Kategória: Dianie v EU

Poznáte malebnú dedinku Čičmany? A viete, čo má táto dedinka spoločné s Radou EÚ? Tak v tejto dedinke, ktorú obýva len 136 stálych obyvateľov nájdete unikátne dreveničky s bielymi ornamentami, ktoré v roku 2016 boli použité ako symbol slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Okrem toho táto dedinka vďačí EÚ aj za svoj rozvoj, keďže tamojší kaštieľ v Čičmanoch bol zrekonštruovaný z fondov EÚ.

A práve Čičmany boli jednou zastávkou nášho roadtripu so seniormi z Oravy, ktorý sa konal 8.8.2020.

Roadtrip začal v centre Europe direct Trstená, kde sme seniorom predstavili našu prácu a naše aktivity. Následne sme sa spolu s otcom Dominikom a dobrovoľníčkou Tímeou vybrali za poznávaním slovenských krás, ktoré sa vynímajú aj vďaka podpore z EÚ.

Jednou takou krásou je orloj v Starej Bystrici, ktorý je jediný na Slovensku. Okrem tejto pozoruhodnej stavby EÚ prispela obci Stará Bystrica i na rekonštrukciu námestia, rozhľadne Bobovec a na postavenie 22 km cyklotrasy, konkrétne sumou 5 600 000 eur.

Seniorov sme zobrali aj do dedinky Paseka, nachádzajúcou sa pod hradom Strečno, ktorá bola postavená v roku 2016. Reprezentuje stredovekú dedinku, kde každý drevený domček predstavuje dom istého remeselníka.

Aby sme sa na ceste aj duchovne posilnili, zastavili sme sa pri kríži na Butkove, odkiaľ je krásny výhľad na celý región, a kde sme sa dozvedeli zaujímavé info o histórii a vzniku. Cestu autobusom sme si spríjemnili spevom a súťažou o promo materiály z nášho centra a viedli sme diskusie na rôzne témy.

Ďakujeme účastníkom za ich energiu a pozitívnu spätnú väzbu, tešíme sa na ďalšie spoločné akcie.

Leto patrí zážitkom. A zážitky patria deťom i dospelým. V našom letnom tábore zážitky teda nechýbali. A neboli obyčajné! Zažili sme pohreb aj vojnu. Smiech aj plač, dostali sme 30 mobilov ako dar a darovali sme tanec. Bol to týždeň plný odlišností, tolerancie, smetí aj lásky. Takže od začiatku…

Druhý augustový týždeň sme strávili v nových priestoroch Komunitného centra v Námestove. Tri animátorky a osemnásť detí vekovej skupiny 6 až 12 rokov, z rôznych miest, z rôznych rodín a s rôznymi životnými príbehmi. Táborom nás sprevádzala rómska tanečnica Esmeralda z rozprávky Zvonár u Matky Božej, ktorá nám poslúžila ako vzor pri uvedomovaní si piatich hodnôt, na ktoré sme sa s deťmi počas tábora zamerali.

Priateľstvo

Zodpovednosť

Tolerancia

Rešpekt

Povedomie (o ekológii)

Tak ako rómska komunita má svoje špecifické črty, vlastnú vlajku a hudbu, aj my sme sa na úvod rozdelili do „osád“, ktoré počas celého týždňa získavali spolu body. Pri každej aktivite a za rozvíjanie dobrých hodnôt však získavali „extra body“ aj jednotlivci, a ako odmenu následne získali privilégium nahliadnuť do tajov takzvanej „surprise box“, ktorá obsahovala rôzne milé malé prekvapenia. Na konci tábora zostala krabička prekvapení prázdna. To preto, že sme deťom počas sebarozvoja a dobrého správania postupne všetky prekvapenia rozdali. 

„Dobre deti, upraceme stôl a pôjdeme.“

„Majka? Kde je metla? Ja by som aj pozametal..“

„Nech sa páči. Ďakujem za tvoju vnímavosť a obetavosť“.

Neskôr:

„Deti? Kto si za dnes zaslúži extra body?“

„Samko, lebo pozametal za všetkých..“

A tak Samko dostal svoju mini odmenu.  V ďalšie dni už spolupracovali všetci bez nároku na odmenu, pretože zistili, že existuje väčšia odmena za dobro, než je drevená krabička plná maličkostí… a tou odmenou je dobrý pocit z vykonanej práce a naša vďačnosť a pochvala.

