických tkanív končiacich v oceáne. Veľkým problémom sú tiež pracovné podmienky ľudí, ktorý textil vyrábajú.
Užitočnosť už dávno nie je primárnym kritériom textilného priemyslu. Nadnárodné textilné firmy spolu s dobre cieleným marketingom vytvorili veľké množstvo módnych ikon, ktorých hlavnou úlohou je udávať trendy vo svete módy. To viedlo k urýchleniu starnutia vecí. Nové tričko nepotrebujem preto, lebo to, ktoré už mám je zničené, ale preto, lebo to staré som si kúpil pred rokom a už nie je také trendy. To viedlo k vytvoreniu modelu fast fashion. Štýly oblečenia sa menia priveľmi rýchlo a oblečenie má nízku kvalitu vzhľadom k použitým materiálom. Všetky tieto faktory vedú k nadmernej produkcii. Ročne sa v EÚ vyrobí približne 100 miliárd kusov oblečenia a podľa štatistík z roku 2018 sme len v krajinách EÚ na oblečenie minuli takmer 520 miliárd eur.
Ďalším problémom pri masovej produkcii šatstva je bavlna. Problém spojený s bavlnou má viacero rozmerov. Najvážnejším problémom je množstvo vody potrebné na produkciu bavlny. Na jeden kilogram bavlny sa spotrebuje približne 10 000 litrov vody. Inými slovami na jedno bavlnené tričko sa spotrebuje 2700 litrov vody, čo sa rovná množstvu, ktoré jeden človek pije dva a pol roka. Ďalším problémom spojeným s bavlnou sú environmentálne následky, ktoré nadmerná produkcia bavlny má. Najznámejším príkladom je Uzbekistan, kde produkcia bavlny spôsobila takmer úplné vyschnutie Aralského jazera. Veľká produkcia bavlny však spôsobuje problémy aj v Číne, USA a Indii.
Problémom textilného priemyslu je aj veľmi časté vykorisťovanie pracovníkov v rozvojových krajinách. Pri vykorisťovaní je veľmi známym príkladom Bangladéš. Textilný priemysel tam zamestnáva 40 miliónov ľudí a tvorí 83% celkového exportu krajiny. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rozšírenie modelu fast fashion krajine prospelo, no nie je tomu tak. Pracovníci, najčastejšie ženy sú nútené pracovať dlho, v neprimeraných podmienkach a za neadekvátnu mzdu. Za prvých 10 rokov rozmachu fast fashion, od roku 2000 do 2010 dokonca priemerný plat pracovníčok v textilnom priemysle klesol. V posledných rokoch sa situácia mierne zlepšuje, no stále neodráža obrovské tržby, ktoré veľké textilné spoločnosti majú.
Vyvstáva otázka, čo so súčasnou situáciou môžeme spraviť. Najúčinnejšou možnosťou je prestať nakupovať. To sa však ľahšie povie než urobí. K zlepšeniu situácie sa môžeme priblížiť aj tým, že sa sústredím na kvalitnejšie oblečenie. Áno, to je síce drahšie, ale zároveň aj dlhšie vydrží a v konečnom dôsledku to teda bude výhodnejšie pre našu peňaženku a aj pre životné prostredie. Veci, ktoré už nenosíme môžeme darovať, venovať na charitu, či jednoducho predať. Portál Nosene.sk je on-line second hand obchod, kde môžete oblečenie darovať alebo si kúpiť aj niečo nové (staré) pre seba. Niektoré značky, ako napríklad H&M, ZARA, sa zapojili do programov zberu šatstva, kde darované šatstvo bude ďalším spôsobom využité. Je nutné poznamenať, že množstvo recyklovaného šatstva sa ani zďaleka nepribližuje vyprodukovanému množstvu, no je to prvý krok k zmene k lepšiemu.
