O situácií v Bielorusku sme už písali, konkrétne o výsledkoch prezidentských volieb a o protestoch, ktoré po nich nasledovali. Protesty neutíchajú ani tri týždne po voľbách. Práve naopak, demonštrácie proti vládnemu režimu sú čím ďalej mohutnejšie. V utorok 25. augusta bolo na protestoch v hlavnom meste zatknutých viac ako 50 ľudí, čo je najväčší denný počet zatknutých od začiatku protestov. Najnovšie sa protesty rozšírili aj do ďalších miest, konkrétne do miest Hronda a Homel.
Je pochopiteľné, že tak veľké a dlhotrvajúce demonštrácie na seba pritiahli aj veľkú medzinárodnú pozornosť. K protestom sa pravidelne vyjadruje veľké množstvo popredných európskych politikov a čím ďalej tým viac sa začína spomínať aj zavedenie sankcií proti Bielorusku. To zásadne odmieta Rusko, ktoré varovalo Spojené štáty a Európsku úniu pred zavedením sankcií voči Bielorusku. Rusko argumentuje tým, že ani Európska únia ani Spojené štáty nemajú právomoc zasahovať do vnútorných záležitostí Bieloruska. Únia argumentuje, že sa nejedná o zasahovanie do vnútorných záležitostí Bieloruska, prípadné sankcie by mali byť cielené voči konkrétnym osobám a inštitúciám za účelom zabezpečenia demokracie a zabráneniu ďalšiemu násiliu.
Svetlana Cichanovská, ktorá bola po voľbách nútená opustiť krajinu a momentálne sa nachádza v exile v Litve, vystúpila na mimoriadnom zasadnutí Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu. Vo svojom príhovore zdôraznila, že protesty proti režimu Alexandra Lukašenka nie sú ani proruské, ani protiruské, že demokratická revolúcia je právom ľudí rozhodovať o svojom vlastnom osude. Na záver dodala, že aktuálna situácia v Bielorusku je snaha Bielorusov bojovať za možnosť demokratických volieb a že táto situácia za žiadnych okolností nemôže byť použitá ako zámienka na rozšírenie vplyvu inej krajiny.