Naše dni mali stanovený režim, začínali spoločnou prípravou raňajok (deti si sami miešali, natierali, umývali, a tiež si sami riadili spravodlivé rozdelenie, aby každému vyšlo), pokračovali spoločnými hrami a aktivitami na prelomenie ľadu a potom sme sa venovali skupinovému získavaniu bodov. Na obed sme naplnili brušká výborným menu špeciálne pre nás pripraveným v reštaurácii Špuľka, za čo nesmierne ďakujeme sponzorke p. Ľubici Glombovej.  Po obede sme sa venovali celej skupine, následne sme urobili zhodnotenie dňa „s hodnotovými kamienkami“, ktoré si deti odovzdávali navzájom podľa toho, kto najviac v daný deň reprezentoval jednu z piatich hodnôt. Bolo fascinujúce pozorovať ich pri odovzdávaní spätnej väzby a povzbudení sa navzájom. Niektoré deti pri odovzdávaní viedol ich zmysel pre spravodlivosť a odovzdávali kamienky deťom, ktoré boli príliš malé, alebo hendikepované.

Nacvičili sme si spoločné tance, ktoré sme potom boli odprezentovať v centre sociálnych služieb pre potešenie tamojších klientov, zasadili sme kvety, aby sme skrášlili okolie komunitného centra. Robili sme svet farebným, s farebným práškom sme hrali striekačkovú vojnu, pochovali vtáčika, a tiež sme posilňovali medziľudské vzťahy hrou „vymením svoj výtvor za niečo.“ Deti vytvárali vlastných Quasimodov a ponúkali ich v obchodoch výmenou za rôzny tovar. Podostávali makety telefónov, slúchadlá, lopty, laky, spreje, zubné kefky, maľovánky, hračky… a to len výmenou za svoju vlastnú prácu. Chceme sa tiež poďakovať obchodom z námestia v Námestove, ktoré boli ochotné deti prijať a potešiť ich účasťou v tejto hre.

Chceme sa tiež poďakovať rodičom za to, že nám svoje deti zverili. Deťom za to, že nás toľko naučili, a že ochotne zbierali celé dni smeti po druhých, aby odbremenili prírodu.. „Nechajte maličkých prísť ku mne,“ možno znamená „živte v sebe detského ducha a buďte ako deti,“ lebo deti prichádzajú na svet prirodzene dobré a úprimné. Môžeme ich sprevádzať a posilňovať v nich dobro, ale aj oni majú čo naučiť nás.

Takto sme priniesli európske hodnoty do Komunitného centra v Námestove. Ukázali sme deťom prečo je správne tolerovať odlišných, byť voči sebe citliví a trpezliví, a tiež ako šetriť životné prostredie.  Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutia.

Na Šafárikovom námestí si pripomenuli 52. výročie okupácie Československa. V piatok 21. augusta sa pred historickou budovou Univerzity Komenského konala spomienka na okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Táto spomienka je každoročne organizovaná Konfederáciou politických väzňov Slovenska s Univerzitou Komenského. Tento rok sa na spomienke zúčastnili: predseda vlády SR Igor Matovič, predseda vlády Boris Kollár a aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Tá na svojich sociálnych sieťach zdôraznila, že je nutné pripomínať si udalosti z augusta 1968, vzdať úctu jeho obetiam a zároveň si z týchto udalostí vziať posolstvo aj do dnešných dní, a to, že ľud je suverén a pôvodca moci a že demokracia a sloboda nie sú samozrejmosť.  

Rok 1968 sa do dejín Československa zapísal pokusom o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou, čo v praxi znamenalo snahu o demokratizáciu spoločnosti. Do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ bol v januári 1968 zvolený Alexander Dubček, ktorý sa stal zosobnením snahy o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou. Tieto snahy sa prejavili demokratizačnými tendenciami ako odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, zlepšenie situácie cirkvi či pokračujúcej rehabilitácie obetí politických procesov z 50. rokov.

S rastúcou snahou o demokratizáciu však zároveň rástol aj tlak Sovietskeho zväzu, ktorý sa na udalosti v Československu od začiatku pozeral kriticky. Na viacerých rokovaniach a schôdzach, na ktorých sa Alexander Dubček stretol s poprednými predstaviteľmi Sovietskeho zväzu mu boli adresované sťažnosti sovietskych politikov, ktorí demokratizáciu spoločnosti vnímali ako hrozbu, a preto sa ju snažili zastaviť.

