Mesiacu apríl dominovalo hlasovanie o rezolúcii o Slovensku v Európskom parlamente, maďarské parlamentné voľby, ale i prejav Emmanuela Macrona o budúcnosti EÚ.
Jedným z odporúčaní v uznesení Európskeho parlamentu v súvislosti s prípadom vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej je vytvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý by mal viesť Europol a mal by mať plný prístup k vyšetrovaciemu spisu.
Informácie boli poskytnuté z portálu EURACTIV, celý článok nájdete tu.
Európska komisia predstavila návrh dlhodobého rozpočtu EÚ na obdobie 2021 až 2027, ktorý je vyváženou kombináciou škrtov vo výdavkoch a nových zdrojov. Zohľadňuje na jednej strane úlohu Európy pri zaistení bezpečnosti a stability v nestabilnom svete a na strane druhej príjmový výpadok v podobe brexitu.
Rozpočet má byť:
Moderný: menej byrokracie pre prijímateľov a riadiace orgány = jednotný súbor pravidiel.
Jednoduchý: štruktúra rozpočtu je prepojená s prioritami Únie; radikálne zjednodušenie používania finančných nástrojov aj vďaka fondu InvestEU.
Flexibilný: vyššia flexibilita v programoch a medzi nimi, posilnenie nástrojov krízového riadenia, vytvorenie novej „rezervy Únie“ na riešenie neočakávaných udalostí a núdzových situácií.
„Mám dve odporúčania do budúcna. Po prvé, na maximum vyčerpať prostriedky súčasného rozpočtu na roky 2014-2020, pretože ide o najštedrejší rozpočet čo do tradičných politík ako kohézia a poľnohospodárstvo. Druhé odporúčanie sa týka využívania budúceho rozpočtu. Aj Slovensko sa musí naučiť menej sa spoliehať na granty a viac preniknúť do nástrojov na výskum a inovácie alebo do nástrojov, ktoré kombinujú verejne a súkromné investície. V tomto kontexte by bolo ideálne zriadiť na Slovensku efektívnu investičnú platformu, ktorá by umožnila takéto čerpanie.“ uviedol podpredseda Európskej komisie a slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.
Aký rozpočet navrhujeme?
Výdavky:
Úspory:
Mierne zníženie financovania, približne o 5 %, v oblastiach:
V súvislosti s budúcnosťou kohéznej politiky podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič uviedol: „Teraz bude dôležité do 29. mája férovo nastaviť kritériá kohéznej politiky, na základe ktorých sa stanovia národné obálky pre jednotlivé členské štáty. Chceme predísť dramatickým zmenám vo finančnej pozícii jednotlivých krajín a regiónov. Preto som navrhol, aby sme mali napríklad takpovediac záchrannú sieť, čiže akýsi interval proti takýmto výkyvom, a tiež za to, aby HDP zostalo najsilnejším alokačným kritériom“.
Príjmy:
Kombinované financovanie: nové peniaze (zhruba 80 %) + prerozdelenie príjmov + šetrenie (zhruba 20 %).
Nové vlastné zdroje financovania dlhodobého rozpočtu budú predstavovať približne 12 % celkového rozpočtu EÚ a mohli by prispieť k financovaniu nových priorít sumou až do výšky 22 miliárd eur ročne. Budú sa skladať z:
o 20 % príjmov zo systému obchodovania s emisiami,
o 3 % sadzbu uplatňovanú na nový spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (ktorý sa má postupne zaviesť po prijatí potrebných právnych predpisov),
o príspevok členských štátov vypočítaný na základe množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov v každom členskom štáte (0,80 eur za kilogram).
Novinky:
o program na podporu reforiem s celkovým rozpočtom 25 miliárd eur – poskytne finančnú a technickú podporu členským štátom pri realizácii reforiem, najmä v súvislosti s európskym semestrom, patrí sem aj osobitná podpora členským štátom mimo eurozóny
o Európsky nástroj stabilizácie investícií – pomôže udržiavať úroveň investícií v prípade veľkých otrasov.
Rabat
Postupné odstránenie všetkých rabatov a zníženie podielov, ktoré si členské štáty ponechávajú pri výbere colných príjmov do rozpočtu EÚ, a to zo súčasných 20 % na 10 %. Vďaka obom uvedeným opatreniam bude rozpočet EÚ jednoduchší a spravodlivejší.
Čo bude nasledovať?
Na základe dnešných návrhov Komisia predloží v priebehu nasledujúcich týždňov podrobné návrhy sektorových finančných programov. Návrh následne prerokujú členské štáty v Rade EÚ a v Európskom parlamente. Ambíciou EK je dosiahnuť dohodu ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu a samitom v Sibiu, ktorý sa uskutoční 9. mája 2019.
Informácie boli poskytnuté zo Zastúpenia Európskej Komisie na Slovensku.
Európska komisia chce podporiť obce pri inštalácií bezplatného internetu na verejných miestach. Pre Slovensko by zatiaľ mala vyčleniť minimálne 1,125 milióna eur. Slovenská vláda pripája vlastný program Wifi pre Teba ((WiFi4SK)
Európska komisia spustila v utorok webový portál WiFi4EU, ktorý podporuje iniciatívu na bezplatné pripojenie internetu na verejných priestranstvách, ako sú parky, námestia, verejné budovy, knižnice, zdravotné strediská či múzeá.
