Vzdelávanie na Slovensku 2.0: Tvoríme víziu

Americká obchodná komora na Slovensku (AmCham Slovakia) zorganizovala konferenciu o potrebách slovenského vzdelávacieho systému.

Na podujatí sa brainstormovalo o základných líniách reformy, postavení učiteľov, o zmenách potrebných na základnom, strednom, univerzitnom stupni,  ako aj o nastavení celoživotného vzdelávania.

Ronald Blaško: Štyri otázky a komentáre k vzdelaniu budúcnosti

Výkonný riaditeľ Americkej obchodnej komory na Slovensku ponúka niekoľko úvah o vplyve rodičov na vzdelanie detí, kvalite učiteľov a meta-zručnostiach.

Vzdelávanie má byť politická priorita, nie téma politikárčenia

Pre zmeny vo vzdelávacom systéme si v prvom rade musíme získať učiteľov, hovorí šéf parlamentného výboru pre školstvo. Zároveň ich však treba zaplatiť, aby dopredu neprichádzali o 40 % príjmov v porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, dodávajú odborníci.

 

Zdroj: Euractiv.sk

Slovensko vďaka eurofondom píše úspešný príbeh, vyhlásil eurokomisár Oettinger

Slovenská ekonomika sa do roku 2020 môže dostať na úroveň priemeru európskej dvadsaťosmičky, myslí si eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger.

Eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger 18. júna navštívil Slovensko, aby si vypočul a pochopil slovenské názory a pripomienky k návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ po roku 2020 z dielne Európskej komisie.

Nemecký eurokomisár podľa vlastných slov cítil zo strany slovenskej vlády veľké pochopenie pre bruselský návrh. Doterajšie počínanie Slovenska v rámci politiky súdržnosti EÚ označil za „úspešný príbeh“. Oettinger to pre médiá vyhlásil po rokovaniach s vicepremiérom pre investície a informatizáciu Richardom Rašim (Smer-SD).

Na ceste k priemeru EÚ

Oettinger pripomenul, že od vstupu do Únie v roku 2004, keď domáce HDP na obyvateľa predstavovalo 50 percent európskeho priemeru a Slovensko tak bolo najchudobnejším členským štátom, sa slovenské HDP dostalo takmer na úroveň 80 percent“.

„Som presvedčený, že vďaka verejným a súkromným investíciám, vďaka svojej politike orientovanej na priemysel a vďaka vzdelávaniu a zvyšovaniu kvalifikácie má Slovensko šancu do konca tohto desaťročia dosiahnuť úroveň 100 percent priemeru EÚ,“ priblížil eurokomisár zodpovedný za rozpočet EÚ.

na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Nemecký politik dodal, že Európska komisia pracuje v súčasnosti na tom, aby členské krajiny pochopili význam a potrebu nového rozpočtu. „Verím, že Slovensko sa využitím svojho potenciálu stane krajinou, ktorá si zaslúži pozornosť aj v Európe,“ uviedol Oettinger.

Predstavitelia samospráv, farmári či výskumníci potrebujú podľa neho jasné informácie a istoty ohľadom kohéznej politiky po roku 2020. Zopakoval tak zámer Komisie, ktorá sa chce na finálnej podobe dlhodobého rozpočtu EÚ a kohéznej politiky dohodnúť najneskôr na jar budúceho roku, teda ešte pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu. „Čím skôr sa nám to podarí, tým lepšie,“ dodal Oettinger.

Eurofondy potrebujú väčši flexibilitu

Keď Komisia 29. mája predstavila svoju víziu politiky súdržnosti po roku 2020, a s ním aj konkrétne návrhy národnych obálok pre jednotlivé členské štáty, predstavitelia slovenskej vlády si  vydýchli. Škrty v štrukturálnych a investičných fondoch určených pre Slovensko boli menšie, ako predpovedali niektoré pesimistické predpovede. Vicepremiér Richard Raši vtedy škrty označil za „štedré“ a pre Slovensko vraj sú „úspechom“.

Slovenská vláda však odvtedy viackrát vyjadrila nespokojnosť s tým, ako sa Komisia postavila k požadovanej väčšej flexibilite a zjednodušeniu politiky súdržnosti.

