Na Šafárikovom námestí si pripomenuli 52. výročie okupácie Československa. V piatok 21. augusta sa pred historickou budovou Univerzity Komenského konala spomienka na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Táto spomienka je každoročne organizovaná Konfederáciou politických väzňov Slovenska s Univerzitou Komenského. Tento rok sa na spomienke zúčastnili: predseda vlády SR Igor Matovič, predseda vlády Boris Kollár a aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Tá na svojich sociálnych sieťach zdôraznila, že je nutné pripomínať si udalosti z augusta 1968, vzdať úctu jeho obetiam a zároveň si z týchto udalostí vziať posolstvo aj do dnešných dní, a to, že ľud je suverén a pôvodca moci a že demokracia a sloboda nie sú samozrejmosť.
Rok 1968 sa do dejín Československa zapísal pokusom o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou, čo v praxi znamenalo snahu o demokratizáciu spoločnosti. Do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ bol v januári 1968 zvolený Alexander Dubček, ktorý sa stal zosobnením snahy o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou. Tieto snahy sa prejavili demokratizačnými tendenciami ako odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, zlepšenie situácie cirkvi či pokračujúcej rehabilitácie obetí politických procesov z 50. rokov.
S rastúcou snahou o demokratizáciu však zároveň rástol aj tlak Sovietskeho zväzu, ktorý sa na udalosti v Československu od začiatku pozeral kriticky. Na viacerých rokovaniach a schôdzach, na ktorých sa Alexander Dubček stretol s poprednými predstaviteľmi Sovietskeho zväzu mu boli adresované sťažnosti sovietskych politikov, ktorí demokratizáciu spoločnosti vnímali ako hrozbu, a preto sa ju snažili zastaviť.
Na čele Sovietskeho zväzu v tom čase stál Leonid Iľjič Brežnev, ktorý obzvlášť vyjadroval znepokojenie nad vývojom situácie v Československu. Napriek tomu, že ho Dubček viackrát ubezpečoval, že jeho úmyslom v žiadnom prípade nie je ohrozenie Sovietskeho zväzu, a že ani samotný proces demokratizácie nijakým spôsobom nespochybňoval kľúčové komunistické tézy a vedúcu úlohu Sovietskeho zväzu, Brežnev sa proces demokratizácie rozhodol zastaviť silou.
Okupácia sa začala v noci v 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa jej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR. Ako zámienka na ospravedlnenie invázie bol použitý argument, že sa jednalo o „bratskú pomoc“ socialistických štátov v snahe zabrániť kontrarevolúcií a udržať socializmus v Československu. Vedenie Komunistickej strany Československa vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie označilo túto akciu za vojenskú okupáciu a za porušenie medzinárodného práva.
Vedenie strany vyzvalo občanov Československa, aby cudzím vojskám nekládli žiadny odpor a zabránili tak zbytočnému krviprelievaniu. Napriek tomu na viacerých miestach došlo k spontánnemu odporu, kedy sa postupujúcim vojskám stavali do cesty neozbrojený civilisti. V dôsledku okupácie zomrelo na celom území Československa najmenej 108 ľudí a ďalšie stovky obyvateľov boli ťažko ranených. Okupáciou Československa sa ukončilo obdobie Pražskej jari a začalo sa obdobie normalizácie. Akékoľvek ďalšie snahy o demokratizáciu spoločnosti boli zastavené na dlhých 20 rokov.
Zdroj: https://www.facebook.com/zcaputova/posts/1504738359734143https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/na-safarikovom-namesti-si-pripomenuli-52-vyrocie-okupacie-ceskoslovenska/