EÚ zo svojho rozpočtu do roku 2020 vyčlenila sumu 120 miliónov eur na financovanie vybudovania bezplatných verejných bezdrôtových „internetových bodov“ (hotspotov) v 8000 obciach vo všetkých členských štátoch, ako aj v Nórsku a na Islande.
Exekutíva EÚ pripomenula, že obce dostali „pozvánku“, aby najneskôr do polovice mája zaregistrovali detaily svojej prihlášky ešte pred zverejnením prvej výzvy na predkladanie projektov, aby sa mohli uchádzať o finančné prostriedky EÚ.
Program WiFi4EU ponúka obciam, ktoré sa chcú zapojiť, 15 tisíc eur na zriadenie wi-fi hotspotov vo verejných priestoroch. Program má za cieľ prepojiť „do roku 2020 každú európsku dedinu a každé mesto bezplatným bezdrôtovým prístupom k internetu okolo hlavných centier verejného života“.
Podľa návrhu EK financie z rozpočtu EÚ budú prerozdelené „geograficky vyváženým spôsobom“ po celej Únii. Komisia už pri spustení iniciatívy upozornila na zásadu „kto prv príde, ten prv berie“.
Podmienkou financovania je, aby „domáca strana“, čiže lokálne samosprávy, dokázala pokryť prevádzkové náklady bezplatných wi-fi „hotspotov“ aspoň počas obdobia troch rokov.
Pripojenie musí byť ľahko prístupné, bezplatné a riadne zabezpečené, bez používania reklamy a osobných údajov. Brusel tiež odporučil, aby bol okrem jazyku daného členského štátu prístup na internet poskytovaný aj v ďalších európskych jazykoch.
Iniciatíva sa teší aj podpore Európskeho parlamentu, ktorý ešte vlani v septembri schválil potrebné finančné prostriedky.
Smerom k jednotnému trhu
Eurokomisárka pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Marija Gabrielovová pred novinármi zdôraznila, že „vďaka programu WiFi4EU dostanú obce možnosť priblížiť internetové prepojenie občanom a umožniť im plne využívať nekonečné možnosti digitalizácie“. „Ide o konkrétny krok smerom k realizácii digitálneho jednotného trhu,“ spresnila komisárka.
Registrácia obcí sa začala v utorok 20. marca, samosprávy získajú informácie na portáli www.WiFi4EU.eu. V polovici mája bude spustená prvá výzva a zaregistrované obce budú môcť požiadať o prvú dávku 1000 poukážok WiFi4EU.
Počas prvej fázy sa prihliadne na zaistenie zemepisnej rovnováhy a eurokomisia oznámi 1000 obcí, ktoré získali finančné prostriedky. Každá zúčastnená krajina dostane najmenej 15 poukážok – pre 15 obcí. V nadchádzajúcich dvoch rokoch budú spustené ďalšie štyri výzvy na zapojenie sa do programu WiFi4EU.
Pre Slovensko by teda mala Komisia vyčleniť minimálne 1,125 milióna eur pre 75 rôznych subjektov.
Ešte pred spustením európskej iniciatívy prišla s vlastným projektom pre bezplatné wifi v obciach aj slovenská vláda. Európska podpora sa podľa Úradu podpredsedu vlády pre informatizciu a investície ujde len niekoľkým desiatkam obcí.
Úrad preto predstavil vlastný projekt Wifi pre Teba, v rámci ktorého sa o nenávratný príspevok 15 tisíc eur budú okrem obcí a miest môcť uchádzať aj štátne podniky, vrátene nemocníc či železníc.
O aký rozpočet v slovenskej výzve pôjde ešte nie je jasné. Podľa Petra Pellegriniho, ktorý je ešte stále podpredsedom vlády Róberta Fica v demisii, je prioritou zabezpečiť všetkým občanom možnosť prístupu k internetu bez ohľadu na to, z akej oblasti či sociálnej skupiny pochádzajú a či si to môžu dovoliť vo svojej domácnosti.
„Peniaze vyčlenené z OPII budú určené na technické vybavenie, ako sú WiFi routre či antény,“ uvádza v správe pre médiá komunikačný odbor ÚPVII.
Článok uverejnil a jeho pokračovanie nájdete na portáli euroactiv.sk
Súčasťou návrhu Európskej komisie je aj dočasná daň z príjmov z digitálnych aktivít, ktorá by každoročne mohla zvýšiť príjmy rozpočtov členských krajín o 5 miliárd eur. Komisia uisťuje, že jej plán nie je namierený proti konkrétnej spoločnosti alebo krajine.
Európsky parlament podporil myšlienku „asociačnej dohody“ v ukrajinskom štýle ako vzor budúcich vzťahov medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom. Europoslanci sa tiež postavili za návrh dohody o vystúpení, ktorý predstavila Európska komisia.