Oettinger v Bratislave však ubezpečoval, že Komisia chce vo svojom návrhu zabezpečiť, aby politika súdržnosti po roku 2020 bola flexibilnejšia a vedela tak lepšie reagovať na nečakané udalosti v budúcnosti.

Európska exekutíva napríklad navrhuje prehodnotenie pôvodných investičných priorít kohéznej politiky v polovici rozpočtového obdobia, teda v roku 2024. Na základe aktuálnych potrieb či ukazovateľov hospodárskej výkonnosti v jednotlivých krajinách potom bude môcť na zvyšné tri roky určiť nové prioritné oblasti, do ktorých by mala smerovať finančná podpora zo štrukturálnych fondov.

„Chceme zaistiť väčšiu flexibilitu pri presúvaní peňazí medzi jednotlivými programami, v rámci programov ale aj medzi jednotlivými rokmi,“ priblížil Oettinger.

Slovensko sa chce sústrediť na komunitárne programy

Potrebu schváliť nový rozpočet čo najskôr zdôraznil aj slovenský vicepremiér. Ak nebude prijatý do eurovolieb v roku 2019, celý proces sa zastaví a bude pokračovať pravdepodobne o rok, keď vznikne nový europarlament a nová administratíva Európskej únie. Slovensko sa v rámci predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke bude snažiť presvedčiť ostatné krajiny, aby rovnako podnikli ústretové kroky v súvislosti s rokovaním o rozpočte.

Zdĺhavé rokovania predchádzajúce prijatiu súčasného sedemročného rozpočtu EÚ spôsobili, že členské štáty začali čerpať alokované zdroje s niekoľkomesačným oneskorením. Tomuto scenáru chce Európska únia teraz predísť. Podľa vicepremiéra Rašiho je veľmi dôležité, aby Slovensko začalo čerpať peniaze hneď, ako odštartuje nové programové obdobie 2021 až 2027.

Vicepremiér upozorňuje, že hoci je Slovensko s navrhovanou národnou obálkou spokojné, v rokovaniach sa bude ešte snažiť presadiť požiadavky k niektorým dôležitým parametrom budúcej kohéznej politiky.

peňazí z fondov EÚ do regiónov postihnutých migračnou a finančnou krízou. 

„Slovensko má mať 11,8 miliardy eur v stálych cenách a 13,3 miliardy eur v bežných cenách,“ pripomenul prvý návrh pre Slovensko. Za otvorené otázky považuje pravidlo n+2 či mieru spolufinancovania europrojektov, ktorá by podľa očakávaní mala byť po roku 2020 nižšia.

Pokles financií v tzv. kohéznej obálke z dôvodu brexitu a nových výziev je podľa neho treba vyvážiť čerpaním z centrálne riadených programov, ktoré Slovensko zatiaľ využívalo minimálne. Medzi komunitárne programy patrí napríklad Hoizont 2020 podporujúci inovácie, či program LIFE zameraný na životné prostredie a ochranu klímy.

Oettinger sa stretol aj s premiérom Petrom Pellegrinim a ministrom financií Petrom Kažimírom (obaja Smer-SD). Slovenskí vládni predstavitelia ho informovali o pozícii Slovenska k Viacročnému finančnému rámcu EÚ na roky 2021-2027. „Slovensko má k návrhu Európskej komisie viacero pripomienok, avšak pokladá ho za dobrý vstup do ďalšej diskusie,“ informoval tlačový odbor Ministerstva financií SR.

Okrem veľkosti rozpočtu sú pre SR dôležité aj podmienky využívania týchto prostriedkov, ktoré by mali byť šité na mieru podľa potrieb jednotlivých štátov, uzatvára odbor.

Zdroj: Euractiv.sk

Foto: TASR

Bezplatný internet pre obce zatiaľ nebude!

Komisia zrušila dlho očakávanú výzvu WiFi4EU na bezplatný internet pre obce

Kvôli zlyhaniu systému za 800 tisíc eur presúva Európska komisia výzvu na jeseň. Tisíce obcí a iných verejných subjektov, ktoré sa do projektu WiFi4EU zapojili, ostalo sklamaných a mnohé sa obávajú, či sa im opäť podarí byť v procese dostatočne rýchly.

