Kategória: Dianie v EU

Zmena klímy, nevídaná strata biodiverzity a šírenie pandémie sú jasným znakom toho, že je na čase prehodnotiť náš vzťah s prírodou. Európska Komisia si uvedomuje vážnosť situácie, preto prichádza s novou dlhodobou stratégiou v oblasti biodiverzity, v rámci ktorej sa bude do roku 2030 snažiť naplniť viaceré ciele a zaviesť opatrenia, ktorých cieľom bude zhoršujúcu sa situáciu v oblasti životného prostredia zlepšiť.

Biodiverzita je odborný termín pre biologickú rozmanitosť, čo v podstate znamená variabilitu všetkých žijúcich organizmov. Príroda a miera biodiverzity majú na náš život obrovský vplyv. Závisí od nich naša planéta a v prípade, že sú v dobrom stave, tak nám poskytujú ochranu. Biodiverzite a prírodným ekosystémom vďačíme za potraviny, lieky, prírodné suroviny, rekreáciu a blahobyt. Filtrujú náš vzduch a vodu, pomáhajú udržať klímu v rovnováhe a opätovne premieňajú odpad na cenné zdroje a materiály. Okrem toho, že príroda je kľúčová pre našu existenciu a bez nej by život na našej planéte prestal existovať, príroda je kľúčovým faktorom aj pre ekonomiku, PRETOŽE 40% celosvetového HDP závisí od prírody. 

Kvôli ľudskej činnosti sa nám však príroda stráca pred očami. Celosvetová populácia voľne žijúcich druhov klesla za posledných 40 rokov o 60% a jeden milión druhov je na pokraji vyhynutia. Strata biodiverzity a kríza v oblasti klímy sú vzájomne prepojené a navzájom sa posilňujú. Obnova lesov a vytváranie zelených zón v mestách majú zásadný význam z hľadiska zmiernenia zmeny klímy, preto je potrebné zasiahnuť čím skôr.

Súčasťou stratégie, ktorou sa EÚ snaží o zachovanie biodiverzity sú opatrenia týkajúce sa zriadenia chránených území na prinajmenšom 30% územia v a 30% morí v Európe. Obnova poškodených ekosystémov na súši a v moriach v celej Európe prostredníctvom rozšírenia poľnohospodárstva, zastavením úpadku včiel, znížením množstva pesticíd, obnovou voľného toku riek, výstavbou 3 miliárd stromov do roku 2030. EÚ by sa tiež rada dostala do svetového vedenia, čo sa týka riešenia krízy v oblasti biodiverzity, aby tak mohla slúžiť ako príklad pre ďalšie významné organizácie ako OSN a pod. Týmto spôsobom sa EÚ snaží zmierniť krízu v oblasti biodiverzity a zastaviť tak klimatické zmeny, ktoré môžu byť pre našu planétu fatálne.

Zdroj: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal/actions-being-taken-eu/eu-biodiversity-strategy-2030_sk?fbclid=IwAR0d-ZxC61Tw71vnAw2g2IonBiH2fhrlFgdkHdRbg9C7NoyUHFg1walq8z0

Túto nedeľu sa v Bielorusku konali prezidentské voľby. Opätovne ich ovládol Alexandr Lukašenko, ktorý je pri moci nepretržite už 26 rokov. Napriek tomu, že voľby dopadli očakávaným výsledkom, tak boli vo viacerých ohľadoch prelomové.

Lukašenko je najdlhšie vládnucim prezidentom Európy a je pri moci už od roku 1994. Nedeľňajšie voľby boli už 6. v poradí, ktoré Lukašenko ovládol. Veľa svetových politikov Lukašenka označuje za posledného diktátora Európy. Počas svojho pôsobenia v prezidentskej funkcii sústredil do svojich rúk všetku moc a vybudoval autokratický režim.  

Všetky nasledujúce voľby v rokoch 2001, 2006, 2010 a 2015 ovládol bez problémov, keď vo všetkých voľbách získal vždy minimálne 80% celkových hlasov. Za celé toto obdobie bol jeho najvážnejším vyzývateľom Alexandr Milinkevič, ktorý v roku 2006 získal iba 6% hlasov. Výsledok nedeľňajších volieb bol nápadne podobný predchádzajúcim voľbám. Lukašenko v nich podľa oficiálnych údajov opäť získal viac ako 80% hlasov, zatiaľ čo jeho najväčšia oponentka Sviatlana Cichanovská získala podporu iba 9,9% voličov.