„Vízia, architektúra do budúcnosti“
Poslanci v Štrasburgu tento týždeň schválili nelegislatívne uznesenie, ktoré navrhla Riadiaca skupina Európskeho parlamentu pre brexit, pomerom hlasov 544 ku 110.
Uznesenie poukazuje na jedinečnosť systému fungovania Únie, ktorý je založený na záväzných spoločných pravidlách, spoločných inštitúciách, ale aj spoločných mechanizmoch dohľadu, presadzovania predpisov a rozhodovania sporov.
Schválený text dodáva, že ani nečlenské krajiny, ktoré sú síce k Únii úzko pridružené a majú identickú legislatívu, nemajú také výhody a prístup na spoločný trh, ako jej členské štáty.
Guy Verhofstadt, ktorý má na starosti vyjednávania o brexite za Európsky parlament, počas utorňajšej rozpravy o uznesení uviedol, že ponúka „víziu, architektúru do budúcnosti“.
„Mali by sme začať s asociačnými rokovaniami so Spojeným kráľovstvom, ktoré budú založené na štyroch pilieroch: obchod, vnútorná bezpečnosť, tematická spolupráca a vonkajšia bezpečnosť/obrana.“
„Som presvedčený, že Británia pochopí výhody takéhoto prístupu a hlbokého špeciálneho partnerstva,“ dodal.
V návrhu Parlamentu sa uvádza, že akýkoľvek budúci pakt so Spojeným kráľovstvom bude musieť rešpektovať integritu jednotného trhu Únie, colnej únie a štyroch slobôd tak, aby nenastalo „vyberanie hrozienok z koláča“ zákonov a odvetví Európskej únie. Mala by sa rovnako zachovať aj úloha Európskeho súdneho dvora.
To by však bolo v rozpore s „červenými líniami“ britskej vlády, ktoré tiež vylučujú, aby sa rozhodnutia súdu v Luxemburgu vzťahovali na Spojené kráľovstvo.
Europoslanci tiež privítali návrh Dohody o vystúpení z dielne Komisie, ktorý bol uverejnený vo februári, a podporili jeho navrhované prechodné opatrenia. V tejto súvislosti zdôraznili potrebu zaistiť rovnaký a spravodlivý prístup k občanom Únie žijúcim v Spojenom kráľovstve a k britským občanom pobývajúcim na území členských štátov.
Parlament sa priamo nezúčastňuje na rokovaniach podľa Článku 50, no poslanci budú musieť ratifikovať akúkoľvek dohodu, ktorá vyplynie z rozhovorov medzi skupinou Michela Barniera „Brexit taskforce“ a tímom Theresy Mayovej.
Vedúci predstavitelia Únie sa zídu v Bruseli budúci štvrtok na dvojdňovom summite Európskej rady. Predpokladá sa, že lídri podpíšu 21-mesačné prechodné obdobie, podľa ktorého si Spojené kráľovstvo zachová prístup k jednotnému trhu a bude do decembra 2020 prispievať do európskeho rozpočtu. Na tomto summite by sa malo tiež začať rokovať o budúcich vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom.
Práva občanov počas prechodného obdobia však zostávajú naďalej otázne. Otázny je aj spôsob, ako sa vyhnúť „tvrdej hranici“ zahŕňajúcej colné kontroly medzi Severným Írskom a Írskou republikou.
Komisia predložila aj návrh protokolu o Írsku a Severnom Írsku, ktorý obsahuje konkrétne riešenie umožňujúce zachovať spoluprácu medzi severom a juhom a zabrániť „tvrdej hranici“. Európsky parlament návrh privítal.
Britská vláda zároveň podľa poslancov musí zaistiť, že nedôjde k žiadnemu obmedzeniu práv, ktoré občanom garantuje Veľkopiatková dohoda.
Theresa Mayová však návrh európskej legislatívy okamžite odmietla. Varovala, že Komisia ohorzuje integritu krajiny a s týmto návrhom by „ nemohol súhlasiť žiadny britský premiér“.
„Vidím v pozícii Spojeného kráľovstva, pani premiérky Mayovej, dôraznú bezradnosť, oni by aj chceli ukázať zuby a dosiahnuť nejaké vážne veci. Nemajú to však premyslené, nemajú na to prostriedky,“ vyhlásil slovenský poslanec EP Eduard Kukan.
Podľa jeho kolegu z Parlamentu Branislava Škripeka (ECR) sa rokovania o vystúpení „uberajú omalším tempom ako obe strany očakávali“.
„Posledné kroky vyjednávača Barniera mali smerovať k urýchleniu procesu, no paradoxne, môžu mať opačný efekt. Som za pokojné rokovania s akcentom na dohodu, ktorá ochráni práva občanov EÚ v Británii,‟ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR).
Europoslankyňa Monika Beňová zdôraznila že „obchodné vzťahy medzi EÚ a Britániou sú najväčšie, čo sa týka rozsahu. Viac ako 50 percent tovarov a služieb sa vyváža z Británie do EÚ a naopak – viac ako 50 percent našich tovarov a služieb zas do Británie.“
Článok uverejnil a jeho pokračovanie nájdete na portáli euroactiv.sk