Obce, knižnice, či zdravotnícke zariadenia, ktoré mali záujem o financovanie bezplatného bezdrôtového pripojenia na internet, sa mali prihlásiť do polovice mája. Európska komisia na iniciatívu WiFi4EU: Bezplatné WiFi pre obyvateľov vyčlenila 120 miliónov eur. Až osem tisíc subjektov malo dotáciu získať na jednoduchom princípe: kto prv príde, ten prv berie.

„Napriek veľkému úspechu, pokiaľ ide o počet predložených žiadostí, bola Výkonná agentúra pre inovácie a siete Európskej komisie nútená rozhodnúť o zrušení prvej výzvy na predkladanie žiadostí,“ informovala Komisia koncom minulého týždňa všetkých záujemcov.

Systém, ktorý stál Komisiu 800 miliónov eur spôsobil, že niektoré subjekty sa zaregistrovali predtým, ako sa registrácia spustila. Vzhľadom na obrovský záujem o digitálny projekt, ktorý mali oceniť priamo obyvatelia, hovoria niektoré médiá o blamáži.

WiFi zadarmo chcela každá štvrtá európska obec

Do výzvy sa podľa medializovaných informácií zapojilo vyše 18 tisíc obcí, teda takmer štvrtina všetkých obcí v Európe. Záujemcovia sa o dotáciu pretekali: komu sa podarí čo najskôr podať prihlášku, ten mal na úspech najväčšie šance.

V prvých piatich minútach po spustení prihlasovania, ktoré odštartovalo 15. mája o 13:00 hodine stredoeurópskeho času, sa podľa informácii portálu New Europe nahlásilo vyše 3 500 obcí. V priebehu ďalších troch hodín išlo o 11 tisíc žiadostí.

Komisiu údajne v krátkom čase po spustení o problémoch informovali dva externé subjekty. Risk v neautorizovanom prístupe k osobným údajom a možnosť zmeniť čas, kedy obec podala prihlášku, mali byť dve hlavné oblasti, ktoré Komisiu donútili vypnúť prihlasovanie a znefunkčniť portál WiFi4EU už necelé štyri hodiny po jeho spustení.

Európska komisárka pre Digitálnu ekonomiku a spoločnosť Mariya Gabrielová uviedla, že „Komisia je pevne prepojená so zásadami spravodlivosti, transparentnosti a spoľahlivosti“. „Vzhľadom na to, že technická otázka zabránila všetkým obciam podať žiadosti na rovnakom základe, požiadala som o zrušenie prvej výzvy,“ vysvetlila Gabrielová.

Komisia teraz tvrdí, že chybný softvér do jesene opraví a poukazy z prvého kola priradí k tým, ktoré mali byť distribuované podľa pôvodného plánu v druhej výzve.

„Prevádzka portálu sa obnoví po ukončení vývoja príslušných informačných technológií,“ píše sa v správe, ktorú tím Komisie rozposlal všetkým subjektom, ktoré sa do prvej výzvy prihlásili.

Dobrou správou pre záujemcov je, že sa na novo nebudú musieť registrovať a svoju žiadosť na jeseň zašlú podľa komisárky „jedným klikom tlačidla“.

 Zdroj: Euractiv.sk

Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu silnie dôvera v Úniu a optimistické vnímanie budúcnosti

Európska komisia zverejnila 14. júna výsledky jarného prieskumu Eurobarometer. Vychádza z neho, že väčšina Európanov hodnotí hospodársku situáciu ako dobrú a budúcnosť vníma pozitívne. Dôvera v Úniu silnie a podpora hospodárskej a menovej únie je na najvyššej úrovni.Prieskum sa realizoval od17. do 28. marca 2018, oslovených bolo 33 130 respondentov z 28 členských štátov EÚ a 5 kandidátskych krajín.

Vnímanie hospodárstva podpora pre euro

Európania pozitívne vnímajú stav európskeho hospodárstva (50 %, + 2 percentuálne body od jesene 2017), čo je najvyššie skóre od roku 2007. Pozitívne vnímanie sa zvýšilo v 21 členských štátoch.

