Od zhodenia atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki uplynulo už 75. rokov. Japonsko si toto výročie pripomenulo obradmi, na ktorých sa zúčastnili preživší útoku, ich príbuzní a malá skupinka zahraničných predstaviteľov. Kvôli koronavírusu prebiehali tohtoročné obrady bez účasti širokej verejnosti, ktorá však mohla celú udalosť sledovať on-line.
Účastníci, s rúškom na tvári, sa presne o 8:15 miestneho času (1:15 SELČ) ticho pomodlili a uctili si pamiatku padlých. Práve vtedy bola na Hirošimu zhodená prvá atómová bomba, 6. augusta presne o 8:15. Druhá bomba, ktorá zasiahla Nagasaki bola zhodená o tri dni neskôr 9. augusta 1945. Po modlitbe upozornil starosta Hirošimi Kazumi Macui, že svet sa musí zjednotiť a čeliť svetovým hrozbám, napríklad pandémií koronavírusu, spoločne. Macui tiež varoval pred narastajúcim nacionalizmom, ktorý vyústil do druhej svetovej vojny.
Bomby boli zhodené v záverečnej fáze druhej svetovej vojny. Japonsko bolo od roku 1941 vo vojne s USA. Spojené štáty vyhlásili Japonsku vojnu 8. decembra 1941, potom čo Japonsko bez varovania zaútočilo na americkú námornú základňu Pearl Harbor. Tieto známe udalosti sa považujú za začiatok vojny v Pacifiku, v ktorej stálo Japonsko proti USA, Veľkej Británii a Číne. Japonsko malo v prvotných fázach konfliktu navrch, no približne od júna 1942 začalo svoju dominantnú pozíciu strácať. V roku 1945 sa porážka Japonska zdala už nevyhnutná. Neoblomní Japonci si však porážku nechceli pripustiť a napriek nevýhodnej situácií odmietali akceptovať podmienky spojencov a vzdať sa. Zhodenie atómových bômb bolo posledným úderom, ktorý definitívne zlomil odpor Japonska, ukončil konflikt v Pacifiku a tým pádom aj celú druhú svetovú vojnu.
Použitie atómovej bomby na civilné japonské obyvateľstvo je dodnes veľmi kontroverznou témou. Hlavný argument za použitie bomby je, že sa jej použitím predišlo ešte väčším stratám na životoch, ktoré by boli nastali v prípade, že by Japonsko odmietlo kapitulovať a boje by pokračovali naďalej. Argumenty proti použitiu bomby sú hlavne jej použitie na civilné obyvateľstvo, ktoré predtým nebolo nijak varované a nedostalo šancu sa nejakým spôsobom brániť. Spochybňuje sa tiež argument použitia bomby za účelom rýchleho ukončenia konfliktu keďže v tej dobe vyhlásil Japonsku vojnu už aj Sovietsky Zväz. Japonsko by tak bolo skôr či neskôr aj tak nútené kapitulovať. Častý je tiež argument, že zhodením bomby chcelo USA demonštrovať svoju technologickú vyspelosť voči Sovietskemu Zväzu pred začínajúcou Studenou vojnou.
Bez ohľadu na to, ako na tieto udalosti nazeráme faktom ostáva, že použitie atómovej bomby si vyžiadalo životy viac ako 250 000 ľudí. Pričom približne iba polovica z obetí zomrela bezprostredne po výbuchu. Druhá časť zomrela behom nasledujúcich týždňov a mesiacov na následky ožiarenia, popálenín a iných komplikácií, spojených s následkami zvýšenej radiácie. Drvivá väčšina ľudí, ktorý pri útoku zahynuli boli civilisti.