Na čele Sovietskeho zväzu v tom čase stál Leonid Iľjič Brežnev, ktorý obzvlášť vyjadroval znepokojenie nad vývojom situácie v Československu. Napriek tomu, že ho Dubček viackrát ubezpečoval, že jeho úmyslom v žiadnom prípade nie je ohrozenie Sovietskeho zväzu, a že ani samotný proces demokratizácie nijakým spôsobom nespochybňoval kľúčové komunistické tézy a vedúcu úlohu Sovietskeho zväzu, Brežnev sa proces demokratizácie rozhodol zastaviť silou.

Okupácia sa začala v noci v 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa jej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR. Ako zámienka na ospravedlnenie invázie bol použitý argument, že sa jednalo o „bratskú pomoc“ socialistických štátov v snahe zabrániť kontrarevolúcií a udržať socializmus v Československu. Vedenie Komunistickej strany Československa vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie označilo túto akciu za vojenskú okupáciu a za porušenie medzinárodného práva.

Vedenie strany vyzvalo občanov Československa, aby cudzím vojskám nekládli žiadny odpor a zabránili tak zbytočnému krviprelievaniu. Napriek tomu na viacerých miestach došlo k spontánnemu odporu, kedy sa postupujúcim vojskám stavali do cesty neozbrojený civilisti. V dôsledku okupácie zomrelo na celom území Československa najmenej 108 ľudí a ďalšie stovky obyvateľov boli ťažko ranených. Okupáciou Československa sa ukončilo obdobie Pražskej jari a začalo sa obdobie normalizácie. Akékoľvek ďalšie snahy o demokratizáciu spoločnosti boli zastavené na dlhých 20 rokov.

Zdroj: https://www.facebook.com/zcaputova/posts/1504738359734143https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/na-safarikovom-namesti-si-pripomenuli-52-vyrocie-okupacie-ceskoslovenska/

Deň ekologického dlhu, teda deň, kedy ľudstvo vyčerpá všetky prírodné zdroje, ktoré Zem vyprodukuje za jeden rok uplynul v sobotu 22. augusta. K tomuto zisteniu dospela na základe svojich výpočtov nezisková organizácia Global Footprint Network, ktorá sa už od roku 2003 zaoberá ekologickou činnosťou.

Spoločnosť GNF je schopná určiť tento deň na základe porovnania toho, aké množstvo biologickej kapacity sú jednotlivé krajiny schopné vyprodukovať a koľko jej spotrebujú. Produkcia bio kapacity sa zisťuje na základe množstva úrodnej pôdy a morských oblastí a ďalších prírodných prvkov, ktorými daná krajina disponuje. Na druhej strane spotreba biologickej kapacity je určená podľa toho, aké množstvo bio výrobkov obyvatelia danej krajiny potrebujú na svoje prežitie. Spadajú tu živočíšne a rastlinné výrobky, množstvo spotrebovaného dreva, veľkosť infraštruktúry danej krajiny a mnoho ďalších faktorov. Obe hodnoty sú následne porovnané a podľa toho, či je biologická spotreba vyššia ako biologická produkcia sú vedci schopní vypočítať, či sme v ekologickom dlhu alebo nie. V prípade, že sa naša planéta nachádza v ekologickom dlhu, spoločnosť GNF je schopná určiť presný deň, v ktorý sa pomyselný dlh začína.

Situácia je za posledné roky veľmi zlá. Tento rok sa pomyselný ekologický dlh začal už 22. augusta, teda v tomto roku nás čaká ešte 132 dní ekologického dlhu. Pre porovnanie v roku 1970 bol ekologický dlh našej planéty iba 3 dni. Vedci tiež vypočítali, že pri súčasnom množstve emisií by sme na ekologickú neutralitu potrebovali, aby naša planéta dokázala spotrebovať 1,6-krát viac emisií, než dokáže v súčasnosti. Inak povedané v súčasnosti produkujeme o 60% emisií viac, než je naša planéta schopná spotrebovať. Existujú však aj krajiny, ktoré planétu zaťažujú ešte viac. Keby všetky krajiny sveta mali spotrebu ako USA, tak by sme na ekologickú neutralitu potrebovali až 5 planét. Miernym paradoxom tiež zostáva fakt, že situácia je lepšia ako minulý rok, kedy pomyselný deň ekologického dlhu prišiel o tri týždne skôr. Situácia však nie je lepšia pre zavedenie ekologickejšej politiky, situácia je lepšia hlavne kvôli tohtoročnému spomaleniu ekonomiky kvôli koronavírusu.