Pozitívne hodnotenie stavu národného hospodárstva (49 %, +1) prvýkrát od jari 2007 prevažuje nad negatívnym vnímaním (47 %, -2). Toto však neplatí pre Slovensko, kde stav hospodárstva hodnotí pozitívne 41% respondentov a negatívne 55%.

Podpora pre hospodársku a menovú úniu a euro dosahuje rekordnú úroveň, až tri štvrtiny respondentov (74 %) v eurozóne podporuje jednotnú menu. V tomto ukazovateli jeSlovensko nad priemerom EÚ, podporu euru a hospodárskej a menovej únii vyjadrilo až 77% opýtaných.

Dôvera v Európsku úniu

Dôvera v EÚ vzrástla na 42 % (+1) a of d jesene 2010 je na najvyššej úrovni. Väčšina respondentov dôveruje EÚ v  15 členských štátoch, najviac je to v Litve (66 %), Portugalsku a Dánsku (v oboch 57 %).

Na Slovensku dôveruje EÚ  44% opýtaných, nedôveruje  45% Slovensko patrí medzi 6 krajín kde dôvera v EÚ klesla.

Dôvera v EÚ je naďalej vyššia než dôvera v národné vlády alebo parlamenty. 42 % Európanov dôveruje Európskej únii, zatiaľ čo svojmu národnému parlamentu a vláde dôveruje 34 %.Nedôvera  v národné vlády (EÚ priemer 61%) a parlamenty (EÚ priemer 60, %)má celkovo stúpajúcu tendenciu.

Platí to aj pre Slovensko, národnej vláde a parlamentu nedôveruje až 72% respondentov, dôveruje im 21%.  EÚ nedôveruje 44% a dôveruje 45% opýtaných.

Imidž EÚ

40 % Európanov vníma EÚ pozitívne (37 % neutrálne a iba 21 % negatívne). Týka sa to 15 členských štátov, najpozitívnejšie vnímanie je v Írsku (64 %), Bulharsku a Portugalsku (v oboch 56 %).  Na Slovensku sa imidž EÚ ukazuje ako neutrálny (47%). Až  45% slovenských respondentov si myslí, že ich hlas sa v EÚ počíta, 48% sa domnieva, že nie.

Väčšina Európanov je optimistická, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ (58 %). Patrí sem aj Slovensko, optimistických ohľadom budúcnosti EÚ je 61% slovenských respondentov. Optimizmus rástol vo všetkých krajinách EÚ okrem  Grécka a Spojeného kráľovstva.

Až 70 % Európanov cíti byť občanmi EÚ. Tento názor prvýkrát od jari 2010 zdieľa väčšina respondentov vo všetkých členských štátoch. V tomto ohľade Slovensko vysoko prevyšuje Európsky priemer, občanmi EÚ sa cíti až 80% Slovákov.

Aké sú najkľúčovejšie výzvy, ktorým momentálne čelí celá EÚ?

Na celoeurópskej úrovni považujú respondenti za najväčšie tri nasledujúce výzvy: migrácia (38%), terorizmus (29%) a hospodárska situácia (18%).  Migráciu považujú za najväčšiu výzvu v Estónsku (62%), Českej republike (58%) a v Maďarsku (56%).  Terorizmus je medzi výzvami na druhom mieste v 15  členských štátoch.  U našich Českých susedov je to  považuje terorizmus za výzvu 47% opýtaných.

Na Slovensku je poradie výziev nasledovné: migrácia (44%), terorizmus (30%),  a stav verejných financií (21%). Hospodárska situácia (14%) je až na piatom mieste, predchádza jej kriminalita (16%),

Najväčšie výzvy na národnej úrovni

Celkovo  na národnej úrovni ľudí najviac trápi ľudí nezamestnanosť, zdravotné a sociálne zabezpečenia a migrácia. Na Slovensku sú podľa respondentov najväčšími výzvami  zdravotné a sociálne zabezpečenie (34%), stúpajúce ceny, inflácia a drahší život (30%) a hospodárska situácia (20%). Migráciu považuje za výzvu 9% slovenských respondentov, terorizmus 3%.