Avšak to, čo v týchto voľbách spôsobilo najväčší rozruch nie je výsledok. Je to prítomnosť vážnej opozície a otvorené prejavy nespokojnosti s aktuálnym režimom. Prezidentské voľby v Bielorusku už aj v minulosti boli sprevádzané protestami, no najväčší počet protestujúcich v minulosti sa odhaduje na 10 000 ľudí. Zatiaľ čo tento víkend , podľa portálu NEXTA,  vyšlo do ulíc Minsku minimálne 100 000 ľudí. Protesty proti Lukašenkovmu režimu nikdy neboli takto veľké a naznačujú, že krajina by sa v blízkej budúcnosti mohla dočkať politických zmien.

Medzi novinkami je bohužiaľ aj jedna tragická udalosť. Veľké protesty boli potlačené políciou aj zložkami armády. Zásahy proti demonštrantom sa ani tento krát neobišli bez zranených, a jeden protestant dokonca zahynul potom, čo bol zrazený dodávkou na prevoz zadržaných. Celkovo bolo počas protestov zatknutých vyše 200 ľudí, väčšina z toho v hlavnom meste Minsk. A tak napriek jasnému víťazstvu staronového prezidenta Lukašenka sú voľby vzhľadom na veľké množstvo protestov považované na prelomové.

Zdroj https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/559687-bielorusko-ma-dvoch-vitazov-diktatora-a-byvalu-ucitelku/https://euractiv.cz/section/evropska-unie-a-svet/news/zatykani-a-omezovani-svobod-pred-volbami-je-neprijatelne-vzkazuje-eu-belorusku/

Libanonskou metropolou Bejrút otriasli silné výbuchy, najmenej 137 ľudí zahynulo a viac než 5000 je zranených. Výbuch hlásili z prístavu, tlaková vlna bola tak silná, že rozbila sklá na oknách budov vo väčšine mesta, nad ktorým sa zniesol obrovský oblak dymu. Výbuch bol tak silný, že podľa portálu The Guardian ho bolo cítiť až na Cypre, ktorý je 200 km ďaleko.

Po výbuchu hlásia zranených aj ambasády Belgicka, Holandska a Nemecka, ktoré majú svoje sídlo v blízkosti prístavu.  Poškodená zostala aj budova slovenského zastúpenia v Libanone. Európska únia vyjadrila Libanonu solidaritu a prísľub pomôcť.

Libanonský premiér Hasan Dijáb vydal krátko po výbuchu prehlásenie, v ktorom žiadal medzinárodné spoločenstvo o pomoc. Na jeho výzvu reagovalo viacero štátov Európskej únie. Pripravené pomôcť je napríklad už spomínané Belgicko a Nemecko. Susedné Poľsko vyšle do Libanonu 50 hasičov so 4 záchranárskymi psami a záchranným chemickým modulom, Česko vyslalo tím 37 záchranárov a takisto pátracích psov a Francúzsko vyšle dve lietadlá so záchranármi a 15 tonami zdravotníckeho materiálu. Postupne sa pripájajú aj ďalšie európske krajiny.

Z informácií, ktoré má k dispozícií Ministerstvo zahraničných vecí SR vyplýva, že medzi obeťami alebo zranenými by nemali byť žiadni občania Slovenskej republiky. Ministerstvo je však stále v kontakte s miestnymi úradmi. Medzi poškodenými budovami bol aj Zastupiteľský úrad Slovenska. Došlo aj k materiálnym škodám, ktoré však zatiaľ nie je možné vyčísliť, keďže budova je z bezpečnostných dôvodov neprístupná.

Situácia v Bejrúte je vážnejšia ako sa zdalo, čísla mŕtvych a zranených stále stúpajú. Nemocnice v Bejrúte sú už preplnené kvôli koronavírusu, a tak hrozí, že nákaza sa bude šíriť ešte rýchlejšie. Výbuch pre Libanon nemohol prísť v horšom čase. Krajina má za sebou 15-ročnú občiansku vojnu, situácia je stále nestabilná a krajina sa nachádza na pokraji ekonomického kolapsu. Libanon susedí s Izraelom a Sýriou odkiaľ za posledné roky prišli milióny utečencov. Krajina sa stará o najviac ľudí na úteku na počet obyvateľov na svete (v r. 2018 to bolo 156 utečencov na 1000 obyvateľov). V Libanone existuje množstvo rodín, ktoré už dlhodobo žijú vo veľmi zlej ekonomickej situácií kvôli koronavírusu a nová katastrofa ich situáciu zhorší ešte viac.

V prípade, že by ste radi podporili tých, ktorí to aktuálne v Libanone potrebujú, môžete tak urobiť na stránkach organizácie Človek v ohrození alebo na stránkach ACN Slovensko.