Smutné tiež je, že existujú viaceré, pomerne jednoduché opatrenia, ktorými by sa dal deň ekologického dlhu oddialiť. Podľa GNF by sa deň dal posunúť o viac ako mesiac, len tým, že by sme zabránili zbytočnému vyhadzovaniu potravín, uprednostnili rastlinnú stravu a do výroby zaviedli ekologické a obnoviteľné postupy.

Taktiež je veľmi dôležité znížiť emisie oxidu uhličitého natoľko, že dosiahneme uhlíkovú neutralitu – teda rovnováhu medzi množstvom vyprodukovaného a spotrebovaného oxidu uhličitého.

Zdroj: https://tech.sme.sk/c/22472038/ludstvo-vycerpalo-rocnu-kapacitu-planety-prechadza-na-ekologicky-dlh.html

https://www.euronews.com/2020/08/22/explainer-today-is-earth-overshoot-day-here-s-what-it-means

https://dennikn.sk/minuta/2012451/?ref=list

V súčasnej dobe sú študentom a mladým ľuďom ponúkané mnohé programy na cestovanie a vzdelávanie sa v iných krajinách.

Pravdepodobne najznámejším programom je program Erasmus+. Dnes už celoeurópsky projekt, ktorého služby využíva 300 000 študentov ročne. Program Erasmus od svojho založenia obohatil životy  celkovo už viac ako 10 miliónom ľudom po celej Európe. Pri svojom založení bol program podstatne menší. Počas prvého ročníka programu v roku 1987 do zahraničia vycestovalo iba 3244 študentov z 11 krajín – z Belgicka, Dánska, Nemecka, Grécka, Francúzska, Írska, Talianska, Holandska, Portugalska, Španielska a Spojeného kráľovstva. Názov programu je odvodený od pôvodného názvu European Action Scheme for the Mobility of University Students. Pôvodný názov však bol príliš dlhý a nepraktický, preto sa viac ujala jeho skratka – Erasmus.

Štúdie preukázali, že absolventi programu Erasmus majú zvýšené kariérne vyhliadky a aj vyššiu kvalitu života, a to nielen počas samotného pobytu, ale aj dlho po jeho skončení. Skúsenosť z dlhodobého pobytu v zahraničí účastníkom tiež pomáha nasmerovať ich k tomu, čomu sa chcú po skončení vysokej školy venovať, teda prispieva k dosiahnutiu úspešnej a šťastnejšej kariéry. Navyše do troch mesiacov po ukončení štúdia sa podarilo zamestnať až 80 % absolventov programu Erasmus+, pričom 72 % z nich uviedlo, že skúsenosti nadobudnuté z programu Erasmus+ im pomohli získať ich prvé zamestnanie. Takmer polovici stážistov v rámci programu Eramsus+ bola ponúknutá práca v spoločnosti, kde absolvovali svoju odbornú prax.

V minulosti sa program Erasmus zameriaval len na mobility študentov a mladých. Od roku 2014 a od prechodu z programu Erasmus na Erasmus+, program prináša príležitosti všetkým – študentom, učiteľom, zamestnancom, stážistom, dobrovoľníkom a mnohým ďalším.

Program Erasmus+ v sebe zahŕňa viacero menších projektov, ktoré fungujú pod jeho záštitou. Jedným z takých programov je aj Európska dobrovoľnícka služba. EDS je jedinečný projekt pre mladých vo veku 18 – 30 rokov, ktorý ponúka možnosť stráviť čas mladým ľudom (18-30) v jednej z krajín EÚ alebo aj mimo nej, v partnerskej organizácii. Cieľom programu je naučiť sa nové veci a získať cenné skúsenosti v organizácií, ktorá sa zaoberá tebe blízkou problematikou (ekológia, práca s mládežou, voľnočasové aktivity…) a to formou neformálneho vzdelávania v zahraničí. Program primárne vznikol pre podporu a zníženie nezamestnanosti mladých. Okrem sprostredkovávania skúseností z neformálneho vzdelávania je cieľom aj snaha o podporu solidarity a tolerancie medzi mladými ľuďmi.

Zdroj: https://ec.europa.eu/slovakia/news/10_veci_ktore_ste_nevedeli_o_programe_erasmus_plus_sk?fbclid=IwAR3FsVF09gsCjojRTvl1HpldVC0YCWWO_UXMolUJs9prxks6cmygXNPeoj0http://www.dobrovolnictvoza.sk/o-nas/eds/