Európania pociťujú výhody politík Únie a jej úspechy

Prieskum celkovo ukazuje silnú podporu priorít EK: voľný pohyb podporuje 82 % respondentov, na Slovensku 83% (+1) a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku 75 % (SK – 76%).  Občanov sa prvýkrát pýtali, aký majú názor na obchodnú politiku EÚ a väčšina (71 %) jej vyjadrila podporu.

Európania  a rovnako aj Slováci vnímajú „voľný pohyb osôb, tovaru a služieb v rámci EÚ“ (58 %, SK – 70%) a „mier medzi členskými štátmi EÚ“ (54 %, SK- 48%) ako dva najpozitívnejšie výsledky EÚ.

 

Zdroj: tlačová správa Európska komisia

Ako sa žije cudzincom na Orave?

30. mája sme v Sinaj City Hub v Trstenej uskutočnili medzinárodný event pod názvom „Ako sa žije cudzincom na Orave.“ Na evente sa stretlo viac ako 20 ľudí z celej Európy: zo Slovenska, Španielska, Francúzska, Nemecka, Lotyšska a Grécka.

Cieľom stretnutia bolo dať príležitosť cudzincom, ktorí žijú na Orave, stretnúť sa, vytvoriť komunitu spolu s domácimi. Keďže my ako zahraniční dobrovoľníci taktiež žijeme určitý čas tu na Orave, veľmi nás zaujímajú názory, pocity iných cudzincov, ktorí si vybrali Oravu ako svoj domov. Prečo sa rozhodli pre Oravu? Prečo opustili svoje bydlisko? Ako sa im tu žije? Pocítili alebo pociťujú nejaké prekážky, bariéry? Ako si tu zvykli? Chcú tu ostať? O tom všetkom, ale aj o ďalších témach sme sa spoločne rozprávali, diskutovali a zdieľali. Celý večer sa niesol v príjemnej, pozitívnej atmosfére a neformálnom duchu.

Pre všetkých hostí boli pripravené rôzne medzinárodné jedlá, aktivity, hry počas ktorých sme sa spoločne zabavili a aj viac spoznávali. Videli sme, že toto spojenie cudzincov a Slovákov žijúcich na Orave je veľmi dôležité a že aj takto sa môžu spoločne spájať ľudia v komunite.

„Veľmi neočakávane na stretnutí neboli viditeľné žiadne bariéry medzi mladými ľuďmi a staršími, všetci sa spolu rozprávali, zoznamovali. Bolo to veľmi milé stretnúť domácich, ktorí s nami chceli stráviť spoločný čas.“ Anna, Nemecko

„Toto stretnutie bolo pre mňa veľmi pekným momentom, všetci sa zapájali do hier, videla som ľudí z rôznych krajín a rôzneho veku rozprávať sa, hrať sa a tráviť čas spolu. A to bolo super!“ Louise, Francúzsko

„Spoločenstvo rôznych národností žijúcich v oravskom regióne. Mnohí z nás sme sa videli po prvý krát, napriek tomu, že žijeme v rovnakom meste. Spoločne sme zdieľali naše skúsenosti, zážitky. Pre mňa osobne to bol úžasný čas stretnúť ľudí z vonku, ktorí zažívajú niečo podobné ako ja a majú rovnaké podmienky ako ja.“ Jorge, Španielsko

Po skončení eventu sme dostávali od návštevníkov veľmi dobrú spätnú väzbu. Všetci boli dychtiví po tom prísť znovu. Event by sme chceli realizovať pravidelne raz za mesiac, takže nezmeškajte túto príležitosť. Všetci ste srdečne pozvaní!

Arnaud Lam, Francúzsko

Galéria:

[ngg_images source=“galleries“ container_ids=“34″ display_type=“photocrati-nextgen_basic_thumbnails“ override_thumbnail_settings=“0″ thumbnail_width=“240″ thumbnail_height=“160″ thumbnail_crop=“1″ images_per_page=“20″ number_of_columns=“0″ ajax_pagination=“0″ show_all_in_lightbox=“0″ use_imagebrowser_effect=“0″ show_slideshow_link=“0″ slideshow_link_text=“[Show slideshow]“ order_by=“sortorder“ order_direction=“ASC“ returns=“included“ maximum_entity_count=“500″]