(ešte predtým ako to pôjde von aktualizujem počet úmrtí) Zdroj: https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/pomoc-libanonu-po-explozii-poskytne-aj-unia/

V Bratislave sa 27. septembra uskutoční konferencia „Slovakia Going Zero Waste“. Jedná sa o konferenciu s cieľom nasmerovať Slovensko k udržateľnejšiemu spôsobu fungovania a k zníženiu množstva vyprodukovaného odpadu. Bude sa jednať už o 3. ročník konferencie, ktorý sa uskutoční v Starej Tržnici. Nadmerná produkcia odpadu predstavuje existenčný problém pre našu spoločnosť a aj pre životné prostredie. Špeciálnym hosťom tohto ročníka bude Will McCallum – riaditeľ organizácie Greenpeace UK pre otázky oceánov a Bert van Son – zakladateľ MUD Jeans, ktorá sa zaoberá výrobou riflí, ktoré sú štýlové a zároveň šetrné k životnému prostrediu.

Konferencia je určená pre širokú verejnosť, zástupcov firiem, ale aj samosprávy a tvorcov legislatívy o odpadoch. Konferencia bude pozostávať zo 4 tematických blokov, v ktorých bude obsiahnutý globálny problém spojený s nadmernou produkciou odpadu. Tematické okruhy sú rozdelené od globálnych tém ako celosvetová produkcia odpadu, až po lokálne témy ako zero waste prevádzka úspešnej firmy. Na konferencii celkovo vystúpi 14 rečníkov a prebehne 9 diskusií. Bude pripravený aj sprievodný program s praktickými radami o detailoch života bez odpadu, o udržateľnosti, o recyklácií a podobne.

Organizátori sa chceli zamerať predovšetkým na ľudí z praxe, ktorí v danej téme už dosiahli výsledky. Konferencia je zameraná na motiváciu praxou a na prezentáciu inovácií a nápadov zameraných na to, ako môže človek z ľubovoľnej pozície dosiahnuť reálnu zmenu vo svojom okolí. Téma odpadu sa týka každého jedného z nás, preto neváhajte a pomôžte nám nasmerovať Slovensko k udržateľnému životnému štýlu.  

Životný štýl bez produkovania odpadu, resp. s čo najmenším množstvom vyprodukovaného odpadu je v poslednej dobe čím ďalej, tým viac populárny. Tento trend  sa prejavuje tým, že vo väčšom množstve vznikajú tzv. zdravé obchody, ktoré ponúkajú zdravé produkty, prírodnú kozmetiku, ekologickú drogériu, prípadne veľké mužstvo bezobalových produktov. Hneď niekoľko takých obchodov máme aj v našom okolí. V Trstenej sa nachádza obchod s názvom Naturali, a sieť obchodov Nuttery môžete nájsť aj v Dolnom Kubíne i v Námestove, kde má svoje pobočky.

Najväčšia slovenská konferencia o živote bez odpadu, ktorá sa bude konať 27. septembra https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/press_release/najvacsia-slovenska-konferencia-o-zivote-bez-odpadu-2/

Svetové teploty v posledných rokoch stúpajú, opakovane boli prekonané viaceré dlhodobé teplotné rekordy. Zvyšovanie teploty majú za následok časté obdobia sucha, zvyšovanie hladiny oceánov, veľké výkyvy počasia a mnohé ďalšie. Zvyšovanie teplôt ohrozuje aj veľké množstvo živočíchov, keďže pod vplyvom vyšších teplôt sa mení ich prirodzené prostredie a mnoho živočíchov tak prichádza o svoje domovy.

Zmena podnebia už nie je vzdialeným problémom budúcich generácií, ale jej vplyvy na planétu a prosperitu sú viditeľné už dnes. Postupné zotavenie sa z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bude preto tiež príležitosťou na zvýšenie celkovej odolnosti našej spoločnosti.

Európska komisia sa preto rozhodla začiatkom budúceho roka navrhnúť novú stratégiu prispôsobenia sa zmene klímy, ktorá bude súčasťou Európskej zelenej dohody. Komisia zároveň ponúka možnosť občanom EÚ, aby k tejto téme zdieľali svoje postrehy, názory a skúsenosti. Urobiť tak môžu na portáli „Vyjadrite svoj názor“.

Svoj názor môže vyjadriť každý jednotlivec, spoločnosti, neziskové organizácie, národné, no aj miestne autority. Komisia sa snaží získať spätnú väzbu zo všetkých zložiek spoločnosti, keďže globálne otepľovanie a zmeny, ktoré sa budú budúci rok navrhovať sa budú týkať všetkých.

Navrhované zmeny budú vykonávané v rámci Európskej zelenej dohody, ktorej dlhodobým cieľom je urobiť z Európy prvý uhlíkovo neutrálny kontinent. Uhlíková neutralita znamená dosiahnutie rovnováhy medzi vyprodukovanými emisiami a ich následným pohlcovaním z atmosféry. Zdroj https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12381-EU-Strategy-on-Adaptation-to-Climate-Change/public-consultation?fbclid=IwAR273XM8mDl5_Ww_yJh7O5B1Wy1gd3hXfXZO9F_B72q-4WVECpmo0W4KzPc